Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Milan Zemko z Historického ústavu SAV, riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev  a autorka publikácie Xénia Šuchová.

Cenná kniha o medzivojnovej histórii Slovenska

29. 6. 2011 | videné 1051-krát
V stredu 22. júna v Banskej Bystrici predstavili knihu Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939.
 
Historický ústav (HÚ) SAV a Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici usporiadali v priestoroch múzea prezentáciu knihy vedeckej pracovníčky Historického ústavu SAV PhDr. Xénie Šuchovej, CSc. pod názvom Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939, ktorú Historický ústav vydal pred krátkym časom ako deviaty titul vo svojej edícii Slovenská historiografia.
 
Prezentáciu knihy otvoril hostiteľ podujatia, riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev, ktorý v jej závere ocenil dlhoročnú spoluprácu s Historickým ústavom SAV a naznačil výhľady spolupráce na ďalších spoločných projektoch. Záujem o ďalšiu spoluprácu obidvoch inštitúcií potvrdil aj prítomný riaditeľ HÚ SAV Slavomír Michálek.
 
Knihu X. Šuchovej stručne predstavil jeden z jej recenzentov, vedecký pracovník HÚ SAV Milan Zemko. Poukázal na to, že kniha je výsledkom dlhoročného autorkinho bádania v oblasti medzivojnových dejín Slovenska a Československa. Názov knihy nebol vybraný náhodne, naopak, presne vystihuje jej obsah a vôbec oblasť bádateľského výskumu X. Šuchovej. Sama idea československého štátu mala zásadný význam v zápase o jeho vznik počas prvej svetovej vojny a následne pri jeho budovaní počas dvoch medzivojnových desaťročí.
 
Autorka rozdelila knihu do troch častí. V prvej časti pod názvom Protagonisti: priekopníci československej myšlienky na medzivojnovom Slovensku sústredila svoju pozornosť predovšetkým na tri osobnosti medzivojnového Slovenska – Vavra Šrobára, Ivana Dérera a Milana Hodžu. Všetci traja sa istým spôsobom podieľali aj na teoretickom zdôvodňovaní idey jednotného československého štátu, no autorka sa primárne koncentrovala na ich praktické politické kroky pri budovaní československej štátnosti. Pri konfrontovaní teoretických princípov jednotného československého štátu s ich praktickými výsledkami poukázala autorka na nepochybné pozitívne výsledky v integrácii Slovenska do nového štátu, ale aj na ich limity zoči-voči rastúcemu národnému povedomiu slovenskej spoločnosti, ktorá sa nemohla uspokojiť ani s ideovou jednotného československého národa ani s číro administratívnou autonómiou, najmä ak sa táto čoraz väčšmi ukazovala ako nedostatočná.
 
Druhá časť knihy – Nositelia: problémy a predstavitelia československej verejnej správy na Slovensku podrobnejšie rozvádza základné východiská pôsobenia idey československého štátu na Slovensku, či už išlo o unifikáciu verejnej správy v predmníchovskej ČSR, alebo o rôzne etapy reorganizácie verejnej správy na Slovensku (od historických žúp cez veľkožupy len na Slovensku po krajinské usporiadanie celého štátu). Záverečná kapitola tejto časti sa zaoberá citlivou otázkou podielu Slovákov v ústredných štátnych orgánoch, ktorá bola najmä v 30. rokoch predmetom kritiky a ostrých politických sporov.
 
V tretej, záverečnej časti knihy pod názvom Oponenti: radikálny socializmus, komunizmus, boľševizmus – oponentúra československej demokracie zľava sleduje autorka premeny zápasu radikálnych ľavicových síl, od roku 1921 úplne koncentrovaných v komunistickej strane, s demokratickým režimom československého štátu, ale aj zápas o tento štát. Bola to dramatická cesta, ktorú v najvyššej miere určovala centrála Komunistickej internacionály v Moskve – najprv v znamení odmietania ČSR ako produktu imperialistických mocností, v znamení výziev za okamžitú autonómiu, prípadne za právo na odtrhnutie sa od ČSR, ale po veľkom politickom „premete“ Kominterny a KSČ v polovici 30. rokov už v znamení obrany demokratického Československa proti fašistickej hrozbe. V poslednej kapitole tejto časti knihy prechádza autorka do problematiky diskusií a taktických zmien komunistických odbojárov v slovenskej otázke za druhej svetovej vojny.
 
Treba uviesť, že knihu X. Šuchovej vysoko ocenil aj významný český odborník na toto historické obdobie prof. Zdeněk Kárník, ktorý v posudku okrem iného napísal: „Cítím se závázan potvrdit, že autorka svá temata zpracovala s mimořádnou invencí, vynalézavostí a odbornou i tzv. „řemeslnou“ pečlivostí.“
 
V závere prezentácie sa rozhovorila autorka knihy Xénia Šuchová o svojej bádateľskej ceste za posledných dvadsať rokov, o pôsobení pobočky HÚ SAV v B. Bystrici a svojich bádateľských a publikačných plánoch v najbližšej budúcnosti.
 
Text: Milan Zemko
Foto: HÚ SAV