Aktuality

Na pôde SAV bola vo štvrtok 27. októbra tlačová konferencia, na ktorej za účasti predsedu SAV prof. Jaromíra Pastoreka a prof. Ferdinanda Devínskeho z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry oficiálne zverejnili výsledky analytického projektu ARRA „Identifikácia špičkových vedeckých tímov a ich členov na SAV“. Tlačovú konferenciu pripravili Slovenská akadémia vied a Akademická rankingová a ratingová agentúra. Zúčastnili sa na nej aj podpredseda SAV doc. Albert Breier, členovia Predsedníctva SAV prof. Ján Bakoš, Miroslav Morovics a doc. Juraj Koppel.

Predseda SAV prof. Jaromír Pastorek novinárov informoval, že Slovensko má k dispozícii na rozvoj vedy financie z Kohézneho fondu. V operačnom programe veda a výskum na obdobie rokov 2007 až 2013 bolo vyčlenených 1,2 mld. eur. „Napriek tomu je stav našej vedy priam havarijný a v makroekonomických ukazovateľoch, bohužiaľ, sme celosvetovo na veľmi nízkych priečkach,“ povedal.

Zo spomenutých prostriedkov sa doteraz kontrahovalo približne 920 mil. EUR, čo predstavuje približne 76 percent. Reálne sa však vyplatilo 140 miliónov eur, čo je okolo 20 percent alokácie. Za zmienku stojí, že Slovensko je v rámci Európskej únie v podiele výdavkov na vedu k HDP predposledné, za nami je už len Malta.

Podľa prof. Jaromíra Pastorka, na Slovensku na rozdiel od väčšiny štátov EÚ sa pri čerpaní eurofondov pre vedu zvolila cesta malých, administratívne veľmi náročných projektov. Dnes je už najvyšší čas na realizáciu zásadnejších projektov, ktoré by mohli významne pomôcť slovenskej vede aspoň čiastočne prekonať dlhodobú „podvýživu“ a následne prispieť k rozvoju slovenskej ekonomiky“.

SAV sa usiluje zrealizovať viacero projektov v hodnote 150 miliónov eur. Ide o projekty strategického charakteru. Projekty sú zamerané na oblasť biomedicíny; ide napríklad o  diagnostiku v zdravotníctve, ktorá môže zachrániť životy a ušetriť milióny eur v systéme, ktorý ich dnes stráca vďaka príliš širokej diagnostike. Ďalej o nové materiály a technológie, nanotechnológie - napr. vývoj penového hliníka, ktorý je svetovým trendom v priemysle a predáva sa za desaťnásobky ceny bežného hliníka. Nanotechnológie sa môžu uplatniť v elektrotechnike, energetike a zbrojárskom priemysle. Všetky tieto projekty zahŕňajú výstavbu nových laboratórií a vedeckej infraštruktúry.

V operačnom programe zostalo nevyčerpaných 395 mil. eur (ak berieme do úvahy aj súčasnú výzvu pre regióny). Slovenská veda má prvý krát od roku 1989 šancu reálne sa posunúť ďalej a nezmiznúť zo svetovej vedeckej mapy. SAV spolu s univerzitami sa uchádza o realizáciu vedeckých parkov a výskumných centier. Hrozí však, že „vďaka“ vláde sa to nemusí podariť.

„Ministerstvo školstva zatiaľ nevypísalo výzvy na tieto projekty, hoci o nich so SAV dlhodobo rokuje a bol daný prísľub, že tieto projekty vypíše,“ povedal ďalej prof. J. Pastorek. „Samotná vláda vo svojom programovom vyhlásení tvrdila, že podporí špičkový výskum. Podpora špičkového výskumu však znamená práve urobiť tieto projekty," vysvetľuje a dodáva, „sme okamžite pripravení zrealizovať väčšie projekty, ktoré by mali naozaj významný prínos nielen pre slovenskú ekonomiku, ale aj pre kvalitu života na Slovensku. SAV je vďaka svojim kapacitám a vybavenosti pripravená na zrealizovanie projektov, ktoré budú po obsahovej stránke nespochybniteľné“.

SAV má špičkových vedcov, akreditované vedecké tímy s veľmi dobrou medzinárodnou reputáciou. Na výsledkoch slovenskej vedy sa podieľa viac ako jednou tretinou vo výstupoch.

Prof. Ferdinand Devínsky povedal novinárom, že SAV sa rozhodla, že okrem vlastného prístupu systémom vnútornej akreditácie využije aj možnosť externého hodnotenia s cieľom zistiť prítomnosť špičkových tímov, ale aj jednotlivcov vo svojich štruktúrach. Hodnotenie viac ako 1800 tvorivých pracovníkov, ktorí sú zamestnaní v jednotlivých ústavoch prvého a druhého oddelenia SAV ukázalo, že SAV disponuje skupinou tvorivých pracovníkov, ktorí znesú podľa tejto metodiky porovnanie aj so svetovou špičkou a ďalšiu skupinu výskumníkov s nadpriemernými vedeckými výkonmi. Predstavil tiež správu a jej tabuľkové prílohy, ktoré vznikli na základe zadania SAV: zistiť špičkové tímy z pohľadu ich vedeckého výkonu a ich perspektívnosť pre budúcnosť.

ARRA pri určovaní tímových interakcií na SAV identifikovala viac ako 200 užšie spolupracujúcich skupín. Tento počet bolo však z hľadiska efektivity potrebné do ďalšej fázy zúžiť na prijateľnejšiu úroveň bez toho, aby sa vynechanli potenciálne špičkové tímy. Na tento účel slúžila metodika založená na dvoch hlavných predpokladoch - prvým je kvalita vedúceho pracovníka, druhý predpoklad bol ten, že H-indexy v rôznych odboroch sa výrazne líšia a nie je možné zúžiť počet tímov iba na základe H-indexu samotného.

Prof. F. Devínsky zdôraznil, že týmto spôsobom sa efektívne zúžil počet tímov určených na dôkladnejšiu analýzu na prijateľnú veľkosť bez toho, aby unikli niektoré potenciálne špičkové skupiny. Všetkým takto vybraným tímom bol zaslaný dotazník na overenie členstva v tíme, odborového zamerania a ďalších údajov potrebných pre nasledujúcu fázu analýzy (dotazník bol pripravený aj v spolupráci s vedením SAV). Celkovo bolo rozposlaných 63 dotazníkov. Výsledkom analýzy bolo, že do skupiny špičkové tímy agentúra zaradila 22 vedeckých skupín a do skupiny nadpriemerné tímy 17 vedeckých skupín.

Slovenská akadémia vied má podľa prof. F. Devínskeho dostatočný vedecký potenciál na úspešné napredovanie vo vedeckej práci. Problémom zostávajú finančné prostriedky, ktoré vedecké tímy potrebujú na realizáciu svojich projektov. Ide najmä o to, že prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych vedeckých medzinárodných a domácich projektov, osobitne zo zdrojov štrukturálnych fondov EÚ rozvíja SAV rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu. Podpora vychádza aj z členstva v medzinárodných asociáciách a inštitúciách, čím začleňuje slovenskú vedu do nadnárodného kontextu.

Výsledky  nájdete na webovej stránke ARRA.