Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

PhDr. Július Noge, DrSc.

Seminár venovaný Júliusovi Nogemu

6. 6. 2011 | videné 994-krát
 Vo štvrtok 2. júna v Ústave slovenskej literatúry SAV bol vedecký seminár pri príležitosti jeho nedožitého životného jubilea.
 
Išlo o siedme podujatie v rámci cyklu Pamäť literárnej vedy, ktorý ústav organizuje od roku 2008 s cieľom pripomínať si v aktuálnom výskumnom kontexte dielo a vedecký odkaz významných tvorcov modernej slovenskej literárnej vedy druhej polovice 20. storočia.

Seminár venovaný pamiatke literárneho historika, kritika a editora PhDr. Júliusa Nogeho, DrSc. (1931 – 1993)  koncepčne a organizačne pripravila Janka Pácalová z Oddelenia dejín slovenskej literatúry 19. storočia Ústavu slovenskej literatúry SAV. Program bol rozdelený na dve časti. V prvom bloku sa účastníci sústredili na reflexiu literárnovedného pôsobenia Júliusa Nogeho (výskum žánrových otázok slovenskej prózy 19. a 20. storočia, kritická reflexia súdobých prozaikov a básnikov, aktívna editorská činnosť, pôsobenie v oblasti literatúry pre deti a mládež), druhá časť dala priestor pre prezentáciu aktuálnych výskumných problémov z oblasti slovenskej literárnej historiografie, a to najmä 19. storočia.

Úvodný referát Dve glosy k profilu literárneho historika a kritika Júliusa Nogeho predniesol Milan Hamada, ktorý uviedol, že aj napriek odlišnej východiskovej pozícii Júliusa Nogeho a seba (Nogeho východiská čiastočne ovplyvnené dobovou ideológiou a Hamadove vedome antiideologické) akceptoval interpretačné práce bývalého kolegu a v mnohých zisteniach sa s ním zhodoval. Ján Gavura (FF PU Prešov) v príspevku Július Noge číta Jána Buzássyho (a iných autorov) priblížil Nogeho editorské výsledky a jeho prístup k vydaniu knihy Jána Buzássyho V hline, v dreve, v piesniHenrieta Buzgová (FF TU Trnava)hovorila o pohľade Júliusa Nogeho na literatúru pre deti a mládež, a to od prvotných kritických dotykov až k neskoršej teoretickej syntéze. 
 
V bloku o problematiky prózy 19. storočia vystúpili Michal Babiak (FF UK Bratislava)s referátomRomantizmus v próze slovenských spisovateľov z Vojvodiny, sústreďujúcom sa na tvorbu Leopolda Abaffyho, a vedeckí pracovníci Ústavu slovenskej literatúry SAV Lenka Rišková (Inšpiratívny impulz pre výskum staršej slovenskej literatúry: Nogeho pokus o náčrt problematiky vývinu umeleckej prózy v slovenskej literatúre predklasicistického obdobia), Jana Pácalová (Prípad Statočný valach: Podoby, možnosti a recepcia romantickej prózy na príklade textu Štefana Marka Daxnera), Peter Zajac (Suchota a nemota?) a Dana Hučková (Stereotypný obraz veľkomesta a malomesta v slovenskej próze na konci 19. a na začiatku 20. storočia).    
 
 Príspevky zo seminára budú publikované.
     
Dana Hučková
 

Július Noge  (1931 - 1993)
Narodil sa v obci Vidiná v regióne Novohradu. Po absolvovaní štúdia slovenčiny a literárnej vedy na FF UK v Bratislave (1955) až do konca života pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Žiak prof. Andreja Mráza a Milana Pišúta si postupne osvojil štrukturalistické podnety Oskára Čepana a uplatňoval ich najmä pri analýzach problematiky slovenskej prózy od romantizmu po koniec 20. storočia.

Július Noge kriticky sledoval dobovú básnickú, no najmä prozaickú tvorbu. Svedčia o tom výbery Literatúra v pohybe (1968) a Kritické komentáre (1974), ako aj monografie s trvalejšou platnosťou Prozaik Vladimír Mináč (1962), Próza Kláry Jarunkovej (1979), najmä však dôkladné presondovanie a syntetizujúce zhodnotenie tvorby pre mládež Literatúra v literatúre (1988). Záslužná bola aj Nogeho editorská činnosť. Na vydanie precízne pripravil a znalecky komentoval okrem iného niekoľkozväzkové spisy , J. M. Hurbana, Jána Kalinčiaka, G. K. Laskomerského,Terézie Vansovej, ale aj antológie z medzivojnových ľúbostných noviel Nesmrteľní milenci a slovenských historických noviel 20. storočia Svadobná noc.   Vyvrcholením vedeckovýskumnej práce J. Nogeho sú novátorské literárnohistorické analýzy hlavne Kalinčiakovho a Hurbanovho diela (Slovenská romantická próza, 1969), predovšetkým však rozsiahla dvojzväzková monografia Martin Kukučín, tradicionalista a novátor (1962, 1975) a na ňu nadväzujúca kniha Martin Kukučín. Epik života – život v epike (1991).