Na káve a bábovke u neurobiológov
20. 12. 2010 | videné 1273-krát
Košickí neurobiológovia boli v roku 2010 úspešní pri získavaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ.
Na tlačovej besede 7. decembra predstavili novinárom tri projekty, na ktoré získali 5,22 milióna eur.
Nápad pozvať zástupov médií priamo do ústavu sa zrodil vlani, keď sa rozbiehal projekt LPP-0178-09 "Veda na Slovensku – čo nepoznáme, to nepotrebujeme...? " financovaný Agentúrou pre rozvoj výskumu a vývoja (APVV) a ktorého cieľom je popularizácia vedy s dôrazom na neurovedy v regióne Prešovského a Košického kraja so zameraním na študentov a učiteľov stredných škôl a širokú verejnosť. Zodpovedný riešiteľ projektu a propagátor vedy RNDr. Ján Gálik, CSc. z Neurobiologického ústavu SAV v Košiciach načasoval pozvanie tak ako aj minulý rok na obdobie okolo Mikuláša a aj preto dostalo názov "Mikulášska šálka kávy". Pri káve a bábovke sa predsa len diskutuje menej formálne, čo taktiež napomáha nadviazaniu lepších kontaktov s pracovníkmi médií. Hosťami boli za projekt "Centrum excelentnosti pre neuroregeneračný výskum" MVDr. Ivo Vanický, PhD, riaditeľ Neurobiologického ústavu SAV, a MVDr. Ján Rosocha, CSc, prednosta Združenej tkanivovej banky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Projekt "Nové možnosti záchrany neurónov v procese oneskorenej smrti použitím nešpecifických stresorov" predstavil. MVDr. Jozef Burda, DrSc. a projekt „Tvorba a vývoj diagnostického postupu pri liečbe traumou poškodenej miechy". Nadežda Lukáčová, DrSc. a prof. MUDr. Martin Maršala, ktorý dlhodobo pôsobí na University of California v San Diegu (USA).
Vďaka úspešnosti vo veľkých projektoch NbÚ SAV dostáva balík peňazí, aký nemá v histórii ústavu obdobu. Zabezpečí komfortnejší prístup k prístrojovému vybaveniu a technickým prostriedkom potrebným pre experimenty v oblasti diagnostiky a terapie ochorení mozgu a miechy. Je to obrovská pomoc a udalosť, ktorej pozitívne dôsledky nevieme stále plne odhadnúť. Určite to prospeje konkurencieschopnosti našej vedy a následne aj zvýšenému záujmu o vedu a výskum, nielen vo verejnosti, ale aj u decíznej sféry. "Náš ústav bol úspešný vo viacerých typoch projektov. Pre nás, pracovisko základného výskumu, je veľmi vzrušujúce, že dostávame šancu overiť naše poznatky v takej miere, aby mohli byť testované a použiteľné v klinickej praxi. V oblasti poškodenia nervového systému, kde zatiaľ žiadna efektívna terapia nejestvuje, je to naozaj veľká výzva. Naše doterajšie výsledky dávajú prísľub prelomových prístupov," otvoril stretnutie riaditeľ ústavu Ivo Vanický. Bližšie predstavil aj strategický zámer ústavu dosiahnuť prepojenie pracovísk, inštitúcií a odborníkov, ktorí sa zoberajú výskumom ľudského mozgu. "Centrum excelentnosti sa po stránke vybavenia pre oblasť buniek stane plne kompatibilné s najlepšími svetovými pracoviskami v tejto oblasti," dodal.
Podľa prednostu Tkanivovej banky, Jána Rosochu je však dôležitá aj udržateľnosť projektu. "Nestačí získať finančné prostriedky na technológiu. Vláda by mala rozhodne zmeniť politiku podpory vedeckej činnosti, pretože takéto vybavenie si bude vyžadovať aj špecializovaných odborníkov a obávam sa, že nám na to budú chýbať zdroje." Dodal tiež, že byrokratické postupy, ktoré musia žiadatelia o európsky grant podstúpiť, často znechutia tých, ktorí by mali v prvom rade tvoriť, a nie venovať sa zbytočnej administratíve.
O nových možnostiach záchrany neurónov v procese oneskorenej smrti požitím nešpecifických stresorov informoval garant projektu Jozef Burda. Uviedol, že výskum bude zameraný na možnosť záchrany najcitlivejších nervových buniek v mozgu pri nedostatočnom krvnom zásobovaní. "Náš spôsob liečby umožňuje v experimente nervovým bunkám bez poškodenia prežiť dvojnásobne dlhšiu dobu bez kyslíka, zachránené bunky si navyše zachovajú podstatnú časť svojej funkcie," povedal, pričom dodal, že by to mohlo mať významný vplyv napríklad pre pacientov pri zastavení srdcovej činnosti alebo niektorých mozog poškodzujúcich jedoch. "Náš objav, že proces apoptóze podobnej tzv. oneskorenej smrti neurónov môže byť zastavený a najcitlivejšie neuróny v mozgu zachránené ešte dva dni po ischémii, otvára využitie veľkého terapeutického okna s vysokým potenciálom využitia v medicínskej praxi."
Ďalším úspešným projektom je Tvorba a vývoj diagnostického postupu pri liečbe traumou poškodenej miechy. Ako uviedla Nadežda Lukáčová dôvodom záujmu o tento problém je fakt, že človek s poškodením miechy po úraze sa často dostane k lekárovi neskoro, čo má zväčša trvalé následky. Podľa svetovej organizácie WHO ochorenia centrálneho nervového systému predstavujú až 35% z celkovej chorobnosti v Európe a predpokladá sa, že tento podiel sa bude zvyšovať najmä v dôsledku zvyšovania priemerného veku populácie. Poranenia chrbtice majú frekvenciu výskytu približne 20 pacientov na 100 000 obyvateľov za rok, z toho je asi štvrtina s kompletnou léziou. Až 80 % je vo veku 18-35 rokov, zväčša mužov. Najviac – až 55% úrazov chrbtice vznikne pri dopravných nehodách, v priemysle približne 30 % a pri športe 15 %. Doterajšia podpora výskumu mozgu a miechy v Európe dlhodobo nezodpovedala významu problematiky ochorení nervového systému. Tieto skutočnosti boli zohľadnené Európskou komisiou, ktorá podporu pre výskum mozgu zaradila medzi hlavné priority 7. rámcového programu. "V rámci nášho projektu chceme u pokusných zvierat umelo vyvolať ochrnutie dolných končatín a potom obnaženú miechu obmývať roztokom, ktorý bude obohatený o látky s terapeutickým účinkom". Profesor Martin Maršala doplnil, že na poškodené miesto sa implantuje plastová komôrka, ktorá umožní obmývanie poškodenej miechy, čím sa zabráni odumieraniu tkaniva. "Veríme, že náš postup neskôr zachráni mnoho životov a po nehodách bude menej ochrnutých pacientov," dodal.
text a foto: Katarína Čižmáriková
Na tlačovej besede 7. decembra predstavili novinárom tri projekty, na ktoré získali 5,22 milióna eur.
Nápad pozvať zástupov médií priamo do ústavu sa zrodil vlani, keď sa rozbiehal projekt LPP-0178-09 "Veda na Slovensku – čo nepoznáme, to nepotrebujeme...? " financovaný Agentúrou pre rozvoj výskumu a vývoja (APVV) a ktorého cieľom je popularizácia vedy s dôrazom na neurovedy v regióne Prešovského a Košického kraja so zameraním na študentov a učiteľov stredných škôl a širokú verejnosť. Zodpovedný riešiteľ projektu a propagátor vedy RNDr. Ján Gálik, CSc. z Neurobiologického ústavu SAV v Košiciach načasoval pozvanie tak ako aj minulý rok na obdobie okolo Mikuláša a aj preto dostalo názov "Mikulášska šálka kávy". Pri káve a bábovke sa predsa len diskutuje menej formálne, čo taktiež napomáha nadviazaniu lepších kontaktov s pracovníkmi médií. Hosťami boli za projekt "Centrum excelentnosti pre neuroregeneračný výskum" MVDr. Ivo Vanický, PhD, riaditeľ Neurobiologického ústavu SAV, a MVDr. Ján Rosocha, CSc, prednosta Združenej tkanivovej banky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Projekt "Nové možnosti záchrany neurónov v procese oneskorenej smrti použitím nešpecifických stresorov" predstavil. MVDr. Jozef Burda, DrSc. a projekt „Tvorba a vývoj diagnostického postupu pri liečbe traumou poškodenej miechy". Nadežda Lukáčová, DrSc. a prof. MUDr. Martin Maršala, ktorý dlhodobo pôsobí na University of California v San Diegu (USA).
Vďaka úspešnosti vo veľkých projektoch NbÚ SAV dostáva balík peňazí, aký nemá v histórii ústavu obdobu. Zabezpečí komfortnejší prístup k prístrojovému vybaveniu a technickým prostriedkom potrebným pre experimenty v oblasti diagnostiky a terapie ochorení mozgu a miechy. Je to obrovská pomoc a udalosť, ktorej pozitívne dôsledky nevieme stále plne odhadnúť. Určite to prospeje konkurencieschopnosti našej vedy a následne aj zvýšenému záujmu o vedu a výskum, nielen vo verejnosti, ale aj u decíznej sféry. "Náš ústav bol úspešný vo viacerých typoch projektov. Pre nás, pracovisko základného výskumu, je veľmi vzrušujúce, že dostávame šancu overiť naše poznatky v takej miere, aby mohli byť testované a použiteľné v klinickej praxi. V oblasti poškodenia nervového systému, kde zatiaľ žiadna efektívna terapia nejestvuje, je to naozaj veľká výzva. Naše doterajšie výsledky dávajú prísľub prelomových prístupov," otvoril stretnutie riaditeľ ústavu Ivo Vanický. Bližšie predstavil aj strategický zámer ústavu dosiahnuť prepojenie pracovísk, inštitúcií a odborníkov, ktorí sa zoberajú výskumom ľudského mozgu. "Centrum excelentnosti sa po stránke vybavenia pre oblasť buniek stane plne kompatibilné s najlepšími svetovými pracoviskami v tejto oblasti," dodal.
Podľa prednostu Tkanivovej banky, Jána Rosochu je však dôležitá aj udržateľnosť projektu. "Nestačí získať finančné prostriedky na technológiu. Vláda by mala rozhodne zmeniť politiku podpory vedeckej činnosti, pretože takéto vybavenie si bude vyžadovať aj špecializovaných odborníkov a obávam sa, že nám na to budú chýbať zdroje." Dodal tiež, že byrokratické postupy, ktoré musia žiadatelia o európsky grant podstúpiť, často znechutia tých, ktorí by mali v prvom rade tvoriť, a nie venovať sa zbytočnej administratíve.
O nových možnostiach záchrany neurónov v procese oneskorenej smrti požitím nešpecifických stresorov informoval garant projektu Jozef Burda. Uviedol, že výskum bude zameraný na možnosť záchrany najcitlivejších nervových buniek v mozgu pri nedostatočnom krvnom zásobovaní. "Náš spôsob liečby umožňuje v experimente nervovým bunkám bez poškodenia prežiť dvojnásobne dlhšiu dobu bez kyslíka, zachránené bunky si navyše zachovajú podstatnú časť svojej funkcie," povedal, pričom dodal, že by to mohlo mať významný vplyv napríklad pre pacientov pri zastavení srdcovej činnosti alebo niektorých mozog poškodzujúcich jedoch. "Náš objav, že proces apoptóze podobnej tzv. oneskorenej smrti neurónov môže byť zastavený a najcitlivejšie neuróny v mozgu zachránené ešte dva dni po ischémii, otvára využitie veľkého terapeutického okna s vysokým potenciálom využitia v medicínskej praxi."
Ďalším úspešným projektom je Tvorba a vývoj diagnostického postupu pri liečbe traumou poškodenej miechy. Ako uviedla Nadežda Lukáčová dôvodom záujmu o tento problém je fakt, že človek s poškodením miechy po úraze sa často dostane k lekárovi neskoro, čo má zväčša trvalé následky. Podľa svetovej organizácie WHO ochorenia centrálneho nervového systému predstavujú až 35% z celkovej chorobnosti v Európe a predpokladá sa, že tento podiel sa bude zvyšovať najmä v dôsledku zvyšovania priemerného veku populácie. Poranenia chrbtice majú frekvenciu výskytu približne 20 pacientov na 100 000 obyvateľov za rok, z toho je asi štvrtina s kompletnou léziou. Až 80 % je vo veku 18-35 rokov, zväčša mužov. Najviac – až 55% úrazov chrbtice vznikne pri dopravných nehodách, v priemysle približne 30 % a pri športe 15 %. Doterajšia podpora výskumu mozgu a miechy v Európe dlhodobo nezodpovedala významu problematiky ochorení nervového systému. Tieto skutočnosti boli zohľadnené Európskou komisiou, ktorá podporu pre výskum mozgu zaradila medzi hlavné priority 7. rámcového programu. "V rámci nášho projektu chceme u pokusných zvierat umelo vyvolať ochrnutie dolných končatín a potom obnaženú miechu obmývať roztokom, ktorý bude obohatený o látky s terapeutickým účinkom". Profesor Martin Maršala doplnil, že na poškodené miesto sa implantuje plastová komôrka, ktorá umožní obmývanie poškodenej miechy, čím sa zabráni odumieraniu tkaniva. "Veríme, že náš postup neskôr zachráni mnoho životov a po nehodách bude menej ochrnutých pacientov," dodal.
text a foto: Katarína Čižmáriková