Aktuality

 Marián Gálik z Ústavu orientalistiky SAV sa 18. a 19. mája 2011 zúčastnil na prvej konferencii Svetového kultúrneho fóra na jazere Tchaj-chu v ČĽR.

 

Svetové kultúrne fórum (Tchaj-chu, Čína, TCF) vzniklo v roku 2007 a jeho cieľom je zjednotiť úsilie všetkých štátov a národov sveta pri vytváraní kultúry, ktorá by vyhovovala potrebám dnešnej doby všeobecnej globalizácie. Číne, ako druhej svetovej ekonomickej mocnosti, ide o vývoz čínskej kultúry do krajín, v ktorých je doteraz málo známa alebo sa nedostatočne presadila. Toto úsilie sa začalo pred niekoľkými rokmi zakladaním Konfuciových inštitútov po celom svete, teraz je ich už vyše 400.

 

Konferencia mala pôvodne byť vlani s vyše 1000 účastníkmi, potom tohto roku s vyše 500 účastníkmi, nakoniec sa na nej podľa oficiálnych údajov zúčastnilo 42 zahraničných a 277 domácich delegátov. Keďže zahraniční delegáti pochádzali iba z 30 krajín celého sveta, tak jej označenie ako svetovej je trocha diskutabilné. Nedá sa však spochybniť jej význam v budúcnosti.

 

Hlavná téma konferencie: „Dialóg a spolupráca v úsilí o svetovú harmóniu a spoločný vývin“ položila dôraz na kultúru, jej historické pozadie, filozofické, náboženské, etické problémy minulosti i prítomnosti. Ekonómia a politika sa v Číne pokladajú väčšmi ako inde za súčasť kultúry.a obidve sa na tejto konferencii prejavili. Ekonómia v prednesených príspevkoch, politika na čínskych účastníkoch; niektorí delegáti boli z najvyšších zložiek Komunistickej strany Číny.

 

Zo zahraničných politikov bol na konferencii na niekoľko minút pakistanský premiér Yousuf Rasa Gilani so svojim sprievodom, aby vyjadril svoj obdiv k „priateľstvu za každého počasia“ medzi oboma krajinami. Konferencia splnila svoj účel čiastočne.

 

Čínske Svetové kultúrne fórum je nevládna a národná organizácia, ktorá je v pozornosti vedúcich činiteľov čínskej ústrednej vlády, propagačného oddelenia ÚV KS Číny, federácie čínskych literárnych a umeleckých zväzov, lokálnych vlád a veľkých podnikateľských korporácií. Viac pozornosti, ako na kultúrnej konferencii býva zvykom, sa venovalo ekonomickým problémom. Niekomu by sa mohlo zdať, že organizátorom išlo viac o ekonómiu ako o kultúru, v tom slova zmysle, ako sa chápe v našom svete. Dá sa to pochopiť v čínskych súvislostiach s najrýchlejšie, a zdá sa aj najúspešnejšie sa vyvíjajúcou svetovou ekonómiou dneška a blízkej budúcnosti.

 

Čínske úsilia v tejto oblasti prišiel podporiť „otec Eura“ Robert A. Mundell, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 1999 ako jediný americký vedec na konferencii. Vynikajúcu prednášku na túto tému mal prof. Li Yining z Pekinskej univerzity, plnej narážok na klasické čínske texty a vyzývajúci k návratu k Sun Jatsenovským ekonomickým princípom „ľudového blaha“, renovovaniu ideológie, ekologickej obnove a k „pestovaniu správnych názorov a k duchovným motiváciam.“ Podobne iní účastníci volali po obnove etických zásad v ekonomickom živote tak v Číne ako aj v ostatnom svete. Ekonomickým problémom bola venovaná záverečná plenárna sekcia a dve ďalšie čiastkové: jedna týkajúca sa globálnej finančnej krízy z pohľadu kultúry a etiky a druhá budovania ekologickej civilizácie s dôrazom na rovnosť, spravodlivosť a zdravý vývin ľudstva.

 

Súčasne prebiehajúce tri čiastkové sekcie (žiadna plenárna) sa týkali rôznych aspektov minulých i dnešných civilizácií.

 

Prvá z nich sa nazývala: Historické výdobytky a skutočné hodnoty rozličných civilizácií. V nej Marietta Stepanianc z Moskvy hovorila o „ázijskom scenári“ podľa ktorého sa bude vyvíjať svet v 21. stor. a nezabudla pripomenúť, že ekonomická a vojenská prevaha nebude stačiť a že etické a iné kultúrne hodnoty budú rovnako dôležité, napr. tradičné čínske myšlienky spoločenskej harmónie a indickej „soft power“. Iný zaujímavý referát predniesol Yersu Kim zo Seoulu podľa ktorého svetová kultúra , aby prežila a prosperovala sa musí neustále obnovovať a meniť podľa novovzniknutých situácií. Ding Yifan z Pekingu priznal, že Čína pred a po tzv. Kultúrnej revolúcií (1966-1976) prijala a adaptovala pre svoj kultúrny vývin mnoho zlého. Zároveň však tvrdil, že Západ sa aj teraz nachádza v období studenej vojny a nechápe Čínu , keď ju obviňuje, že habká medzi „totalitou a demokraciou.“

 

V druhej sekcii „Čínska civilizácia a svetové civilizácie“, ktorá mala dve časti, Marián Gálik bol spolu s prof. Fang Kelim z Čínskej akadémie spoločenských vied „moderátorom“. Predniesol referát na tému: „O medzifilozofickom dialógu Východ-Západ v období globalizácie“, v ktorom naznačil, že filozofi z ČĽR sa málo podieľajú na diskusiách z oblasti komparatívnej filozofie a nezúčastňujú sa na vytváraní jej vhodnej teórie.

 

V tretej sekcii „Rôznosť civilizácií a zveľaďovanie ľudskej civilizácie“ sa viac pozornosti venovalo náboženským problémom. Tie by nemali viesť ku konfrontácii, ale k zmierneniu nedorozumení a k vzájomnému pochopeniu medzi náboženstvami. Medzináboženský dialóg by sa mal viesť v sekulárnom rámci a usilovať sa o spravodlivosť, demokraciu a o vývin ľudských schopností. K týmto snahám sa pridal Xing Yun, jeden z najvýznamnejších budhistov súčasnosti a zároveň jediný obyvateľ Taiwanu prítomný na konferencii.

 

Treba povedať, že napriek významu a užitočnosti tejto konferencie, prejavili sa na nej niektoré závažné nedostatky, ktoré by sa mali na ďalších konferenciách rozhodne odstrániť.  Napríklad nedostatočné zastúpenie čínskych kultúrnych pracovníkov mimo hraníc ČĽR, ale aj nedostatočné zastúpenie západných sinológov na konferencii a dokonca ani jeden americký sinológ, hoci americká sinológia je najlepšia na svete.

 

K negatívam patrí aj to, že na konferencie sa nezúčastnil ani jeden západný tvorivý spisovateľ, prekladateľ alebo umelec. Iba jediný čínsky spisovateľ (Su Šu-jang), ale ako zástupca nevládnej organizácie, ďalej niekoľko predstaviteľov čínskej Federácie literárnych a umeleckých pracovníkov, tzv. ling-tao, vedúcich činiteľov. Konferencii neprospel väčší počet  pracovníkov z ministerstiev ČĽR a iných najvyšších štátnych úradov a inštitúcií, z ktorých viacerí neboli odborníci z oblasti kultúry. Rovnako ako vysoký počet delegátov (62) z mesta Su-čou a okolia, ktorí tvorili asi pätinu všetkých účastníkov, pritom ich bolo viac ako zahraničných hostí.

 

Text: M.G.

Foto: Candice Cai a archív M. Gálika.