Stretli sa členovia Predsedníctiev SAV po roku 1990
3. 3. 2011 | videné 1284-krát
V Kongresovom centre SAV v Smoleniciach sa v stredu 2. marca zišli členovia tzv. Alumni klubu na priateľskom stretnutí, aby si vymenili názory na minulosť, súčasnosť, ale aj budúcnosť Akadémie...
Samozrejme – na stretnutí, ktoré viedol dlhoročný predseda SAV prof. Štefan Luby, sa zúčastnili aj viacerí súčasní členovia Predsedníctva SAV, ako aj ďalší dvaja predsedovia SAV za posledných dvadsať rokov – prof. Branislav Lichardus a Ladislav Macho. Napokon, Slovenská akadémia vied stojí na ďalšom svojom historickom rázcestí, keď sa rozhoduje o jej budúcej transformácii, takže o témy do diskusie naozaj nebola núdza. A to, ako sa bude vyvíjať ďalej, nie je ľahostajné ani jej bývalým vedúcim osobnostiam...
Mimochodom, vysvetlenie názvu Alumni klubu je pre súčasnosť príznačné a nechýba v ňom ani nádych trpkého humoru – podľa slovníka cudzích slov alumnát znamená školské zariadenie, aké vznikali od reformácie a boli zakladané najmä pre žiakov bez prostriedkov. Ich žiakov nazývali alumnami...
Predseda klubu prof. Štefan Luby na úvod oboznámil účastníkov podujatia s dokumentom pod názvom Komparatívne hodnotenie SAV ako celku, v ktorom analyzuje súčasnú výkonnosť SAV v medzinárodnom porovnaní, avšak na rozdiel od viacerých rebríčkov uverejnených v poslednom období (bez ohľadu na veľkosť inštitúcií a nákladov na výskum), túto výkonnosť hodnotí predovšetkým v úzkej súvislosti so vstupmi a počtom pracovníkov. Nechýbajú ani konkrétne porovnania s takými renomovanými výskumnými inštitúciami ak Max Planckova spoločnosť, či Joint Research Centre EK. Priblížme si aspoň záver dokumentu: "SAV za prostriedky, ktoré má k dispozícii, vytvára pozoruhodný výstup porovnateľný s najvyspelejšími zahraničnými inštitúciami neuniverzitného výskumu. Zároveň treba zdôrazniť, že SAV je v metastabilnej polohe. Aj keď kapacitami SR zaostáva za smerným číslom EK, podľa ktorého má vo výskume a vývoji pracovať okolo 0,8 % pracovne aktívneho obyvateľstva, je SAV veľká na to, aby sa obhájila excelentnými výstupmi do svetovej vedy alebo spätným čerpaním slovenského príspevku do výskumu EÚ. Na druhej strane je SAV príliš slabo podporovaná na to, aby sme dosiahli kritickú hmotu potrebnú na výraznejšie premietnutie výsledkov do domáceho produktu, či už cestou domácich podnikov alebo kooperáciou so zahraničnými investormi."
V ďalšej časti rokovania vystúpil predseda Akreditačnej komisie SAV prof. Peter Samuely na tému Spoločný evalvačný protokol hodnotenia vedy na Slovensku. Utópia, alebo reálna možnosť?. Vo svojej prezentácii podrobne rozobral históriu hodnotení vedeckých organizácií SAV po roku 1989, kritériá súčasného hodnotenia, ako aj predpoklady jeho ďalšieho vývoja. Za ideál označil jednotné kritériá hodnotenia kvality výskumu na univerzitách aj v Slovenskej akadémii vied. Jednotná databáza ELVYS by v budúcnosti mala v rámci Akadémie priniesť zníženia administratívnej záťaže na vedúcich pracovníkov a zjednotiť by sa mala aj periodicita akreditácií s hodnoteniami... Európsky evalvavačný protokol by znamenal komplexné hodnotenie každých 6-8 rokov, so vsunutými medzihodnoteniami...
Na záver stretnutia podpredseda Komisie SAV pre duševné vlastníctvo prof. Ivan Chodák informoval o súčasnom stave a výhľade v oblasti aplikácie výsledkov výskumu SAV. Pripomenul však, že aplikácia výsledkov je už úlohou pre iné subjekty, nie pre vedeckých pracovníkov. Na pracoviskách Akadémie komisia našla viacero príkladov vhodných na aplikáciu, avšak bránia jej známe legislatívne a ekonomické podmienky, v akých sa naša spoločnosť nachádza. Jedným z problémov je napríklad aj nedostatok prostriedkov na patentovanie či absencia kritérií ohodnotenia duševného vlastníctva. Jedným z čiastočných riešení by bola možnosť po transformácii zakladať tzv. spin-off s inými subjektmi. Napriek tomu nájdu sa aj dnes príklady úspešných aplikácií...
Samozrejme – na stretnutí, ktoré viedol dlhoročný predseda SAV prof. Štefan Luby, sa zúčastnili aj viacerí súčasní členovia Predsedníctva SAV, ako aj ďalší dvaja predsedovia SAV za posledných dvadsať rokov – prof. Branislav Lichardus a Ladislav Macho. Napokon, Slovenská akadémia vied stojí na ďalšom svojom historickom rázcestí, keď sa rozhoduje o jej budúcej transformácii, takže o témy do diskusie naozaj nebola núdza. A to, ako sa bude vyvíjať ďalej, nie je ľahostajné ani jej bývalým vedúcim osobnostiam...
Mimochodom, vysvetlenie názvu Alumni klubu je pre súčasnosť príznačné a nechýba v ňom ani nádych trpkého humoru – podľa slovníka cudzích slov alumnát znamená školské zariadenie, aké vznikali od reformácie a boli zakladané najmä pre žiakov bez prostriedkov. Ich žiakov nazývali alumnami...
Predseda klubu prof. Štefan Luby na úvod oboznámil účastníkov podujatia s dokumentom pod názvom Komparatívne hodnotenie SAV ako celku, v ktorom analyzuje súčasnú výkonnosť SAV v medzinárodnom porovnaní, avšak na rozdiel od viacerých rebríčkov uverejnených v poslednom období (bez ohľadu na veľkosť inštitúcií a nákladov na výskum), túto výkonnosť hodnotí predovšetkým v úzkej súvislosti so vstupmi a počtom pracovníkov. Nechýbajú ani konkrétne porovnania s takými renomovanými výskumnými inštitúciami ak Max Planckova spoločnosť, či Joint Research Centre EK. Priblížme si aspoň záver dokumentu: "SAV za prostriedky, ktoré má k dispozícii, vytvára pozoruhodný výstup porovnateľný s najvyspelejšími zahraničnými inštitúciami neuniverzitného výskumu. Zároveň treba zdôrazniť, že SAV je v metastabilnej polohe. Aj keď kapacitami SR zaostáva za smerným číslom EK, podľa ktorého má vo výskume a vývoji pracovať okolo 0,8 % pracovne aktívneho obyvateľstva, je SAV veľká na to, aby sa obhájila excelentnými výstupmi do svetovej vedy alebo spätným čerpaním slovenského príspevku do výskumu EÚ. Na druhej strane je SAV príliš slabo podporovaná na to, aby sme dosiahli kritickú hmotu potrebnú na výraznejšie premietnutie výsledkov do domáceho produktu, či už cestou domácich podnikov alebo kooperáciou so zahraničnými investormi."
V ďalšej časti rokovania vystúpil predseda Akreditačnej komisie SAV prof. Peter Samuely na tému Spoločný evalvačný protokol hodnotenia vedy na Slovensku. Utópia, alebo reálna možnosť?. Vo svojej prezentácii podrobne rozobral históriu hodnotení vedeckých organizácií SAV po roku 1989, kritériá súčasného hodnotenia, ako aj predpoklady jeho ďalšieho vývoja. Za ideál označil jednotné kritériá hodnotenia kvality výskumu na univerzitách aj v Slovenskej akadémii vied. Jednotná databáza ELVYS by v budúcnosti mala v rámci Akadémie priniesť zníženia administratívnej záťaže na vedúcich pracovníkov a zjednotiť by sa mala aj periodicita akreditácií s hodnoteniami... Európsky evalvavačný protokol by znamenal komplexné hodnotenie každých 6-8 rokov, so vsunutými medzihodnoteniami...
Na záver stretnutia podpredseda Komisie SAV pre duševné vlastníctvo prof. Ivan Chodák informoval o súčasnom stave a výhľade v oblasti aplikácie výsledkov výskumu SAV. Pripomenul však, že aplikácia výsledkov je už úlohou pre iné subjekty, nie pre vedeckých pracovníkov. Na pracoviskách Akadémie komisia našla viacero príkladov vhodných na aplikáciu, avšak bránia jej známe legislatívne a ekonomické podmienky, v akých sa naša spoločnosť nachádza. Jedným z problémov je napríklad aj nedostatok prostriedkov na patentovanie či absencia kritérií ohodnotenia duševného vlastníctva. Jedným z čiastočných riešení by bola možnosť po transformácii zakladať tzv. spin-off s inými subjektmi. Napriek tomu nájdu sa aj dnes príklady úspešných aplikácií...