Alexander Dubček – jeho doba a súčasnosť
Ústav politických vied SAV, obec Uhrovec a Spoločnosť Alexandra Dubčeka usporiadali 13. decembra 2011 v Kongresovom centre VEDA, vydavateľstva SAV v Bratislave vedeckú konferenciu pri príležitosti 90. Výročia narodenia Alexandra Dubčeka. Konferencia mala názov Alexander Dubček – jeho doba a súčasnosť (vybrané problémy).
Riaditeľ Ústavu politických vied SAV Miroslav Pekník povedal, že uplynulé desaťročie predstavuje iné obdobie ako krátko po smrti Alexandra Dubčeka, pohľady historikov sú istým spôsobom vzdialenejšie od doby jeho pôsobenia. Okrem vedeckých pohľadov prejavili sa aj názory jeho súčasníkov, ktorí mali osobné kontakty s Alexandrom Dubčekom. Vznikla tak rovina vystúpení jeho priateľov a spolupracovníkov a rovina čisto vedeckých pohľadov.
„V uplynulom desaťročí sme sa pokúsili Alexandra Dubčeka pripomínať rôznymi spôsobmi,“ povedal M. Pekník ďalej. „Umožnilo nám to dostať na pravú mieru široký okruh názorov aj s kritickými pripomienkami. Existuje však jeden paradox. Doma osobnosť Alexandra Dubčeka je vnímaná s výhradami, najmä zo strany jeho nepriateľov a neprajníkov. Zo zahraničia však prichádza na jeho adresu veľmi veľké uznanie.“
Prof. Ivan Laluha nazval svoj príspevok na konferencii Alexander Dubček v moderných dejinách. Ako povedal, Alexander Dubček je nielen symbolom, ale aj politikum, ktoré po takmer dvadsiatich rokoch po jeho smrti vyvoláva spory a polemiky. Tie majú rôzny charakter. V podstate spor o Alexandra Dubčeka je sporom o zmysel moderných dejín Slovenska, uviedol prof. I. Laluha. „Dubček predpokladal oddelenie politiky od ekonomiky. Myslel si, že politika bude postavená na etickej báze,“ povedal. Prof. I. Laluha vo svojej prednáške priblížil predovšetkým myslenie Alexandra Dubčeka v čase, v ktorom pôsobil.
Na problematiku pôsobenia Alexandra Dubčeka v rokoch 1963 až 1967 na poste prvého tajomníka ÚV KSS, ktoré bolo jeho najdlhším pôsobením v jednej funkcii počas jeho celej politickej kariéry, sa sústredil Stanislav Sikora z Historického ústavu SAV. Zdôraznil dva okruhy problémov – formovanie Alexandra Dubčeka ako reformného politika a na odstraňovanie mýtov, ktoré súvisia s obdobím predjaria 1963 – 1967.
Doc. Milan Čáky z Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave sa zaoberá problematikou politického myslenia a medzinárodnými vzťahmi. Na konferencii prezentoval vnímanie osobnosti Alexandra Dubčeka medzi poslucháčmi politológie a európskych štúdií na Fakulte sociálnych štúdií UCM v Trnave. Zdôraznil, že osobnosť Alexandra Dubčeka sa na ich univerzite prednáša v niekoľkých disciplínach, predovšetkým v dejinách Slovenska.
Z príspevku Jozefa Žatkuliaka z Historického ústavu SAV vyplynulo, že autor sa Dubčekovskej problematike systematicky venuje. Dokladom toho je aj spoločná rozsiahla kniha prejavov a vystúpení A. Dubčeka s prof. Ivanom Laluhom. V prednáške na konferencii sa venoval postojom Alexandra Dubčeka k štátoprávnemu vývoju ČSFR v rokoch 1989 – 1992. Išlo o obdobie, kedy A. Dubček pôsobil na poste predsedu Federálneho zhromaždenia. Sú to nielen otázky formovania demokratického spoločenského systému, ale aj otázky parlamentarizmu a aj jeho pohľady na štátoprávne usporiadanie v tom období.
Diskusia ukázala osobnosť Alexandra Dubčeka v ďalších názoroch a pohľadoch. Napríklad o jeho podiele na obnovení sociálnej demokracie na Slovensku a o návrhu zákona o zásluhách A. Dubčeka hovorila Oľga Nachtmanová, o prínose pre moderné dejiny Slovenska, predovšetkým o vzťahu A. Dubčeka ku kultúre hovorila Elena Londáková z Historického ústavu SAV, doc. Juraj Wagner informoval o dôležitom vplyve osobnosti A. Dubčeka na študentov Trenčianskej univerzity a o jej spolupráci so zahraničnými univerzitami. Doc Viera Uherčíkova informovala o rôznych súťažiach, ktoré organizujú niektoré občianske združenia pre deti a mládež, čím sa zachováva spomienka a pamiatka na Alexandra Dubčeka.
Ako vyplynulo z konferencie, Alexander Dubček je významným slovenským a československým politikom a osobnosťou doma i vo svete. Miroslav Pekník na konferencii uviedol, že takto možno ho vnímať aj ako politika v čase, keď Alexandra Dubčeka naša verejnosť nedoceňovala a nehodnotila ho pozitívne. Podľa M. Pekníka, mnohí politici sa vyjadrovali tak, že vo svojej dobe sa usiloval zlepšiť postavenie spoločnosti, ale výrazne poukazovali na jeho stranícku minulosť. Bolo však potrebné vnímať Alexandra Dubčeka inak a vedecky skúmať. K tomu pomohli mnohé konferencie, ktoré sa uskutočnili pod patronátom obce Uhrovec, Trenčianskej univerzity a spoločenských organizácií, ale aj ústavov SAV. V uplynulom desaťročí, ako povedal M. Pekník, bolo úsilie, aby si spoločnosť na Slovensku osobnosť A. Dubčeka pripomínala najrôznejšími spôsobmi.