Ján Jankovič: Boje Čiernohorcov a túžby Slovákov (1839 - 1914)
9. 2. 2005 | videné 1997-krát
Prvú slovenskú vedeckú publikáciu o Čiernej hore predstavili minulý týždeň v Akademickom libresse SAV.
Nová kniha v kontexte slovenskej pôvodnej a prekladovej literatúry vyšla koncom minulého roka. Bolo to presne 100 rokov po tom ako Ivan Branislav Zoch vydal preklad Balkánskej cárovnej čiernohorského panovníka Nikola Petrovića Njegoša. Ten je nielen hlavnou postavou prezentovanej knihy, ale aj tvorcom hymnickej básne Onamo, onamo!, označovanej za čiernohorskú hymnu, ktorú naši veľkí predkovia vo veľkom prekladali do slovenčiny.
Publikácia vyšla s prispením Nadácie Matice slovenskej a s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Autor knihy, literárny vedec, prekladateľ a publicista Ján Jankovič (1943), sa od 60-tych rokov minulého storočia venuje prekladaniu literatúr národov Juhoslávie. Preložil viac ako sto kníh, je autorom vedeckej monografie „Chorvátska literatúra v slovenskej kultúre“ a ďalších publikácií. Získal rad ocenení doma i v zahraničí. SAV mu udelila striebornú a zlatú Plaketu Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách, je nositeľom Ceny Jána Hollého za prekladateľskú činnosť, Ceny srbského PEN-klubu či ocenení v Chorvátsku a iných krajinách.
Na stredajšej prezentácii sa zúčastnili okrem autora aj veľvyslanec Srbska a Čiernej Hory Miroslav Kopečni, predseda a podpredseda Matice slovenskej Jozef Markuš a Stanislav Bajaník, ďalej riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV Ján Koška a viacerí hostia.
- - - - - - - - - - - - - - -
PhDr. Ján Koška, DrSc. vo svojom príhovore na prezentácii povedal:
Kniha Jána Jankoviča vznikla v Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied. Nie je to náhoda. V tomto ústave sa kontinuálne realizujú či riešia (povedané administratívnym jazykom) projekty zamerané na výskum historických vzťahov slovenskej literatúry, a to najmä v slovensko-slovanských literárnych, kultúrnych a politických kontextoch. Neodmysliteľnou súčasťou týchto projektov sú i vedecké práce a aktivity Jána Jankoviča.
V minulom roku sme dokončili projekt o historických spoločenstvách slovenskej literatúry, do ktorého sa zaraďuje Jankovičova nová kniha o prekrásnom slovensko-srbsko-čiernohorskom spoločenstve, zobrazenom na príbehu prekladov – prijatí hymnickej básne Onamo, onamo. V tomto roku sme začali projekt s názvom Tvorivosť literárnej recepcie, projekt o porozumení inonárodným literatúram a kultúram s prihliadnutím na osobitosť toho, kto prijíma, na jeho kultúrne, literárne, historické tradície. Je to zvlášť dôležité dnes, keď svet stojí pred sociálno-inžinierskou utópiou jediného, konečného voľného trhu, ktorá nepripúšťa existenciu iných modelov kapitalizmu založených na odlišných tradíciách a kultúrach, vrátane literárnych. Môžeme očakávať, že Ján Jankovič vstúpi i do tohto projektu a pričiní sa o jeho úspech svojou ďalšou knihou.
S južnými Slovanmi sme po ukončení projektu o hrdinovi v stredoeurópskych a balkánskych literatúrach v minulom roku – vydaním zborníka s rovnomenným názvom (Hrdina v stredoeurópskych a balkánskych literatúrach 19. a 20. storočia) začali v tomto roku nový spoločný projekt – Hrdina: centrá a stopy kultúrnej pamäti. Ide v ňom o výskum kultúrnych hrdinov, identifikačných vzorov v literatúrach a umení stredoeurópskych a balkánskych národov.
Ako vidieť z tohto stručného náčrtu časti programu, patríme medzi akademické pracoviská s citlivým vzťahom k dejinným hodnotám, k historickej pamäti, národnej identite, medzi výskumné ústavy, ktoré vedú sebareflexívny dialóg s minulosťou. Nejde len o výskum ďalekej či vzdialenej minulosti, ako v tomto prípade rokov 1839-1914, ale zároveň o tvorenie, o formovanie vzťahov našej prítomnosti a našej národnej identity. A inak to ani nemôže byť. Historický výskum nie je iba výskumom minulých a dávnominulých dejov, ale vždy nevyhnutne aj utváraním, dejom dnešným, dôležitou aktívnou súčasťou dnešného diania. Kniha Jána Jankoviča, ktorú máme v rukách, je v tomto zmysle čiastočkou – hmotnou i duchovnou – dnešných slovensko-srbsko-čiernohorských vzťahov, aj keď hovorí o ich histórii. Utvára tieto vzťahy prítomnosti a istým spôsobom aj nás, teraz žijúcich.
Nová kniha v kontexte slovenskej pôvodnej a prekladovej literatúry vyšla koncom minulého roka. Bolo to presne 100 rokov po tom ako Ivan Branislav Zoch vydal preklad Balkánskej cárovnej čiernohorského panovníka Nikola Petrovića Njegoša. Ten je nielen hlavnou postavou prezentovanej knihy, ale aj tvorcom hymnickej básne Onamo, onamo!, označovanej za čiernohorskú hymnu, ktorú naši veľkí predkovia vo veľkom prekladali do slovenčiny.
Publikácia vyšla s prispením Nadácie Matice slovenskej a s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Autor knihy, literárny vedec, prekladateľ a publicista Ján Jankovič (1943), sa od 60-tych rokov minulého storočia venuje prekladaniu literatúr národov Juhoslávie. Preložil viac ako sto kníh, je autorom vedeckej monografie „Chorvátska literatúra v slovenskej kultúre“ a ďalších publikácií. Získal rad ocenení doma i v zahraničí. SAV mu udelila striebornú a zlatú Plaketu Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách, je nositeľom Ceny Jána Hollého za prekladateľskú činnosť, Ceny srbského PEN-klubu či ocenení v Chorvátsku a iných krajinách.
Na stredajšej prezentácii sa zúčastnili okrem autora aj veľvyslanec Srbska a Čiernej Hory Miroslav Kopečni, predseda a podpredseda Matice slovenskej Jozef Markuš a Stanislav Bajaník, ďalej riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV Ján Koška a viacerí hostia.
- - - - - - - - - - - - - - -
PhDr. Ján Koška, DrSc. vo svojom príhovore na prezentácii povedal:
Kniha Jána Jankoviča vznikla v Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied. Nie je to náhoda. V tomto ústave sa kontinuálne realizujú či riešia (povedané administratívnym jazykom) projekty zamerané na výskum historických vzťahov slovenskej literatúry, a to najmä v slovensko-slovanských literárnych, kultúrnych a politických kontextoch. Neodmysliteľnou súčasťou týchto projektov sú i vedecké práce a aktivity Jána Jankoviča.
V minulom roku sme dokončili projekt o historických spoločenstvách slovenskej literatúry, do ktorého sa zaraďuje Jankovičova nová kniha o prekrásnom slovensko-srbsko-čiernohorskom spoločenstve, zobrazenom na príbehu prekladov – prijatí hymnickej básne Onamo, onamo. V tomto roku sme začali projekt s názvom Tvorivosť literárnej recepcie, projekt o porozumení inonárodným literatúram a kultúram s prihliadnutím na osobitosť toho, kto prijíma, na jeho kultúrne, literárne, historické tradície. Je to zvlášť dôležité dnes, keď svet stojí pred sociálno-inžinierskou utópiou jediného, konečného voľného trhu, ktorá nepripúšťa existenciu iných modelov kapitalizmu založených na odlišných tradíciách a kultúrach, vrátane literárnych. Môžeme očakávať, že Ján Jankovič vstúpi i do tohto projektu a pričiní sa o jeho úspech svojou ďalšou knihou.
S južnými Slovanmi sme po ukončení projektu o hrdinovi v stredoeurópskych a balkánskych literatúrach v minulom roku – vydaním zborníka s rovnomenným názvom (Hrdina v stredoeurópskych a balkánskych literatúrach 19. a 20. storočia) začali v tomto roku nový spoločný projekt – Hrdina: centrá a stopy kultúrnej pamäti. Ide v ňom o výskum kultúrnych hrdinov, identifikačných vzorov v literatúrach a umení stredoeurópskych a balkánskych národov.
Ako vidieť z tohto stručného náčrtu časti programu, patríme medzi akademické pracoviská s citlivým vzťahom k dejinným hodnotám, k historickej pamäti, národnej identite, medzi výskumné ústavy, ktoré vedú sebareflexívny dialóg s minulosťou. Nejde len o výskum ďalekej či vzdialenej minulosti, ako v tomto prípade rokov 1839-1914, ale zároveň o tvorenie, o formovanie vzťahov našej prítomnosti a našej národnej identity. A inak to ani nemôže byť. Historický výskum nie je iba výskumom minulých a dávnominulých dejov, ale vždy nevyhnutne aj utváraním, dejom dnešným, dôležitou aktívnou súčasťou dnešného diania. Kniha Jána Jankoviča, ktorú máme v rukách, je v tomto zmysle čiastočkou – hmotnou i duchovnou – dnešných slovensko-srbsko-čiernohorských vzťahov, aj keď hovorí o ich histórii. Utvára tieto vzťahy prítomnosti a istým spôsobom aj nás, teraz žijúcich.