Stratégia Európa 2020 na Euroactiv
10. 5. 2011 | videné 972-krát
Prvý odborný workshop k Stratégii Európa 2020 sa uskutočnil vo štvrtok 14. apríla v Európskom informačnom centre v Bratislave.
Zorganizovalo ho Centrum transdisciplinárnych štúdií CETIP pri Prognostickom ústave SAV v rámci centra SPECTRA+ (Centrum pre rozvoj sídelnej infraštruktúry znalostnej ekonomiky) pre zastúpenie EÚ v SR Workshop sa zameral na efektívne využívanie zdrojov v Európe a o podujatí informoval aj Euroactiv.
Podujatie otvorila vedúca zastúpenia Európskej komisie Andrea Elscheková-Matisová. V úvodnom príhovore zdôraznila dôležitú funkciu prírodných zdrojov na fungovaní európskej ekonomiky a s ňou spojené problémy s ich využívaním. Načrtla tiež základný konflikt medzi snahou o ekonomický zisk podnikateľského sektora a udržateľným využívaním prírodných zdrojov.
Úvod do problematiky predniesla garantka workshopu Tatiana Kluvánková-Oravská. Ciele, ktoré odsúhlasili členské krajiny v klimaticko-energetickej oblasti (tzv. ciele 20-20-20) vyžadujú okrem technologických inovácií v získavaní, transformácii, transporte, či spotrebe zdrojov a životnom cykle produktov a inovácie v organizácií spoločnosti, najmä zmenu správania producentov i spotrebiteľov smerom k hospodárskej a environmentálnej účinnosti. K takejto zmene správania často dochádza najmä v dôsledku katastrofických udalostí alebo spoločenských zmien. Príkladom zo Slovenska môžu byť investície do protipovodňovej ochrany a prevencie po veľkých škodách spôsobených povodňami.
Prof. Mária Kozová z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zdôraznila aktívne zapájanie sa miest a regiónov do práce Výboru regiónov, ktorý má v štruktúre európskych inštitúcií poradnú funkciu, ale tiež do iniciatív typu Dohovor primátorov a starostov, v ktorom deklarujú záujem znižovať emisie CO2 a spotrebu energie.
Prof. Maroš Finka zo Slovenskej technickej univerzity sa zameral na nástroje územného plánovania. Upozornil, že hoci Európska únia nemá v oblasti priestorového plánovania etablované právomoci, rôznymi spôsobmi ho intenzívne ovplyvňuje na všetkých úrovniach. Pripomenul veľký úbytok poľnohospodárskej pôdy v prospech zastavaného územia. V roku 2007 to bolo na Slovensku napríklad 1398 ha/ročne, teda takmer 1360 futbalových ihrísk, pričom situácia v iných členských krajinách je ešte kritickejšia.
Prof. Jiřina Jílková prorektorka Univerzity v Ústi nad Labem uviedla v súvislosti s energetickou politikou a bezpečnosťou zdrojov, že snahou Európskej únie je dosiahnuť väčšiu nezávislosť na fosílnych zdrojoch energie a zaistiť i politickú nezávislosť na citlivých až krízových oblastiach, z ktorých sa táto energia dováža. Zároveň spomenula negatívne skúsenosti so zavádzaním obnoviteľných zdrojov (fotovoltaika) v Českej republike.
Richard Filčák (PÚ SAV) sa venoval problematike sociálnej diverzifikácie dopadov priemyselných procesov, presunu výroby mimo Európu a vytváraniu pracovných miest v novom ekologickejšom hospodárstve. Vyjadril tiež dôležitosť stanovených rámcov v EÚ, avšak zdôraznil nedostatočnú iniciatívu Slovenska pri ich plnení a čerpaní výhod z ich plnenia.
Zámerom projektu Európa 2020 – inteligentná, udržateľná a inkluzívna Európa je predovšetkým iniciovať odbornú diskusiu o stratégii Európa 2020, jej prioritách a záveroch, ktoré z nej vyplývajú pre Slovensko.
Zorganizovalo ho Centrum transdisciplinárnych štúdií CETIP pri Prognostickom ústave SAV v rámci centra SPECTRA+ (Centrum pre rozvoj sídelnej infraštruktúry znalostnej ekonomiky) pre zastúpenie EÚ v SR Workshop sa zameral na efektívne využívanie zdrojov v Európe a o podujatí informoval aj Euroactiv.
Podujatie otvorila vedúca zastúpenia Európskej komisie Andrea Elscheková-Matisová. V úvodnom príhovore zdôraznila dôležitú funkciu prírodných zdrojov na fungovaní európskej ekonomiky a s ňou spojené problémy s ich využívaním. Načrtla tiež základný konflikt medzi snahou o ekonomický zisk podnikateľského sektora a udržateľným využívaním prírodných zdrojov.
Úvod do problematiky predniesla garantka workshopu Tatiana Kluvánková-Oravská. Ciele, ktoré odsúhlasili členské krajiny v klimaticko-energetickej oblasti (tzv. ciele 20-20-20) vyžadujú okrem technologických inovácií v získavaní, transformácii, transporte, či spotrebe zdrojov a životnom cykle produktov a inovácie v organizácií spoločnosti, najmä zmenu správania producentov i spotrebiteľov smerom k hospodárskej a environmentálnej účinnosti. K takejto zmene správania často dochádza najmä v dôsledku katastrofických udalostí alebo spoločenských zmien. Príkladom zo Slovenska môžu byť investície do protipovodňovej ochrany a prevencie po veľkých škodách spôsobených povodňami.
Prof. Mária Kozová z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zdôraznila aktívne zapájanie sa miest a regiónov do práce Výboru regiónov, ktorý má v štruktúre európskych inštitúcií poradnú funkciu, ale tiež do iniciatív typu Dohovor primátorov a starostov, v ktorom deklarujú záujem znižovať emisie CO2 a spotrebu energie.
Prof. Maroš Finka zo Slovenskej technickej univerzity sa zameral na nástroje územného plánovania. Upozornil, že hoci Európska únia nemá v oblasti priestorového plánovania etablované právomoci, rôznymi spôsobmi ho intenzívne ovplyvňuje na všetkých úrovniach. Pripomenul veľký úbytok poľnohospodárskej pôdy v prospech zastavaného územia. V roku 2007 to bolo na Slovensku napríklad 1398 ha/ročne, teda takmer 1360 futbalových ihrísk, pričom situácia v iných členských krajinách je ešte kritickejšia.
Prof. Jiřina Jílková prorektorka Univerzity v Ústi nad Labem uviedla v súvislosti s energetickou politikou a bezpečnosťou zdrojov, že snahou Európskej únie je dosiahnuť väčšiu nezávislosť na fosílnych zdrojoch energie a zaistiť i politickú nezávislosť na citlivých až krízových oblastiach, z ktorých sa táto energia dováža. Zároveň spomenula negatívne skúsenosti so zavádzaním obnoviteľných zdrojov (fotovoltaika) v Českej republike.
Richard Filčák (PÚ SAV) sa venoval problematike sociálnej diverzifikácie dopadov priemyselných procesov, presunu výroby mimo Európu a vytváraniu pracovných miest v novom ekologickejšom hospodárstve. Vyjadril tiež dôležitosť stanovených rámcov v EÚ, avšak zdôraznil nedostatočnú iniciatívu Slovenska pri ich plnení a čerpaní výhod z ich plnenia.
Zámerom projektu Európa 2020 – inteligentná, udržateľná a inkluzívna Európa je predovšetkým iniciovať odbornú diskusiu o stratégii Európa 2020, jej prioritách a záveroch, ktoré z nej vyplývajú pre Slovensko.