Darovanie krvi v ústave sa stáva tradíciou
26. 5. 2011 | videné 1243-krát
Mobilný odber krvi, ktorý sa na Neurobiologickom ústave SAV v Košiciach uskutočnil 24. mája, mal malé jubileum. Bol už piaty v poradí.
Na aktivitu RNDr. Jána Gálika, CSc. , nadšeného propagátora dobrovoľného darcovstva krvi, si už košickí akademici začínajú zvykať. „Niektorí sa už sami ozývajú, že kedy zorganizujeme ďalší mobilný odber,“ hovorí s potešením. „Najmä pre nás, neurobiológov, a kolegov z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat, s ktorými sídlime v jednej budove, je to akási donáška do domu, či vlastne na pracovisko. Darcovia nemusia ísť na tranfúzku, ale mobilná jednotka Národnej transfúznej služby príde za nimi.“
Spoločná knižnica ústavov sa zmenila na odberovú miestnosť už po piatykrát. Postupne prichádzali nielen „domáci“, ale aj fyzici, parazitológovia a iní. Pravidelný mladý darca, psychológ Mgr. Michal Kentoš, PhD. zo Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach si priviedol aj dvoch kamarátov z mimoakademického prostredia. Všetci boli rozhodnutí pomôcť zachrániť život alebo zdravie niekomu neznámemu, kto práve potrebuje ich krvnú skupinu. Ján Gálik mal trojnásobnú radosť – nielen, že bolo zaregistrovaných až 16 záujemcov o darovanie krvi bez nároku na odmenu (hoci troch lekárka vyradila kvôli nižšiemu počtu červvených krviniek), ale že medzi nimi boli 4 prvodarcovia a že tentoraz mohol darovať krv aj on a žiadny herpes ho neobmedzoval ako naposledy. A keď mu maturujúca dcéra zavolala, že si v ten deň dobre viedla na skúške dospelosti, bol nadmieru spokojný.
Za každú darovanú kvapku krvi patrí hrdinom ľudskosti poďakovanie. Snáď sa nabudúce pridajú aj ďalší…
Text a foto: Katarína Čižmáriková
Na aktivitu RNDr. Jána Gálika, CSc. , nadšeného propagátora dobrovoľného darcovstva krvi, si už košickí akademici začínajú zvykať. „Niektorí sa už sami ozývajú, že kedy zorganizujeme ďalší mobilný odber,“ hovorí s potešením. „Najmä pre nás, neurobiológov, a kolegov z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat, s ktorými sídlime v jednej budove, je to akási donáška do domu, či vlastne na pracovisko. Darcovia nemusia ísť na tranfúzku, ale mobilná jednotka Národnej transfúznej služby príde za nimi.“
Spoločná knižnica ústavov sa zmenila na odberovú miestnosť už po piatykrát. Postupne prichádzali nielen „domáci“, ale aj fyzici, parazitológovia a iní. Pravidelný mladý darca, psychológ Mgr. Michal Kentoš, PhD. zo Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach si priviedol aj dvoch kamarátov z mimoakademického prostredia. Všetci boli rozhodnutí pomôcť zachrániť život alebo zdravie niekomu neznámemu, kto práve potrebuje ich krvnú skupinu. Ján Gálik mal trojnásobnú radosť – nielen, že bolo zaregistrovaných až 16 záujemcov o darovanie krvi bez nároku na odmenu (hoci troch lekárka vyradila kvôli nižšiemu počtu červvených krviniek), ale že medzi nimi boli 4 prvodarcovia a že tentoraz mohol darovať krv aj on a žiadny herpes ho neobmedzoval ako naposledy. A keď mu maturujúca dcéra zavolala, že si v ten deň dobre viedla na skúške dospelosti, bol nadmieru spokojný.
Za každú darovanú kvapku krvi patrí hrdinom ľudskosti poďakovanie. Snáď sa nabudúce pridajú aj ďalší…
Text a foto: Katarína Čižmáriková