Stanislav Hlaváč riaditeľom Fyzikálneho ústavu SAV
10. 5. 2011 | videné 1978-krát
Predsedníctvo SAV na základe výberového konania vymenovalo RNDr. Stanislava Hlaváča, CSc. do funkcie riaditeľa Fyzikálneho ústavu SAV v Bratislave na štvorročné obdobie.
Zo životopisu RNDr. Stanislava Hlaváča, CSc.
Riaditeľ Fyzikálneho ústavu SAV v Bratislave – RNDr. Stanislav Hlaváč, CSc.
V roku 1983 na Fyzikálnom ústave SAV obhájil dizertačnú prácu na tému Jadrové reakcie indukované neutrónmi a získal vedeckú hodnosť CSc. Po rigoróznej skúške na Univerzite Komenského v Bratislave v roku1970 bol promovaný za fyzika a získal titul RNDr.
V roku 1970 nastúpil do Fyzikálneho ústavu SAV v Bratislave. Dones pracuje ako vedúci vedecký pracovník.
Hlavná činnosť a získané výsledky:
Jadrové reakcie indukované neutrónmi
Po počiatočnom štúdiu jadrových reakcií pomocou aktivačnej metódy sa venoval vývoju multidetektorového systému na zväzku 14 MeV neutrónov, ktorý využíval metódu združených a častíc s nanosekundovým rozlíšením na redukciu pozadia v detektoroch a na spektrometriu neutrónov metódou doby prieletu (time-of-light). Spolu s vývojom detektorového systému som sa venoval vývoju počítačom riadeného mnohoparainetrického systému na zber jadrových údajov. Počas výskumu v oblasti jadrových reakcií s rýchlymi neutrónmi som absolvoval v roku 1979 dlhodobý študijný pobyt na Kyjevskej štátnej univerzite. Bol zapojený aj do početných výskumných projektov, koordinovaných Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu vo Viedni.
Fyzika urýchľovačov nabitých častíc
Značné úsilie venoval v rokoch 1980-90 vývoju základného experimentálneho zariadenia oddelenia jadrovej fyziky FU SAV - zdroja 14 MeV neutrónov. Jeho hlav¬nou časťou bol malý urýchľovač deuterónov na energiu 300 keV s výkonom zväzku 300W. Venoval som sa hlavne iónovým zdrojom, iónovej optike a návrhu magne¬tických optických elementov na transport iónového zväzku. V poslednej fáze vývoja celého zariadenia som bol zodpovedný za jeho spustenie a uvedenie do prevádzky. Mnohé z vyššie uvedených experimentov boli vykonané na novom neutrónovom zdroji.
Aplikovaná jadrová fyzika
Zúčastnil sa viacerých programov IAEA na využitie emisie promptného gama žiarenia pre analytické účely. Išlo najmä o identifikáciu citlivých materiálov ako sú omamné látky a výbušniny.
Jadrová spektroskopia
Počas dvoch dlhodobých pobytov na Ústave Maxa Plancka pre jadrovú fyziku v Heidelbergu (1983. 1985) pokračoval v štúdiu emisie gama v jadrových reakciách indukovaných ťažkými iónmi.
Hadrónová fyzika
Experimentálnemu štúdiu hadrónovej hmoty v extrémnych podmienkach sa venoval počas viacerých dlhodobých pobytov (1989-2001) na relativistickom urýchľovači ťažkých iónov v GSI Darmstadt (D), urýchľovači ťažkých iónov GANIL v Caen (F) a na elektrónovom urýchľovači MAMI v Mainzi (D). Napríklad v GSI Darmstadt sa zúčastnil na vývoji dvojramenného spektrometra vysokoenergetických fotónov TAPS (Two Arm Photon Spectrometer).
V rokoch 2001 až 2007 pracoval ako riaditeľ v Agentúre na podporu vedy a techniky v Bratislave. Išlo o zriadenie a zabezpečenie činnosti prvej národnej agentúry na podporu vedy a techniky na Slovensku. Pri zriaďovaní agentúry boli definované základné pravidlá grantového systému, pravidlá na evaluáciu návrhov projektov, zároveň bol zodpovedný za výber podporených projektov a ich financovanie.
Zo životopisu RNDr. Stanislava Hlaváča, CSc.
Riaditeľ Fyzikálneho ústavu SAV v Bratislave – RNDr. Stanislav Hlaváč, CSc.
V roku 1983 na Fyzikálnom ústave SAV obhájil dizertačnú prácu na tému Jadrové reakcie indukované neutrónmi a získal vedeckú hodnosť CSc. Po rigoróznej skúške na Univerzite Komenského v Bratislave v roku1970 bol promovaný za fyzika a získal titul RNDr.
V roku 1970 nastúpil do Fyzikálneho ústavu SAV v Bratislave. Dones pracuje ako vedúci vedecký pracovník.
Hlavná činnosť a získané výsledky:
Jadrové reakcie indukované neutrónmi
Po počiatočnom štúdiu jadrových reakcií pomocou aktivačnej metódy sa venoval vývoju multidetektorového systému na zväzku 14 MeV neutrónov, ktorý využíval metódu združených a častíc s nanosekundovým rozlíšením na redukciu pozadia v detektoroch a na spektrometriu neutrónov metódou doby prieletu (time-of-light). Spolu s vývojom detektorového systému som sa venoval vývoju počítačom riadeného mnohoparainetrického systému na zber jadrových údajov. Počas výskumu v oblasti jadrových reakcií s rýchlymi neutrónmi som absolvoval v roku 1979 dlhodobý študijný pobyt na Kyjevskej štátnej univerzite. Bol zapojený aj do početných výskumných projektov, koordinovaných Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu vo Viedni.
Fyzika urýchľovačov nabitých častíc
Značné úsilie venoval v rokoch 1980-90 vývoju základného experimentálneho zariadenia oddelenia jadrovej fyziky FU SAV - zdroja 14 MeV neutrónov. Jeho hlav¬nou časťou bol malý urýchľovač deuterónov na energiu 300 keV s výkonom zväzku 300W. Venoval som sa hlavne iónovým zdrojom, iónovej optike a návrhu magne¬tických optických elementov na transport iónového zväzku. V poslednej fáze vývoja celého zariadenia som bol zodpovedný za jeho spustenie a uvedenie do prevádzky. Mnohé z vyššie uvedených experimentov boli vykonané na novom neutrónovom zdroji.
Aplikovaná jadrová fyzika
Zúčastnil sa viacerých programov IAEA na využitie emisie promptného gama žiarenia pre analytické účely. Išlo najmä o identifikáciu citlivých materiálov ako sú omamné látky a výbušniny.
Jadrová spektroskopia
Počas dvoch dlhodobých pobytov na Ústave Maxa Plancka pre jadrovú fyziku v Heidelbergu (1983. 1985) pokračoval v štúdiu emisie gama v jadrových reakciách indukovaných ťažkými iónmi.
Hadrónová fyzika
Experimentálnemu štúdiu hadrónovej hmoty v extrémnych podmienkach sa venoval počas viacerých dlhodobých pobytov (1989-2001) na relativistickom urýchľovači ťažkých iónov v GSI Darmstadt (D), urýchľovači ťažkých iónov GANIL v Caen (F) a na elektrónovom urýchľovači MAMI v Mainzi (D). Napríklad v GSI Darmstadt sa zúčastnil na vývoji dvojramenného spektrometra vysokoenergetických fotónov TAPS (Two Arm Photon Spectrometer).
V rokoch 2001 až 2007 pracoval ako riaditeľ v Agentúre na podporu vedy a techniky v Bratislave. Išlo o zriadenie a zabezpečenie činnosti prvej národnej agentúry na podporu vedy a techniky na Slovensku. Pri zriaďovaní agentúry boli definované základné pravidlá grantového systému, pravidlá na evaluáciu návrhov projektov, zároveň bol zodpovedný za výber podporených projektov a ich financovanie.