O cenzúre v Rakúsku v rokoch 1750–1848
7. 3. 2011 | videné 806-krát
V stredu 23. februára Ústav svetovej literatúry SAV navštívil Prof. Norbert Bachleitner, ktorý vedie Katedru porovnávacej literárnej vedy Viedenskej univerzity.
Vo svojej výskumnej činnosti sa prof. Norbert Bachleitner zaoberá vzťahmi medzi anglickou, francúzskou a nemeckou literatúrou v období od 18. po 20. storočie, dejinami umeleckého prekladu, moderným románom, digitálnou literatúrou a sociálnou históriou literatúry.
Jeho prednáška pod názvo Verpönt, Verdrängt – Vergessen? Eine Datenbank zur Erfassung der in Österreich zwischen 1750 und 1848 verbotenen Bücher sa zaoberala otázkou dejín knižnej kultúry a cenzúry v Rakúsku v 18. a 19. storočí. Význam cenzúry a jej vplyv na literárny život v Rakúsku možno vyčítať už z celkového počtu zákazov v tomto období. Išlo o približne 50 000 titulov. Na zoznamoch zakázanej literatúry sa prirodzene nenachádza len beletria, ale aj politické, štátovedné, historiografické, ekonomické, vojenské, geografické, medicínske, filozofické, pedagogické, právnické, teologické a rôzne iné spisy. Zoznamy zakázanej literatúry nie sú teda relevantné len pre literárne, ale všeobecne pre kultúrne, spoločenské a hospodárske dejiny. Na ilustráciu prof. Bachleitner uviedol dva príklady pre tematický komplex na zoznamoch zakázanej literatúry: cenzúru literatúry o diablovi v 18. storočí a cenzúru románov Waltera Scotta v 19. storočí.
Prof. Bachleitner počas prednášky prezentoval databázu zakázanej literatúry v tomto období, ktorú vytvára v rámci výskumného projektu Viedenskej univerzity. Databáza je dostupná na internete na adrese ZENSUR. Výsledky tohto projektu sú zaujímavé pre takmer všetky vedecké disciplíny, zaoberajúce sa najmä dejinami rakúskeho cisárstva.
Róbert Gáfrik
Vo svojej výskumnej činnosti sa prof. Norbert Bachleitner zaoberá vzťahmi medzi anglickou, francúzskou a nemeckou literatúrou v období od 18. po 20. storočie, dejinami umeleckého prekladu, moderným románom, digitálnou literatúrou a sociálnou históriou literatúry.
Jeho prednáška pod názvo Verpönt, Verdrängt – Vergessen? Eine Datenbank zur Erfassung der in Österreich zwischen 1750 und 1848 verbotenen Bücher sa zaoberala otázkou dejín knižnej kultúry a cenzúry v Rakúsku v 18. a 19. storočí. Význam cenzúry a jej vplyv na literárny život v Rakúsku možno vyčítať už z celkového počtu zákazov v tomto období. Išlo o približne 50 000 titulov. Na zoznamoch zakázanej literatúry sa prirodzene nenachádza len beletria, ale aj politické, štátovedné, historiografické, ekonomické, vojenské, geografické, medicínske, filozofické, pedagogické, právnické, teologické a rôzne iné spisy. Zoznamy zakázanej literatúry nie sú teda relevantné len pre literárne, ale všeobecne pre kultúrne, spoločenské a hospodárske dejiny. Na ilustráciu prof. Bachleitner uviedol dva príklady pre tematický komplex na zoznamoch zakázanej literatúry: cenzúru literatúry o diablovi v 18. storočí a cenzúru románov Waltera Scotta v 19. storočí.
Prof. Bachleitner počas prednášky prezentoval databázu zakázanej literatúry v tomto období, ktorú vytvára v rámci výskumného projektu Viedenskej univerzity. Databáza je dostupná na internete na adrese ZENSUR. Výsledky tohto projektu sú zaujímavé pre takmer všetky vedecké disciplíny, zaoberajúce sa najmä dejinami rakúskeho cisárstva.
Róbert Gáfrik