Veda v centre
23. 11. 2010 | videné 975-krát
Kozmické žiarenie a produkty jeho reakcií na Zemi a vo vesmíre, to je téma ďalšieho stretnutia so slovenskými vedcami a ich úspechmi.
Hosť: prof. RNDr.Jozef Masarik, DrSc.,
Fakulta matematiky,fyziky a informatiky UK v Bratislave
Kedy? 25.novembra (štvrtok)2010 o 17.OOh
Kde? Centrum vedeko-technických informácií SR
Lamačská cesta 8/A Bratislava
Slovenský vedec, jadrový fyzik a biofyzik, profesor RNDr. Jozef Masarik, DrSc. z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, z Katedry jadrovej fyziky je svetovou špičkou v kozmickom výskume. Bez jeho objavu by sme nevedeli, kedy vznikol vesmír. Jeho srdcovou záležitosťou je planéta Mars.
Bol súčasťou medzinárodného tímu, ktorý tam objavil vodu. Ako sám hovorí, k Červenej planéte ho priviedol záujem o kozmické žiarenie a jeho interakciu s kozmickými objektmi. Odtiaľ už bolo blízko k skúmaniu Marsu a počiatku celého vesmíru a našej Slnečnej sústavy. Stal sa vedcom roka 2009.
Obsah prednášky:
Kozmické žiarenie, ktoré ožaruje našu Zem, ale i všetkých našich najbližších susedov, delíme na slnečné a galaktické.
Pre slnečné žiarenie sú charakteristické vyššie toky častíc, avšak ich energie sú nižšie ako v prípade galaktického žiarenia, čoho dôsledkom je skutočnosť, že v ožarovaných objektoch vyvoláva len malé zmeny a aj to len vo veľmi tenkej vrstve na ich povrchu.
Kozmické žiarenie galaktického pôvodu je produkované v katastrofických procesoch prebiehajúcich hlavne v centre našej galaxie. Hustota jeho toku je nižšia ako v prípade slnečného žiarenia, avšak energie jeho častíc vysoko presahujú aj energie udeľované časticiam na najvýkonnejších urýchľovačoch skonštruovaných ľudstvom.
Pri jeho transporte k Zemi dochádza k jeho absorpcii a modulácii Slnkom. Pri zrážkach kozmického žiarenia s atmosférou Zeme vznikajú jadrové reakcie, v ktorých sú produkované, okrem iného, aj kozmogénne nuklidy, ktoré sú užitočným nástrojom na štúdium vlastností samotného kozmického žiarenia, ale i radiačnej histórie ožarovaných objektov. V prípade atmosféry Zeme nám nuklidy poskytujú informáciu o transportných javoch v atmosfére, o variáciách intenzity geomagnetického poľa Zeme, o variabilite intenzity slnečnej činnosti a podobne.
Modelovanie vyššie spomenutých procesov a jeho aplikácia na experimentálne údaje pochádzajúce z ľadovcov, či sedimentov umožňuje rekonštruovať napríklad klimatickú históriu Zeme počas niekoľkých posledných stá tisíc rokov. Štúdium kozmogénnych nuklidov na povrchu Zeme umožňuje robiť závažné závery o erózii zemského povrchu, o striedaní teplých a studených epoch a podobne. Kozmogénne nuklidy produkované v extraterrestriálnych objektoch ako sú meteority, povrchy planét, asteroidov či mesiaca poskytujú zaujímavé informácie o ich vzniku, vývoji ako i ich radiačnej histórii a taktiež umožňujú datovať mnohé závažné udalosti v ich evolúcii.
Gama žiarenie produkované v reakciách galaktického kozmického žiarenia je indikátorom ich elementálneho chemického zloženia. Spoločná detekcia gama žiarenia a neutrónov emitovaných planetárnych objektov umožňuje robiť závery o prítomnosti ľahkých prvkov, a dokonca i zlúčenín, ktoré ich obsahujú ako je napríklad voda.
V prednáške bude na elementárnej úrovni prezentovaná fyzika kozmického žiarenia ako aj jej najčastejšie vyššie spomínané aplikácie.
Pripravila: Soňa Klamová
Hosť: prof. RNDr.Jozef Masarik, DrSc.,
Fakulta matematiky,fyziky a informatiky UK v Bratislave
Kedy? 25.novembra (štvrtok)2010 o 17.OOh
Kde? Centrum vedeko-technických informácií SR
Lamačská cesta 8/A Bratislava
Slovenský vedec, jadrový fyzik a biofyzik, profesor RNDr. Jozef Masarik, DrSc. z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, z Katedry jadrovej fyziky je svetovou špičkou v kozmickom výskume. Bez jeho objavu by sme nevedeli, kedy vznikol vesmír. Jeho srdcovou záležitosťou je planéta Mars.
Bol súčasťou medzinárodného tímu, ktorý tam objavil vodu. Ako sám hovorí, k Červenej planéte ho priviedol záujem o kozmické žiarenie a jeho interakciu s kozmickými objektmi. Odtiaľ už bolo blízko k skúmaniu Marsu a počiatku celého vesmíru a našej Slnečnej sústavy. Stal sa vedcom roka 2009.
Obsah prednášky:
Kozmické žiarenie, ktoré ožaruje našu Zem, ale i všetkých našich najbližších susedov, delíme na slnečné a galaktické.
Pre slnečné žiarenie sú charakteristické vyššie toky častíc, avšak ich energie sú nižšie ako v prípade galaktického žiarenia, čoho dôsledkom je skutočnosť, že v ožarovaných objektoch vyvoláva len malé zmeny a aj to len vo veľmi tenkej vrstve na ich povrchu.
Kozmické žiarenie galaktického pôvodu je produkované v katastrofických procesoch prebiehajúcich hlavne v centre našej galaxie. Hustota jeho toku je nižšia ako v prípade slnečného žiarenia, avšak energie jeho častíc vysoko presahujú aj energie udeľované časticiam na najvýkonnejších urýchľovačoch skonštruovaných ľudstvom.
Pri jeho transporte k Zemi dochádza k jeho absorpcii a modulácii Slnkom. Pri zrážkach kozmického žiarenia s atmosférou Zeme vznikajú jadrové reakcie, v ktorých sú produkované, okrem iného, aj kozmogénne nuklidy, ktoré sú užitočným nástrojom na štúdium vlastností samotného kozmického žiarenia, ale i radiačnej histórie ožarovaných objektov. V prípade atmosféry Zeme nám nuklidy poskytujú informáciu o transportných javoch v atmosfére, o variáciách intenzity geomagnetického poľa Zeme, o variabilite intenzity slnečnej činnosti a podobne.
Modelovanie vyššie spomenutých procesov a jeho aplikácia na experimentálne údaje pochádzajúce z ľadovcov, či sedimentov umožňuje rekonštruovať napríklad klimatickú históriu Zeme počas niekoľkých posledných stá tisíc rokov. Štúdium kozmogénnych nuklidov na povrchu Zeme umožňuje robiť závažné závery o erózii zemského povrchu, o striedaní teplých a studených epoch a podobne. Kozmogénne nuklidy produkované v extraterrestriálnych objektoch ako sú meteority, povrchy planét, asteroidov či mesiaca poskytujú zaujímavé informácie o ich vzniku, vývoji ako i ich radiačnej histórii a taktiež umožňujú datovať mnohé závažné udalosti v ich evolúcii.
Gama žiarenie produkované v reakciách galaktického kozmického žiarenia je indikátorom ich elementálneho chemického zloženia. Spoločná detekcia gama žiarenia a neutrónov emitovaných planetárnych objektov umožňuje robiť závery o prítomnosti ľahkých prvkov, a dokonca i zlúčenín, ktoré ich obsahujú ako je napríklad voda.
V prednáške bude na elementárnej úrovni prezentovaná fyzika kozmického žiarenia ako aj jej najčastejšie vyššie spomínané aplikácie.
Pripravila: Soňa Klamová