Monografia o Miklósovi Mészölym...
7. 3. 2011 | videné 912-krát
Ústav svetovej literatúry SAV (ÚSvL SAV) usporiadal v stredu 23. februára v zasadačke ústavu prezentáciu monografie hungaristky a slovakistky Judit Görözdi o tomto maďarskom literátovi .
Prezentácia publikácie Mgr. Judit Görözdi, PhD.: Figúry odmlčania v próze Miklósa Mészölya (Bratislava 2010) mala trochu netradičnú podobu. Išlo viac o pracovnú prezentáciu v réžii Oddelenia teórie literárnej vedy ústavu, ktorej účelom bolo rozdiskutovať metodické, resp. teoretické možnosti pristupovania k literárnym textom kľúčových autorov istej "národnej literatúry", ktoré sú v našom domácom prostredí len marginálne prítomné. Okrem toho si stretnutie kládlo ambície v živom rozhovore v odbornom kruhu kriticky sa vysporiadať s pojmoslovím rôznych "literárnych vied", istých zaužívaných spôsobov v narábaní s pojmoslovím skrz naskrz výskumných tradícií v nadnárodnom kontexte. Diskusiu dynamizovala aktívna prítomnosť renomovaných literárnych vedcov: Márie Kusej (recenzentky publikácie), Jána Zambora, Anikó Dušíkovej, Gabriely Magovej (vedeckej redaktorky) a mnohých iných.
Diskutujúci sa zhodli v názore, že v prípade publikácie Judit Görözdi ide o značne podnetný, istým spôsobom dokonca provokujúci prístup k tvorbe Miklósa Mészölya. Postrehli však aj autorkin špecifický spôsob písania o literatúre vôbec, všimli si šarm, ktorý vyplýva neraz z plastickej obraznosti, niekedy poetickosti vedeckej výpovede zmiešanej s istým chladným nadhľadom, vecnosťou, pragmatickosťou, analytickou premyslenosťou v kombinácii detailov. Samozrejme každý, teda aj tento text, viac zamlčuje, kladie viac otázok, ako ponúka odpovedí. A práve to bolo podkladom a základom diskusie.
Na začiatku autorka niekoľkými výstižnými slovami predstavila svoju prácu, a hlavne svoj zámer, svoje intencie. Následne na to sa už hostia a odborné publikum ocitli vo vnútri konštruktívnej debaty o poetike autora, ktorý okrem iného vychádza z jednej zo základných téz Wittgensteinovej skorej filozofie, zo 7. propozície jeho Logicko-filozofického traktátu: "O čom nemožno rozprávať, o tom treba mlčať." Ale to pre odbornú diskusiu nestačí, pýtali sme sa skôr, prečo treba mlčať a čo asi sú tie veci, o ktorých nemôžeme alebo nechceme hovoriť? Takisto sme sa autorky spýtali, aký význam má absencia reči? Ako to vyzerá s významom negatívnej prítomnosti výpovede všeobecne, a u Mészölya konkrétne? Ale nielen prečo sa mlčí a o čom sa mlčí, ale aj akým spôsobom sa mlčí uprostred prehovoru – to udávalo smer prúdenia autorkiných myšlienok a bolo ústrednou témou diskusie.
Veľkým prínosom, a to je možno resumé tejto akcie, je práve sprístupnenie istých výskumných tradícií spojených so špecifickým pojmoslovím a všeobecne myslením o literárnovedných kategóriách, ktoré by mohlo zaujímavým spôsobom dopĺňať teoretické a pojmové repertoáre slovenskej literárnej vedy.
Text: Mgr. Roman Mikuláš, PhD. - Oddelenie teórie literárnej vedy
Prezentácia publikácie Mgr. Judit Görözdi, PhD.: Figúry odmlčania v próze Miklósa Mészölya (Bratislava 2010) mala trochu netradičnú podobu. Išlo viac o pracovnú prezentáciu v réžii Oddelenia teórie literárnej vedy ústavu, ktorej účelom bolo rozdiskutovať metodické, resp. teoretické možnosti pristupovania k literárnym textom kľúčových autorov istej "národnej literatúry", ktoré sú v našom domácom prostredí len marginálne prítomné. Okrem toho si stretnutie kládlo ambície v živom rozhovore v odbornom kruhu kriticky sa vysporiadať s pojmoslovím rôznych "literárnych vied", istých zaužívaných spôsobov v narábaní s pojmoslovím skrz naskrz výskumných tradícií v nadnárodnom kontexte. Diskusiu dynamizovala aktívna prítomnosť renomovaných literárnych vedcov: Márie Kusej (recenzentky publikácie), Jána Zambora, Anikó Dušíkovej, Gabriely Magovej (vedeckej redaktorky) a mnohých iných.
Diskutujúci sa zhodli v názore, že v prípade publikácie Judit Görözdi ide o značne podnetný, istým spôsobom dokonca provokujúci prístup k tvorbe Miklósa Mészölya. Postrehli však aj autorkin špecifický spôsob písania o literatúre vôbec, všimli si šarm, ktorý vyplýva neraz z plastickej obraznosti, niekedy poetickosti vedeckej výpovede zmiešanej s istým chladným nadhľadom, vecnosťou, pragmatickosťou, analytickou premyslenosťou v kombinácii detailov. Samozrejme každý, teda aj tento text, viac zamlčuje, kladie viac otázok, ako ponúka odpovedí. A práve to bolo podkladom a základom diskusie.
Na začiatku autorka niekoľkými výstižnými slovami predstavila svoju prácu, a hlavne svoj zámer, svoje intencie. Následne na to sa už hostia a odborné publikum ocitli vo vnútri konštruktívnej debaty o poetike autora, ktorý okrem iného vychádza z jednej zo základných téz Wittgensteinovej skorej filozofie, zo 7. propozície jeho Logicko-filozofického traktátu: "O čom nemožno rozprávať, o tom treba mlčať." Ale to pre odbornú diskusiu nestačí, pýtali sme sa skôr, prečo treba mlčať a čo asi sú tie veci, o ktorých nemôžeme alebo nechceme hovoriť? Takisto sme sa autorky spýtali, aký význam má absencia reči? Ako to vyzerá s významom negatívnej prítomnosti výpovede všeobecne, a u Mészölya konkrétne? Ale nielen prečo sa mlčí a o čom sa mlčí, ale aj akým spôsobom sa mlčí uprostred prehovoru – to udávalo smer prúdenia autorkiných myšlienok a bolo ústrednou témou diskusie.
Veľkým prínosom, a to je možno resumé tejto akcie, je práve sprístupnenie istých výskumných tradícií spojených so špecifickým pojmoslovím a všeobecne myslením o literárnovedných kategóriách, ktoré by mohlo zaujímavým spôsobom dopĺňať teoretické a pojmové repertoáre slovenskej literárnej vedy.
Text: Mgr. Roman Mikuláš, PhD. - Oddelenie teórie literárnej vedy