Aktuality

Dňa 16. júla zomrel v Bratislave vo veku nedožitých osemdesiatich rokov PhDr. Štefan Drug, CSc., literárny historik a kritik, od roku 1955 vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV. V rokoch 1969-1974 pôsobil ako prednášateľ slovenského jazyka a literatúry na Jagelonskej univerzite v Krakove. V čase tzv. normalizácie nemohol pracovať v Ústave slovenskej literatúry SAV, od roku 1974 bol redaktorom vo vydavateľstve Tatran. Po novembri 1989 sa vrátil do Ústavu slovenskej literatúry SAV, kde zotrval až do svojho odchodu do dôchodku.

 

Venoval sa výskumu slovenskej literatúry dvadsiateho storočia, predovšetkým davistom. Je autorom radu publikácií o E. Urxovi, V. Clementisovi a najmä o Lacovi Novomeskom (monografia o Novomeského mladosti Dobrý deň, človek, 1983), v ktorých bránil davistov proti obvineniam z tzv. buržoázneho nacionalizmu a objektívne zhodnotil ich prínos do slovenskej literatúry a kultúry. S jeho činnosťou v Tatrane sú spojené úspešné edičné podujatia. Vydával korešpondenciu, publicistiku, pamäti, spomienky a pod. významných autorov ľavicového zamerania (Novomeský a i.), ale aj autorov 19. storočia. Ako literárny kritik aktívne pôsobil v 50. a 60. rokoch, neskôr sa plne venoval literárnej histórii. Po roku 1989 sa zapojil do procesu odstraňovania deformácií v dejinách slovenskej literatúry a rehabilitácie poskribovaných autorov (V. Beniak a i.). Bol aj verejne činný, vykonával funkciu predsedu Klubu nezávislých spisovateľov, bol členom Novomeského spoločnosti, redaktorom, editorom. Jeho početné aktivity prispeli k všestrannejšiemu poznaniu našej literárnej minulosti.