Rómovia a vzdelávací systém
22. 2. 2011 | videné 1631-krát
Projekt 7RP Etnické rozdiely vo vzdelávaní a nerovnaké vyhliadky mestskej mládeže v rozšírenej Európe (III. 2008 – II. 2011), skrátene EDUMIGROM skúmal podobnosti a rozdiely vo vzdelávaní Rómov v nových členských štátoch
a druhej generácie prisťahovalcov v starých členských štátoch EU.
Cieľom projektu bolo objasniť, čo prispieva k tomu, že tieto skupiny častejšie predčasne opúšťajú školu, majú výrazne nižšiu úroveň vzdelania ako väčšinová populácia a aj v dôsledku toho horšie uplatnenie na trhu práce. Hlavníými riešiteľmi projektu boli Zuzana Kusá, Jurina Rusnáková a David Kostlán zo Sociologického ústavu SAV a oponenti projektu Rastislav Rosinský, riaditeľ Ústavu romologických štúdií, Daniel Škobla UNDP.
Koordinátorom projektu EDUMIGROM bola Stredoeurópska univerzita v Budapešti. Na jeho riešení sa podieľajú výskumníci z Českej republiky, Švédska, Francúzska, Nemecka, Rumunska, Dánska, Švédska a Veľkej Británie.
Projekt tvorili tri prepojené roviny skúmania: a) analýza školskej a sociálnej legislatívy, histórie a verejného diskurzu; b) dotazníkový prieskum pokrývajúci populáciu 15-16 ročných a všetky školy v dvoch vybraných mestách (na Slovensku vyše 800 dotazníkov) a c) prípadové štúdie konkrétnych škôl, ktoré tvorili riadené diskusie s učiteľmi, rodičmi a žiakmi, zúčastnené pozorovania a takmer sto hĺbkových rozhovorov s rómskymi žiakmi, ich učiteľmi, rodičmi a predstaviteľmi mesta a v ňom pôsobiacich organizácií.
Slovenská časť výskumu sa zameriavala na rómsku mládež žijúcu a študujúcu v mestách vo veku ukončovania povinnej školskej dochádzky. V snahe kontrolovať vplyv príležitostí, ktoré poskytuje prostredie, sme pre výskum vybrali okresné mestá Hrdé a Krásne, ktoré sa významne líšia ekonomickými príležitosťami a etnickou kompozíciou. Okrem preskúmania toho, čo ovplyvňuje školské výsledky rómskych žiakov nás zaujímalo, ako je každodenne prežívaná menšinová etnická identita a ako ju ovplyvňuje prostredie školy. Vychádzali sme z predpokladu, že narodením získavame len farbu kože, no nie etnickú identitu – tá sa vytvára sociálne a v "procesoch minorizovania" môže získavať negatívny význam. Prijatie pripisovanej negatívnej etnickej identity vo vzdelávacom procese môže viesť k sebapodceňovaniu a rezignácii na štúdium.
Hlavné zistenia
V oboch mestách sa vzdelanostné zázemie, ekonomická situácia a bytové podmienky rómskych a nerómskych žiakov dramaticky líšili. Napríklad až 70% rómskych žiakov malo oboch rodičov nezamestnaných. Ani v jednom meste nie sú rómski žiaci segregovaní len do určitej školy, no v oboch mestách je niekoľko nerómskych segregovaných škôl, t.j. škôl, ktoré rómski žiaci nenavštevujú. Sú to miestne elitné školy, kam umiestňujú svoje deti najmä rodičia so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, ktorí najčastejšie využívajú právo výberu školy.
Takmer všetky skúmané školy delia žiakov podľa školských známok, prípadne talentu pre matematiku a jazyky. Výsledkom sú paralelné elitné triedy so silne motivovanými žiakmi s dobrými výsledkami a triedy, v ktorých sú sústredení žiaci s nízkou motiváciou a slabými školskými výsledkami. Väčšina rómskych žiakov navštevuje práve tieto triedy. Máloktorý rómsky žiak má spolužiaka, ktorý má rodičov s vysokoškolským vzdelaním.
Po delení žiakov do tried podľa prospechu je veľký dopyt zo strany rodičov zo strednej vrstvy. Hoci pedagógovia vedia, že slabší žiaci dosahujú lepšie výsledky v zmiešanej triede a že sústredenie slabších žiakov do jednej triedy vedie k ďalšiemu poklesu ich motivácie a k zhoršeniu školských výsledkov, naďalej selektujú žiakov do výberových a „bežných“ tried. Tvrdia, že dnešný spôsob financovania ich núti, aby vyhoveli požiadavkám rodičov a správali sa "trhovo".
Prechod na druhý stupeň a zaradenie do slabšej triedy priniesol zhoršenie prospechu pre väčšinu interviewovaných rómskych žiakov. K zhoršeniu prospechu na druhom stupni prispieva aj neorganizovaný voľný čas (školský klub je len pre žiakov prvého stupňa), absencia asistentov učiteľa a mentorských či iných programov. Dôležitý je aj silný vplyv vrstovníckej skupiny (nerómske deti trávia významne viac času pod organizačným dohľadom), v ktorej si deti osvojujú laxný postoj k zlým školským výsledkom tak, aby sa nedotýkali ich sebaúcty. Časté sťahovanie rómskych rodín a zmena školy taktiež negatívne vplývajú na školské výsledky rómskych žiakov.
Dotazníkový prieskum ukázal, že školské výsledky nemajú pozitívny vplyv na vzťah detí k škole a k učiteľom. Paradoxne, žiaci s trojkami a štvorkami a rómski žiaci sú spokojnejší so školou a vzťahmi s učiteľmi a spolužiakmi, ako jednotkári a dvojkári. Školu pozitívne hodnotia aj žiaci, ktorí nemienia pokračovať v štúdiu. Aj osobné rozhovory ukázali, že rómski žiaci vnímajú školu ako (jediné) miesto, kde sa nerobia etnické rozdiely. To, že sa rómski žiaci sa v škole cítia lepšie ako nerómski žiaci, môže byť dôsledkom znížených nárokov, ktoré voči nim učitelia majú, a taktiež chýbajúceho tlaku rodičov.
Výskum nepotvrdil predpoklad, že škola je miestom, kde rómski žiaci zažívajú pocity menejcennosti. Naopak, rómski žiaci (a osobitne chlapci) prejavili významne vyššiu spokojnosť so svojím vzhľadom, bystrosťou a tým, ako ich oceňujú druhí, než ich nerómski vrstovníci.
Medzietnické priateľstvá sú veľmi zriedkavé a medzietnická komunikácia je často len formálna, zdvorilostná. V žiadnej škole (27 škôl) neexistuje program na podporu vytvárania priateľstiev medzi žiakmi. Rómski žiaci nepredpokladajú, že učiteľ by mohol vplývať na dobré vzťahy medzi spolužiakmi.
I keď v oboch mestách boli zaznamenané prípady nedostatku citlivosti v komunikácii medzi učiteľom a žiakom (napr. slovné narážky učiteľa na etnicitu žiaka), väčšina žiakov oceňuje učiteľov, že nerobia rozdiely na základe etnicity. Niektorí rómski žiaci v rozhovoroch uviedli, že škola je jediným miestom kde na farbe kože nezáleží.
Chudoba a očakávania rodičov, že deti budú do rodinného rozpočtu čo najskôr prispievať vlastným príjmom, je zrejme hlavným dôvodom prečo rómski žiaci opúšťajú školu tak skoro: približne jedna tretina rómskych respondentov sa chystá v budúcom roku zo školy odísť.
Potvrdilo sa, že najvyššie dosiahnuté vzdelanie rodičov a ekonomické a sociálne zázemie silne determinuje školské výsledky a motiváciu žiakov pokračovať vo vzdelávaní. Za súčasných podmienok slovenská škola nie je schopná vyrovnať znevýhodnenia detí z chudobných domácností a podporiť ich v motivácii k ďalšiemu vzdelávaniu. Chýbajú lokálne aj regionálne koncepcie na podporu zotrvania rómskych žiakov vo vzdelávacom systéme. Chýba akýkoľvek program (poradenstvo/asistencia) pre rómskych stredoškolákov, u ktorých je riziko že školu predčasne opustia.
text : Zuzana Kusá, Jurina Rusnáková a Soňa Koželová
foto: Soňa Koželová
a druhej generácie prisťahovalcov v starých členských štátoch EU.
Cieľom projektu bolo objasniť, čo prispieva k tomu, že tieto skupiny častejšie predčasne opúšťajú školu, majú výrazne nižšiu úroveň vzdelania ako väčšinová populácia a aj v dôsledku toho horšie uplatnenie na trhu práce. Hlavníými riešiteľmi projektu boli Zuzana Kusá, Jurina Rusnáková a David Kostlán zo Sociologického ústavu SAV a oponenti projektu Rastislav Rosinský, riaditeľ Ústavu romologických štúdií, Daniel Škobla UNDP.
Koordinátorom projektu EDUMIGROM bola Stredoeurópska univerzita v Budapešti. Na jeho riešení sa podieľajú výskumníci z Českej republiky, Švédska, Francúzska, Nemecka, Rumunska, Dánska, Švédska a Veľkej Británie.
Projekt tvorili tri prepojené roviny skúmania: a) analýza školskej a sociálnej legislatívy, histórie a verejného diskurzu; b) dotazníkový prieskum pokrývajúci populáciu 15-16 ročných a všetky školy v dvoch vybraných mestách (na Slovensku vyše 800 dotazníkov) a c) prípadové štúdie konkrétnych škôl, ktoré tvorili riadené diskusie s učiteľmi, rodičmi a žiakmi, zúčastnené pozorovania a takmer sto hĺbkových rozhovorov s rómskymi žiakmi, ich učiteľmi, rodičmi a predstaviteľmi mesta a v ňom pôsobiacich organizácií.
Slovenská časť výskumu sa zameriavala na rómsku mládež žijúcu a študujúcu v mestách vo veku ukončovania povinnej školskej dochádzky. V snahe kontrolovať vplyv príležitostí, ktoré poskytuje prostredie, sme pre výskum vybrali okresné mestá Hrdé a Krásne, ktoré sa významne líšia ekonomickými príležitosťami a etnickou kompozíciou. Okrem preskúmania toho, čo ovplyvňuje školské výsledky rómskych žiakov nás zaujímalo, ako je každodenne prežívaná menšinová etnická identita a ako ju ovplyvňuje prostredie školy. Vychádzali sme z predpokladu, že narodením získavame len farbu kože, no nie etnickú identitu – tá sa vytvára sociálne a v "procesoch minorizovania" môže získavať negatívny význam. Prijatie pripisovanej negatívnej etnickej identity vo vzdelávacom procese môže viesť k sebapodceňovaniu a rezignácii na štúdium.
Hlavné zistenia
V oboch mestách sa vzdelanostné zázemie, ekonomická situácia a bytové podmienky rómskych a nerómskych žiakov dramaticky líšili. Napríklad až 70% rómskych žiakov malo oboch rodičov nezamestnaných. Ani v jednom meste nie sú rómski žiaci segregovaní len do určitej školy, no v oboch mestách je niekoľko nerómskych segregovaných škôl, t.j. škôl, ktoré rómski žiaci nenavštevujú. Sú to miestne elitné školy, kam umiestňujú svoje deti najmä rodičia so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, ktorí najčastejšie využívajú právo výberu školy.
Takmer všetky skúmané školy delia žiakov podľa školských známok, prípadne talentu pre matematiku a jazyky. Výsledkom sú paralelné elitné triedy so silne motivovanými žiakmi s dobrými výsledkami a triedy, v ktorých sú sústredení žiaci s nízkou motiváciou a slabými školskými výsledkami. Väčšina rómskych žiakov navštevuje práve tieto triedy. Máloktorý rómsky žiak má spolužiaka, ktorý má rodičov s vysokoškolským vzdelaním.
Po delení žiakov do tried podľa prospechu je veľký dopyt zo strany rodičov zo strednej vrstvy. Hoci pedagógovia vedia, že slabší žiaci dosahujú lepšie výsledky v zmiešanej triede a že sústredenie slabších žiakov do jednej triedy vedie k ďalšiemu poklesu ich motivácie a k zhoršeniu školských výsledkov, naďalej selektujú žiakov do výberových a „bežných“ tried. Tvrdia, že dnešný spôsob financovania ich núti, aby vyhoveli požiadavkám rodičov a správali sa "trhovo".
Prechod na druhý stupeň a zaradenie do slabšej triedy priniesol zhoršenie prospechu pre väčšinu interviewovaných rómskych žiakov. K zhoršeniu prospechu na druhom stupni prispieva aj neorganizovaný voľný čas (školský klub je len pre žiakov prvého stupňa), absencia asistentov učiteľa a mentorských či iných programov. Dôležitý je aj silný vplyv vrstovníckej skupiny (nerómske deti trávia významne viac času pod organizačným dohľadom), v ktorej si deti osvojujú laxný postoj k zlým školským výsledkom tak, aby sa nedotýkali ich sebaúcty. Časté sťahovanie rómskych rodín a zmena školy taktiež negatívne vplývajú na školské výsledky rómskych žiakov.
Dotazníkový prieskum ukázal, že školské výsledky nemajú pozitívny vplyv na vzťah detí k škole a k učiteľom. Paradoxne, žiaci s trojkami a štvorkami a rómski žiaci sú spokojnejší so školou a vzťahmi s učiteľmi a spolužiakmi, ako jednotkári a dvojkári. Školu pozitívne hodnotia aj žiaci, ktorí nemienia pokračovať v štúdiu. Aj osobné rozhovory ukázali, že rómski žiaci vnímajú školu ako (jediné) miesto, kde sa nerobia etnické rozdiely. To, že sa rómski žiaci sa v škole cítia lepšie ako nerómski žiaci, môže byť dôsledkom znížených nárokov, ktoré voči nim učitelia majú, a taktiež chýbajúceho tlaku rodičov.
Výskum nepotvrdil predpoklad, že škola je miestom, kde rómski žiaci zažívajú pocity menejcennosti. Naopak, rómski žiaci (a osobitne chlapci) prejavili významne vyššiu spokojnosť so svojím vzhľadom, bystrosťou a tým, ako ich oceňujú druhí, než ich nerómski vrstovníci.
Medzietnické priateľstvá sú veľmi zriedkavé a medzietnická komunikácia je často len formálna, zdvorilostná. V žiadnej škole (27 škôl) neexistuje program na podporu vytvárania priateľstiev medzi žiakmi. Rómski žiaci nepredpokladajú, že učiteľ by mohol vplývať na dobré vzťahy medzi spolužiakmi.
I keď v oboch mestách boli zaznamenané prípady nedostatku citlivosti v komunikácii medzi učiteľom a žiakom (napr. slovné narážky učiteľa na etnicitu žiaka), väčšina žiakov oceňuje učiteľov, že nerobia rozdiely na základe etnicity. Niektorí rómski žiaci v rozhovoroch uviedli, že škola je jediným miestom kde na farbe kože nezáleží.
Chudoba a očakávania rodičov, že deti budú do rodinného rozpočtu čo najskôr prispievať vlastným príjmom, je zrejme hlavným dôvodom prečo rómski žiaci opúšťajú školu tak skoro: približne jedna tretina rómskych respondentov sa chystá v budúcom roku zo školy odísť.
Potvrdilo sa, že najvyššie dosiahnuté vzdelanie rodičov a ekonomické a sociálne zázemie silne determinuje školské výsledky a motiváciu žiakov pokračovať vo vzdelávaní. Za súčasných podmienok slovenská škola nie je schopná vyrovnať znevýhodnenia detí z chudobných domácností a podporiť ich v motivácii k ďalšiemu vzdelávaniu. Chýbajú lokálne aj regionálne koncepcie na podporu zotrvania rómskych žiakov vo vzdelávacom systéme. Chýba akýkoľvek program (poradenstvo/asistencia) pre rómskych stredoškolákov, u ktorých je riziko že školu predčasne opustia.
text : Zuzana Kusá, Jurina Rusnáková a Soňa Koželová
foto: Soňa Koželová