Budúcnosť SAV – je nám ľahostajná?
4. 2. 2005 | videné 3346-krát
Najnovšie číslo Správ SAV (1/2005) je už na webe. Kliknite si vpravo hore na „Správy SAV“!
Na úvod prinášame diskusný príspevok k budúcnosti SAV, uverejnený v tomto čísle.
- - - - - - - - -
Ako je všeobecne známe, Slovenská akadémia vied prežívala od revolučných zmien v novembri 1989 niekoľko kritických období. Vo väčšine prípadov sa nám podarilo zachovať si v rámci štruktúry vedecko-výskumných inštitúcií ťažko vydobyté pozície – aj keď niekedy len s vypätím všetkých síl. Azda iba neobhájenie nášho zástoja v otázke doktorandského štúdia možno charakterizovať ako prehru, hoci na dajaké konečné úsudky si treba počkať až do zabehnutia nového systému.
Zatiaľ posledným kritickým obdobím bolo ohrozenie samostatnej rozpočtovej kapitoly SAV. Neviem však, či si tieto hrozby väčšina akademických pracovníkov vôbec uvedomovala. Zrejme to bola iba zásluha niekoľkých jednotlivcov, ktorí sa v tomto prípade zaslúžili o záchranu pôvodného stavu. Tento prípad uvádzam iba na ilustráciu toho, že o niektorých otázkach a problémoch dotýkajúcich sa SAV ako celku (a najmä jej budúcnosti) chýba všeobecnejšia diskusia. A nielen na úrovni riadiacich zložiek, ale predovšetkým akademických ústavov a ich jednotlivých pracovníkov. Pokladám to za závažný nedostatok a mohlo by sa nám to v budúcnosti aj vypomstiť.
Môj návrh teda znie: zriaďme si v sieti SAV interné sieťové fórum, kde by sa podobné i širšie koncipované otázky – pre SAV viac či menej dôležité – mohli prediskutovať. Na začiatku by malo byť fórum prístupné (po zaregistrovaní) iba pre našich pracovníkov, aby sa nezvrhlo na prípadné útoky proti SAV. Uvedomujem si síce, že v niektorých prípadoch môže vyústiť až do anarchie, ale zdá sa mi to vhodnejšie ako absolútny nedostatok akejkoľvek diskusie. Môže to byť zároveň oveľa účinnejšia forma výmeny názorov ako zasadania komisií, prípadne volených zástupcov SAV, hoci sa tým vôbec nechcem dotknúť doterajšej činnosti Predsedníctva, Snemu či iných pomocných orgánov SAV. Treba si však uvedomiť, že členovia týchto inštitúcií nie vždy musia vyjadrovať názory väčšiny pracovníkov, a čo je ešte závažnejšie, ich rozhodnutia nemusia byť vždy optimálne.
Pravdepodobne najúčinnejšie by bolo, keby diskusia prebiehala pod patronátom alebo priamo v gescii Snemu SAV a zrejme by sa dajaká úloha tu našla aj pre Učenú spoločnosť SAV.
Chcel by som zároveň navrhnúť niekoľko tém, týkajúcich sa najmä vedeckej a organizačnej činnosti SAV, ktoré by mohli byť predmetom diskusie. Sú to:
- racionalizácia činnosti P SAV (optimálny počet členov P SAV, rovnomernejšie rozdelenie ich zaťaženosti...),
- štruktúra SAV
a) oddelenia SAV – počet, štruktúra a kompetencie, zaradenie ústavov...
b) ústavy SAV – celkový počet (prispela by nám redukcia alebo zlúčenie?)...
- vedecká činnosť SAV: zameranie, stratégia, držanie kroku so svetovým trendom (kde na to máme), účinnejšie zapojenie sa do zahraničnej spolupráce a zahraničných projektov, čo s „neefektívnymi“ ústavmi a kolektívmi, sprísnenie akreditačného postupu a zohľadnenie výsledkov akreditácie pri rozdeľovaní rozpočtu...,
- stanovenie kritérií pre členov budúceho P SAV: vekové (napr. 65 rokov pri nástupe, podobne ako pre orgány VŠ, resp. či umožniť prípadné výnimky), etické (morálna bezúhonnosť je síce pojem, ktorý si možno vysvetlovať veľmi široko, treba si však uvedomiť, že aj pri nedodržiavaní lustračného zákona môže napr. objavenie sa mena niektorého z funkcionárov P SAV v zoznamoch bývalých pracovníkov ŠtB, značne poškodiť celkové meno a renomé SAV)...,
- financovanie v SAV (rozdelenie rozpočtu, rozpočtové verzus príspevkové organizácie, získanie ďalších zdrojov...),
- zlepšenie možností propagácie výsledkov vedy všeobecne a v podmienkach SAV špeciálne (ako nasledovaniahodný vzor by možno mohla poslúžiť relácia „Univerzita vševedy“, organizovaná Maďarskou akadémiou vied, kde sa vedecko-popularizačná prednáška prenáša týždenne v rôznom čase na obidvoch kanáloch verejnoprávnej televízie i v Duna TV, hoci to pre známy nezáujem našich médií o vedu pokladám za ťažko splniteľné).
Vyzývam týmto pracovníkov SAV, aby sa vyjadrili k môjmu návrhu, resp. v čo najširšom počte zapojili do diskusie o týchto a podobných otázok.
SILVESTER TAKÁCS
Autor je pracovníkom Elektrotechnického ústavu SAV a členom Učenej spoločnosti SAV
Na úvod prinášame diskusný príspevok k budúcnosti SAV, uverejnený v tomto čísle.
- - - - - - - - -
Ako je všeobecne známe, Slovenská akadémia vied prežívala od revolučných zmien v novembri 1989 niekoľko kritických období. Vo väčšine prípadov sa nám podarilo zachovať si v rámci štruktúry vedecko-výskumných inštitúcií ťažko vydobyté pozície – aj keď niekedy len s vypätím všetkých síl. Azda iba neobhájenie nášho zástoja v otázke doktorandského štúdia možno charakterizovať ako prehru, hoci na dajaké konečné úsudky si treba počkať až do zabehnutia nového systému.
Zatiaľ posledným kritickým obdobím bolo ohrozenie samostatnej rozpočtovej kapitoly SAV. Neviem však, či si tieto hrozby väčšina akademických pracovníkov vôbec uvedomovala. Zrejme to bola iba zásluha niekoľkých jednotlivcov, ktorí sa v tomto prípade zaslúžili o záchranu pôvodného stavu. Tento prípad uvádzam iba na ilustráciu toho, že o niektorých otázkach a problémoch dotýkajúcich sa SAV ako celku (a najmä jej budúcnosti) chýba všeobecnejšia diskusia. A nielen na úrovni riadiacich zložiek, ale predovšetkým akademických ústavov a ich jednotlivých pracovníkov. Pokladám to za závažný nedostatok a mohlo by sa nám to v budúcnosti aj vypomstiť.
Môj návrh teda znie: zriaďme si v sieti SAV interné sieťové fórum, kde by sa podobné i širšie koncipované otázky – pre SAV viac či menej dôležité – mohli prediskutovať. Na začiatku by malo byť fórum prístupné (po zaregistrovaní) iba pre našich pracovníkov, aby sa nezvrhlo na prípadné útoky proti SAV. Uvedomujem si síce, že v niektorých prípadoch môže vyústiť až do anarchie, ale zdá sa mi to vhodnejšie ako absolútny nedostatok akejkoľvek diskusie. Môže to byť zároveň oveľa účinnejšia forma výmeny názorov ako zasadania komisií, prípadne volených zástupcov SAV, hoci sa tým vôbec nechcem dotknúť doterajšej činnosti Predsedníctva, Snemu či iných pomocných orgánov SAV. Treba si však uvedomiť, že členovia týchto inštitúcií nie vždy musia vyjadrovať názory väčšiny pracovníkov, a čo je ešte závažnejšie, ich rozhodnutia nemusia byť vždy optimálne.
Pravdepodobne najúčinnejšie by bolo, keby diskusia prebiehala pod patronátom alebo priamo v gescii Snemu SAV a zrejme by sa dajaká úloha tu našla aj pre Učenú spoločnosť SAV.
Chcel by som zároveň navrhnúť niekoľko tém, týkajúcich sa najmä vedeckej a organizačnej činnosti SAV, ktoré by mohli byť predmetom diskusie. Sú to:
- racionalizácia činnosti P SAV (optimálny počet členov P SAV, rovnomernejšie rozdelenie ich zaťaženosti...),
- štruktúra SAV
a) oddelenia SAV – počet, štruktúra a kompetencie, zaradenie ústavov...
b) ústavy SAV – celkový počet (prispela by nám redukcia alebo zlúčenie?)...
- vedecká činnosť SAV: zameranie, stratégia, držanie kroku so svetovým trendom (kde na to máme), účinnejšie zapojenie sa do zahraničnej spolupráce a zahraničných projektov, čo s „neefektívnymi“ ústavmi a kolektívmi, sprísnenie akreditačného postupu a zohľadnenie výsledkov akreditácie pri rozdeľovaní rozpočtu...,
- stanovenie kritérií pre členov budúceho P SAV: vekové (napr. 65 rokov pri nástupe, podobne ako pre orgány VŠ, resp. či umožniť prípadné výnimky), etické (morálna bezúhonnosť je síce pojem, ktorý si možno vysvetlovať veľmi široko, treba si však uvedomiť, že aj pri nedodržiavaní lustračného zákona môže napr. objavenie sa mena niektorého z funkcionárov P SAV v zoznamoch bývalých pracovníkov ŠtB, značne poškodiť celkové meno a renomé SAV)...,
- financovanie v SAV (rozdelenie rozpočtu, rozpočtové verzus príspevkové organizácie, získanie ďalších zdrojov...),
- zlepšenie možností propagácie výsledkov vedy všeobecne a v podmienkach SAV špeciálne (ako nasledovaniahodný vzor by možno mohla poslúžiť relácia „Univerzita vševedy“, organizovaná Maďarskou akadémiou vied, kde sa vedecko-popularizačná prednáška prenáša týždenne v rôznom čase na obidvoch kanáloch verejnoprávnej televízie i v Duna TV, hoci to pre známy nezáujem našich médií o vedu pokladám za ťažko splniteľné).
Vyzývam týmto pracovníkov SAV, aby sa vyjadrili k môjmu návrhu, resp. v čo najširšom počte zapojili do diskusie o týchto a podobných otázok.
SILVESTER TAKÁCS
Autor je pracovníkom Elektrotechnického ústavu SAV a členom Učenej spoločnosti SAV