Vtáčí mozog a učenie
16. 5. 2011 | videné 1231-krát
Pracovníci sú autormi zaujímavej vedeckej práce na poli výskumu vtáčieho mozgu a podieľajú sa na medzinárodnom úspechu. Viac v dokumente z cyklu Spektrum vedy.
Pracovníci Ústavu biochémie a genetiky rastlín SAV v Ivanke pri Dunaji sa zameriavajú na štúdium funkcie jednotlivých mozgových oblastí, ktoré kontrolujú spev piesne a jej učenie.
VTÁČÍ MOZOG A UČENIE – OD SPEVU K NEUROTRANSMITEROM
Premiéra: 18.máj 2011 21.25h /STV2
Repríza: 19. máj 2011 14.15h /STV2
Hoci označenie "slepačí mozog" je v slovenčine pejoratívne, čoraz viac sa ukazuje že takéto označenie, podobne ako jeho všeobecnejší anglický variant "bird brain", nie sú celkom opodstatnené. Začiatkom tohto tisícročia došlo ku kodifikovaniu zmeny názvoslovia vtáčieho mozgu. Nové názvoslovie predstavuje revolúciu vo vtáčej neurobiológii a odzrkadľuje výsledky výskumu, ktoré sa postupne hromadili niekoľko desaťročí.
Jednou z výrazných foriem učenia vtákov je vokálne učenie u spevavcov. Je to veľmi vzácna vlastnosť, lebo okrem človeka sa dokáže naučiť produkovať určité zvuky ktoré potom používajú na komunikáciu len veľmi málo živočíchov – z cicavcov sú to veľryby a delfíny, niektoré netopiere, možno slony, a tri skupiny vtákov – papagáje, kolibríky a spevavce.
Reč človeka je nepochybne oveľa komplexnejšia než spev vtákov, napriek tomu však existuje medzi týmito dvoma javmi viacero podobností: podobný priebeh učenia počas vývinu, regulácia prostredníctvom mozgových centier nachádzajúcich sa v podobných oblastiach mozgu alebo kritická perióda, počas ktorej musia počuť druhovo špecifický zvukový prejav, aby sa ho naučili.
O zaujímavom výskume slovenských vedcov z Ústavu biochémie a genetiky rastlín SAV sa dozviete v ďalšom dokumente z cyklu Spektrum vedy na STV 2.
Garant: Ľubor Košťál, Csc., Ústav biochémie a genetiky rastlín SAV
Pripravila: S.Klamová
Pracovníci Ústavu biochémie a genetiky rastlín SAV v Ivanke pri Dunaji sa zameriavajú na štúdium funkcie jednotlivých mozgových oblastí, ktoré kontrolujú spev piesne a jej učenie.
VTÁČÍ MOZOG A UČENIE – OD SPEVU K NEUROTRANSMITEROM
Premiéra: 18.máj 2011 21.25h /STV2
Repríza: 19. máj 2011 14.15h /STV2
Hoci označenie "slepačí mozog" je v slovenčine pejoratívne, čoraz viac sa ukazuje že takéto označenie, podobne ako jeho všeobecnejší anglický variant "bird brain", nie sú celkom opodstatnené. Začiatkom tohto tisícročia došlo ku kodifikovaniu zmeny názvoslovia vtáčieho mozgu. Nové názvoslovie predstavuje revolúciu vo vtáčej neurobiológii a odzrkadľuje výsledky výskumu, ktoré sa postupne hromadili niekoľko desaťročí.
Jednou z výrazných foriem učenia vtákov je vokálne učenie u spevavcov. Je to veľmi vzácna vlastnosť, lebo okrem človeka sa dokáže naučiť produkovať určité zvuky ktoré potom používajú na komunikáciu len veľmi málo živočíchov – z cicavcov sú to veľryby a delfíny, niektoré netopiere, možno slony, a tri skupiny vtákov – papagáje, kolibríky a spevavce.
Reč človeka je nepochybne oveľa komplexnejšia než spev vtákov, napriek tomu však existuje medzi týmito dvoma javmi viacero podobností: podobný priebeh učenia počas vývinu, regulácia prostredníctvom mozgových centier nachádzajúcich sa v podobných oblastiach mozgu alebo kritická perióda, počas ktorej musia počuť druhovo špecifický zvukový prejav, aby sa ho naučili.
O zaujímavom výskume slovenských vedcov z Ústavu biochémie a genetiky rastlín SAV sa dozviete v ďalšom dokumente z cyklu Spektrum vedy na STV 2.
Garant: Ľubor Košťál, Csc., Ústav biochémie a genetiky rastlín SAV
Pripravila: S.Klamová