S Mozartom do nového roka
24. 1. 2005 | videné 2299-krát
V Košiciach bol 19. januára ďalší novoročný koncert SAV.
V koncertnej sieni Domu umenia privítal prítomných podpredseda SAV Fedor Čiampor. Okrem vedúcich pracovníkov akadémie poctil slávnostný večer svojou prítomnosťou aj bývalý predseda SAV Vladimír Hajko, bývalí rektori košických vysokých škôl Alojz Pažák a Lev Bukovský, podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány, súčasní akademickí funkcionári a ďalší hostia.
Vo vyše hodinovom koncerte z diel W. A. Mozarta účinkovala Štátna filharmónia Košice pod vedením mladého dirigenta Igora Dohoviča. Po ňom zaželal prítomným veľa tvorivých síl v začínajúcom sa roku predseda SAV Štefan Luby, ktorý začínal svoju vedeckú kariéru práve na UPJŠ v Košiciach. Potom sa už rozvírili debaty pri švédskych stoloch a zábava s tancom až do polnoci. Popri členoch vedenia sa parket zaplnil najmä košickou omladinou. Škoda, že tam neboli televízne kamery: nikto by už nemohol tvrdiť, že SAV má imidž prevažne starších ľudí.
- - - - - - - - - -
Novoročný koncert SAV bol 14. januára aj v bratislavskom Primaciálnom paláci. Prinášame vám príhovor predsedu SAV Štefana Lubyho, ktorý tam odznel.
NEBOJME SA MURPHYHO ZÁKONOV!
V lete 1961 som sa ponáhľal z majstrovstiev republiky juniorov vo veslovaní, ktoré boli na rybníku Svět v Třeboni, na študentské vojenské cvičenie do Serede. V Třeboni som už nemal čo robiť potom, ako som pri tréningu nešťastne poškodil loď. Povedal som si preto, že stihnem aspoň nástup na vojenčinu, aby som neriskoval vylúčenie zo študentskej prípravy a následnú dvojročnú prezenčnú službu. Vo Veselí nad Lužnicí som nastúpil do vlaku, ktorý sa pohol opačným smerom ako som očakával. Na tej istej koľaji boli totiž pripravené na odchod dva vlaky, každý opačným smerom. Dotýkali sa však poslednými vozňami. Keď som sa sprievodcu pýtal ako je to možné, čudoval sa. Veď vlaky sa takto vypravujú už roky. Stratil som tri hodiny a do Serede som prišiel neskoro, z čoho som mal nepríjemnosti. Malo to všetko jednu pozitívnu stránku. Neskôr som sa začal zaujímať o Murphyho zákony a keď prídu do reči, spomeniem si na leto 1961.
Zbierka Murphyho zákonov od Arthura Blocha, ktorú mám v knižnici, má podtitul „Príčiny, prečo sa veci kazia“. Filozofia zákonov vychádza z predpokladu, že Vesmír pracuje proti nám, prípadne, ako hovorí jeden môj priateľ, „Boh existuje, ale nemá nás rád“.
Proti týmto tézam sa postavil Robert A. J. Matthews, ktorý uverejnil v Scientific American 1997 článok o vedeckých základoch Murphyho zákonov. Skúmal ich s využitím teórie pravdepodobnosti, kinematiky, dynamiky a zistil, že niektoré zo zákonov objektívne platia. Na druhej strane, mnohé sú iba produktom selektívnej pamäti, ktorá si zafixuje nepríjemnú udalosť takého typu, ako bola moja cesta z Třebone do Serede.
Keďže z novej koncepcie vedy na Slovensku, predstavenej v decembri 2004, ktorá bude stelesnená v novom zákone o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja vyplýva, že náš výskum je veľmi široko zameraný a v budúcnosti sa sústredí iba na dve–tri hlavné priority, poponáhľam sa zhrnúť svoje poznatky o Murphyho zákonoch skôr, než sa ich výskum dostane mimo zákona.
Najznámejším vedeckým prínosom k porozumeniu Murphyho zákonov je vysvetlenie, prečo namazaný chlieb padá maslovou stranou nadol. Pochádza už z roka 1994 a opiera sa o to, že chlieb padá spravidla z výšky okolo jedného metra, či už vypadne z ruky, alebo spadne zo stola. Preklopením cez okraj získava pritom v gravitačnom poli slabý krútiaci moment, ktorý spôsobí, že počas pádu, ktorý trvá asi pol sekundy, otočí sa o približne 180º. Možno sa o tom presvedčiť experimentálne a netreba ani púšťať úmyselne na zem boží dar. Poslúži zápalková škatuľka alebo disketa, pretože maslo má v tomto efekte iba jedno poslanie, a to spôsobiť čo najväčšiu škodu.
Matthews sa pokúsil vysvetliť iný Murphyho zákon, tzv. Ettoreho pozorovanie, ktoré hovorí, že naša fronta k pokladni v supermarkete postupuje najpomalšie. Ak si odmyslíme náhodné vplyvy, napr. že niekto platí balíček žuvačiek platobnou kartou, potom pravdepodobnosť, že náš rad bude najrýchlejší, je 1/N, kde N je počet pokladní. Keďže v praxi si všímame tri fronty, teda našu a tie ktoré sú vľavo a vpravo od našej, potom pravdepodobnosť toho, že naša bude najrýchlejšia je 1/3, teda 33 %. Ale kumulatívna pravdepodobnosť toho, že buď tá vľavo alebo vpravo bude rýchlejšia ako naša, je 66 %. A to je už dosť vysoká hodnota, aby sme si urobili záver, že vo výbere fronty máme smolu.
Triviálne je Matthewsovo vysvetlenie zákona, ktorý hovorí, že ak je šanca, aby vznikla nespárená ponožka, tak takáto ponožka vznikne. Keďže nespárené ponožky sa nenosia, je jasné, že ich počet neklesá, ale vznikajú ďalšie nové spomedzi tých, ktoré sa nosia. Škodlivosť tohto zákona možno potlačiť tým, že čakáme dosť dlho, kým sa chýbajúce objekty niekde vynoria, alebo že si vždy kúpime niekoľko rovnakých párov.
Murphyho zákony sú pomenované podľa kapitána Eda Murphyho, inžiniera, ktorého zariadenie nechcelo fungovať, pretože kábliky boli nesprávne zapojené. Kapitán vtedy vybuchol: „Keď sa to môže nejakým spôsobom pokaziť, tak sa to aj pokazí.“ Ľudia odvtedy vymysleli veľa Murphyho zákonov, princípov a teorémov tejto kategórie. V mojej knihe je ich okolo 200, niektoré sa však rozpadajú na 2 až 20 ďalších podzákonov a pravidiel. Podarilo sa mi ich roztriediť do siedmich kategórií.
V prvej sú pesimistické závery urobené na základe negatívnych životných skúseností. Predstavujú 12 % prípadov. Ich filozofickým zovšeobecnením je výrok „Matka príroda je suka“ a dobrou radou je neveriť na svoj zlý osud.
Do druhej skupiny patria zlyhania na základe neporiadku, lajdáctva, chybných projektov, nereálnych harmonogramov, netrpezlivosti v plánovaní. Do tejto kategórie patrí 18 % zákonov a pravidiel. Príkladom je tvrdenie, že každá dodacia lehota musí byť násobená konštantou rovnajúcou sa dvom. Selfkonzistentným návodom na „liečenie“ je taktiež Murphyho zákon, ktorý hovorí, že nikdy nie je čas urobiť niečo priadne, ale vždy musí byť čas urobiť to znova. Z práce na nemeckých výskumných inštitúciách viem, že tam je priestor pre tento typy Murphyho zákonov menší ako u nás.
Tretia kategória výrokov sa opiera o ignorovanie faktu, že v uzavretých systémoch entropia rastie. V tejto kategórii je 7 % konštatovaní. Príkladom je tvrdenie, že všetko sa raz pokazí. Ale s tým sa, žiaľ, nedá nič robiť. Unavuje sa materiál, unavujú sa medziľudské vzťahy, rozpadajú sa manželstvá uzavreté na celý život, ak sa ich „údržbe“ nevenuje každodenná pozornosť.
Vo štvrtej kategórii Murphyho zákonov nájdeme tie, ktoré ignorujú kontinuitu vývoja. Patrí sem až 28 % poučiek typu, že každé riešenie prináša nové problémy. Ani s tým sa nedá nič robiť. Treba pochopiť evolúciu a rezignovať na vytúžené konečné riešenia a vysnívaný pokojný život. História SAV po roku 1989 je toho jasným dôkazom.
V piatej skupine nájdeme dramatizovania a preháňania typu „Keď prší, tak leje“. Zaradil som sem aj dôsledky nedostatočnej komunikácie medzi ľuďmi. Spolu je to 7 % zákonov, ako napr. aj tzv. vojenská axióma, ktorá hovorí, že každý rozkaz, ktorý môže byť zle pochopený, bude zle pochopený. Platí to aj o uzneseniach Predsedníctva SAV, zrozumiteľnosť ktorých sa snažíme zlepšovať, napriek tomu občas niečo unikne.
Ďalšou kategóriou sú konštatovania na jednej strane úplne triviálne (Scottov zákon: Nech sa zničí čokoľvek, práve to bude vidno), alebo absurdné tvrdenia typu, že nech bicykluješ hocikam, vždy musíš ísť do kopca a proti vetru. Sem patrí 14 % prípadov.
Iba posledná, siedma kategória zákonov sa dá analyzovať a vysvetľovať na základe na fyzikálnych poučiek, štatistiky, prípadne psychológie. Patrí do nej 14 % tvrdení takého typu, ako už citovaný fenomén padania chleba s maslom. Tieto zákony patria do kategórie exaktnej Murphológie a odohrávajú sa v tzv. Murphyho priestoroch. Pokúsim sa komentovať pár takýchto prípadov:
a) Klipsteinov zákon č. 3 hovorí: smer otáčania motora bude zlý. Je to nezmysel. Ak uvažujeme trojfázový motor, potom pri úplne náhodnom pripájaní troch fáz sú tri možnosti zapojenia pre jeden smer otáčania a tri pre druhý smer otáčania. To by však musel zapájať človek úplne neškolený.
b) Iný zákon hovorí, že našu patentovú prihlášku o týždeň predbehne podobná prihláška podaná nezávisle pracujúcim výskumníkom. Vyplýva to zo skutočnosti, že keď poznanie dospeje do určitého štádia, nové riešenia vznikajú spontánne na viacerých miestach. Najznámejší je patentový spor z roka 1959 medzi Jackom Kilbym z firmy Texas Instruments a Robertom Noyceom z firmy Fairchild o vynález integrovaného obvodu. Spor vyhral Kilby, ktorý dostal r. 2000 za svoj revolučný prínos Nobelovu cenu za fyziku. Podobne, objav polovodičového lasera bol publikovaný v roku 1962 naraz hneď troma laboratóriami – General Electric, RCA a IBM.
c) Shanahanov zákon hovorí, že čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených. Ak počet prítomných bude n, keďže komunikovať môže každý s každým, potom počet kombinácií, čiže komunikačných kanálov je vyjadrený výrazom, v ktorom naozaj dominuje člen n2.V praxi však nekomunikuje každý s každým, a čím zložitejší problém sa rieši, tým je komunikácia slabšia, lebo málokto mu rozumie. (To je obsahom iného typu zákona, a síce Parkinsonovho, v ktorom sa možno dočítať, že reaktor za 10 mil. libier sa schálil za 2,5 minúty a o prístrešku na bicycke za 350 libier sa hovorilo 45 minút. Zdá sa preto, že kvadratická závislosť času schôdze od počtu prítomných sa týka iba jednoduchých prípadov.) Trvania schôdzí sú vo všeobecnosti jedným z najkomplexnejších problémov, s akými som sa doteraz stretol, a napriek celoživotnému schôdzovaniu sa mi nepodarilo uspokojivo ho pochopiť.
d) Nakoniec Atwoodov následok hovorí, že požičiavaním sa človeku strácajú tie knihy, na ktorých mimoriadne lipne. Pravda je taká, že stratiť sa môžu aj iné knihy, ale u tých, na ktorých najviac lipneme, si to najviac uvedomujeme.
Záver mojej úvahy je uvedený v jej nadpise. Nebojme sa Murphyho zákonov! Sú jednak vyjadrením nevyhnutných realít, ktoré akceptujeme, rovnako ako otáčanie zemegule a dokážeme si ich vysvetliť. Ďalej je to spleť rozličných výrokov a tvrdení, ktoré sú odrazom pesimizmu, neporiadku a dramatizovania. Napriek tomu obsahujú dosť veľa poučného. Ako napr. poznatok, že človek postupuje po rebríčku kariéry, až kým nedosiahne stupeň, na ktorý už jeho schopnosti nestačia. Na tomto poste zotrvá a ďalej už nepostupuje. Zaplať pánboh aj za to!
V koncertnej sieni Domu umenia privítal prítomných podpredseda SAV Fedor Čiampor. Okrem vedúcich pracovníkov akadémie poctil slávnostný večer svojou prítomnosťou aj bývalý predseda SAV Vladimír Hajko, bývalí rektori košických vysokých škôl Alojz Pažák a Lev Bukovský, podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány, súčasní akademickí funkcionári a ďalší hostia.
Vo vyše hodinovom koncerte z diel W. A. Mozarta účinkovala Štátna filharmónia Košice pod vedením mladého dirigenta Igora Dohoviča. Po ňom zaželal prítomným veľa tvorivých síl v začínajúcom sa roku predseda SAV Štefan Luby, ktorý začínal svoju vedeckú kariéru práve na UPJŠ v Košiciach. Potom sa už rozvírili debaty pri švédskych stoloch a zábava s tancom až do polnoci. Popri členoch vedenia sa parket zaplnil najmä košickou omladinou. Škoda, že tam neboli televízne kamery: nikto by už nemohol tvrdiť, že SAV má imidž prevažne starších ľudí.
- - - - - - - - - -
Novoročný koncert SAV bol 14. januára aj v bratislavskom Primaciálnom paláci. Prinášame vám príhovor predsedu SAV Štefana Lubyho, ktorý tam odznel.
NEBOJME SA MURPHYHO ZÁKONOV!
V lete 1961 som sa ponáhľal z majstrovstiev republiky juniorov vo veslovaní, ktoré boli na rybníku Svět v Třeboni, na študentské vojenské cvičenie do Serede. V Třeboni som už nemal čo robiť potom, ako som pri tréningu nešťastne poškodil loď. Povedal som si preto, že stihnem aspoň nástup na vojenčinu, aby som neriskoval vylúčenie zo študentskej prípravy a následnú dvojročnú prezenčnú službu. Vo Veselí nad Lužnicí som nastúpil do vlaku, ktorý sa pohol opačným smerom ako som očakával. Na tej istej koľaji boli totiž pripravené na odchod dva vlaky, každý opačným smerom. Dotýkali sa však poslednými vozňami. Keď som sa sprievodcu pýtal ako je to možné, čudoval sa. Veď vlaky sa takto vypravujú už roky. Stratil som tri hodiny a do Serede som prišiel neskoro, z čoho som mal nepríjemnosti. Malo to všetko jednu pozitívnu stránku. Neskôr som sa začal zaujímať o Murphyho zákony a keď prídu do reči, spomeniem si na leto 1961.
Zbierka Murphyho zákonov od Arthura Blocha, ktorú mám v knižnici, má podtitul „Príčiny, prečo sa veci kazia“. Filozofia zákonov vychádza z predpokladu, že Vesmír pracuje proti nám, prípadne, ako hovorí jeden môj priateľ, „Boh existuje, ale nemá nás rád“.
Proti týmto tézam sa postavil Robert A. J. Matthews, ktorý uverejnil v Scientific American 1997 článok o vedeckých základoch Murphyho zákonov. Skúmal ich s využitím teórie pravdepodobnosti, kinematiky, dynamiky a zistil, že niektoré zo zákonov objektívne platia. Na druhej strane, mnohé sú iba produktom selektívnej pamäti, ktorá si zafixuje nepríjemnú udalosť takého typu, ako bola moja cesta z Třebone do Serede.
Keďže z novej koncepcie vedy na Slovensku, predstavenej v decembri 2004, ktorá bude stelesnená v novom zákone o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja vyplýva, že náš výskum je veľmi široko zameraný a v budúcnosti sa sústredí iba na dve–tri hlavné priority, poponáhľam sa zhrnúť svoje poznatky o Murphyho zákonoch skôr, než sa ich výskum dostane mimo zákona.
Najznámejším vedeckým prínosom k porozumeniu Murphyho zákonov je vysvetlenie, prečo namazaný chlieb padá maslovou stranou nadol. Pochádza už z roka 1994 a opiera sa o to, že chlieb padá spravidla z výšky okolo jedného metra, či už vypadne z ruky, alebo spadne zo stola. Preklopením cez okraj získava pritom v gravitačnom poli slabý krútiaci moment, ktorý spôsobí, že počas pádu, ktorý trvá asi pol sekundy, otočí sa o približne 180º. Možno sa o tom presvedčiť experimentálne a netreba ani púšťať úmyselne na zem boží dar. Poslúži zápalková škatuľka alebo disketa, pretože maslo má v tomto efekte iba jedno poslanie, a to spôsobiť čo najväčšiu škodu.
Matthews sa pokúsil vysvetliť iný Murphyho zákon, tzv. Ettoreho pozorovanie, ktoré hovorí, že naša fronta k pokladni v supermarkete postupuje najpomalšie. Ak si odmyslíme náhodné vplyvy, napr. že niekto platí balíček žuvačiek platobnou kartou, potom pravdepodobnosť, že náš rad bude najrýchlejší, je 1/N, kde N je počet pokladní. Keďže v praxi si všímame tri fronty, teda našu a tie ktoré sú vľavo a vpravo od našej, potom pravdepodobnosť toho, že naša bude najrýchlejšia je 1/3, teda 33 %. Ale kumulatívna pravdepodobnosť toho, že buď tá vľavo alebo vpravo bude rýchlejšia ako naša, je 66 %. A to je už dosť vysoká hodnota, aby sme si urobili záver, že vo výbere fronty máme smolu.
Triviálne je Matthewsovo vysvetlenie zákona, ktorý hovorí, že ak je šanca, aby vznikla nespárená ponožka, tak takáto ponožka vznikne. Keďže nespárené ponožky sa nenosia, je jasné, že ich počet neklesá, ale vznikajú ďalšie nové spomedzi tých, ktoré sa nosia. Škodlivosť tohto zákona možno potlačiť tým, že čakáme dosť dlho, kým sa chýbajúce objekty niekde vynoria, alebo že si vždy kúpime niekoľko rovnakých párov.
Murphyho zákony sú pomenované podľa kapitána Eda Murphyho, inžiniera, ktorého zariadenie nechcelo fungovať, pretože kábliky boli nesprávne zapojené. Kapitán vtedy vybuchol: „Keď sa to môže nejakým spôsobom pokaziť, tak sa to aj pokazí.“ Ľudia odvtedy vymysleli veľa Murphyho zákonov, princípov a teorémov tejto kategórie. V mojej knihe je ich okolo 200, niektoré sa však rozpadajú na 2 až 20 ďalších podzákonov a pravidiel. Podarilo sa mi ich roztriediť do siedmich kategórií.
V prvej sú pesimistické závery urobené na základe negatívnych životných skúseností. Predstavujú 12 % prípadov. Ich filozofickým zovšeobecnením je výrok „Matka príroda je suka“ a dobrou radou je neveriť na svoj zlý osud.
Do druhej skupiny patria zlyhania na základe neporiadku, lajdáctva, chybných projektov, nereálnych harmonogramov, netrpezlivosti v plánovaní. Do tejto kategórie patrí 18 % zákonov a pravidiel. Príkladom je tvrdenie, že každá dodacia lehota musí byť násobená konštantou rovnajúcou sa dvom. Selfkonzistentným návodom na „liečenie“ je taktiež Murphyho zákon, ktorý hovorí, že nikdy nie je čas urobiť niečo priadne, ale vždy musí byť čas urobiť to znova. Z práce na nemeckých výskumných inštitúciách viem, že tam je priestor pre tento typy Murphyho zákonov menší ako u nás.
Tretia kategória výrokov sa opiera o ignorovanie faktu, že v uzavretých systémoch entropia rastie. V tejto kategórii je 7 % konštatovaní. Príkladom je tvrdenie, že všetko sa raz pokazí. Ale s tým sa, žiaľ, nedá nič robiť. Unavuje sa materiál, unavujú sa medziľudské vzťahy, rozpadajú sa manželstvá uzavreté na celý život, ak sa ich „údržbe“ nevenuje každodenná pozornosť.
Vo štvrtej kategórii Murphyho zákonov nájdeme tie, ktoré ignorujú kontinuitu vývoja. Patrí sem až 28 % poučiek typu, že každé riešenie prináša nové problémy. Ani s tým sa nedá nič robiť. Treba pochopiť evolúciu a rezignovať na vytúžené konečné riešenia a vysnívaný pokojný život. História SAV po roku 1989 je toho jasným dôkazom.
V piatej skupine nájdeme dramatizovania a preháňania typu „Keď prší, tak leje“. Zaradil som sem aj dôsledky nedostatočnej komunikácie medzi ľuďmi. Spolu je to 7 % zákonov, ako napr. aj tzv. vojenská axióma, ktorá hovorí, že každý rozkaz, ktorý môže byť zle pochopený, bude zle pochopený. Platí to aj o uzneseniach Predsedníctva SAV, zrozumiteľnosť ktorých sa snažíme zlepšovať, napriek tomu občas niečo unikne.
Ďalšou kategóriou sú konštatovania na jednej strane úplne triviálne (Scottov zákon: Nech sa zničí čokoľvek, práve to bude vidno), alebo absurdné tvrdenia typu, že nech bicykluješ hocikam, vždy musíš ísť do kopca a proti vetru. Sem patrí 14 % prípadov.
Iba posledná, siedma kategória zákonov sa dá analyzovať a vysvetľovať na základe na fyzikálnych poučiek, štatistiky, prípadne psychológie. Patrí do nej 14 % tvrdení takého typu, ako už citovaný fenomén padania chleba s maslom. Tieto zákony patria do kategórie exaktnej Murphológie a odohrávajú sa v tzv. Murphyho priestoroch. Pokúsim sa komentovať pár takýchto prípadov:
a) Klipsteinov zákon č. 3 hovorí: smer otáčania motora bude zlý. Je to nezmysel. Ak uvažujeme trojfázový motor, potom pri úplne náhodnom pripájaní troch fáz sú tri možnosti zapojenia pre jeden smer otáčania a tri pre druhý smer otáčania. To by však musel zapájať človek úplne neškolený.
b) Iný zákon hovorí, že našu patentovú prihlášku o týždeň predbehne podobná prihláška podaná nezávisle pracujúcim výskumníkom. Vyplýva to zo skutočnosti, že keď poznanie dospeje do určitého štádia, nové riešenia vznikajú spontánne na viacerých miestach. Najznámejší je patentový spor z roka 1959 medzi Jackom Kilbym z firmy Texas Instruments a Robertom Noyceom z firmy Fairchild o vynález integrovaného obvodu. Spor vyhral Kilby, ktorý dostal r. 2000 za svoj revolučný prínos Nobelovu cenu za fyziku. Podobne, objav polovodičového lasera bol publikovaný v roku 1962 naraz hneď troma laboratóriami – General Electric, RCA a IBM.
c) Shanahanov zákon hovorí, že čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených. Ak počet prítomných bude n, keďže komunikovať môže každý s každým, potom počet kombinácií, čiže komunikačných kanálov je vyjadrený výrazom, v ktorom naozaj dominuje člen n2.V praxi však nekomunikuje každý s každým, a čím zložitejší problém sa rieši, tým je komunikácia slabšia, lebo málokto mu rozumie. (To je obsahom iného typu zákona, a síce Parkinsonovho, v ktorom sa možno dočítať, že reaktor za 10 mil. libier sa schálil za 2,5 minúty a o prístrešku na bicycke za 350 libier sa hovorilo 45 minút. Zdá sa preto, že kvadratická závislosť času schôdze od počtu prítomných sa týka iba jednoduchých prípadov.) Trvania schôdzí sú vo všeobecnosti jedným z najkomplexnejších problémov, s akými som sa doteraz stretol, a napriek celoživotnému schôdzovaniu sa mi nepodarilo uspokojivo ho pochopiť.
d) Nakoniec Atwoodov následok hovorí, že požičiavaním sa človeku strácajú tie knihy, na ktorých mimoriadne lipne. Pravda je taká, že stratiť sa môžu aj iné knihy, ale u tých, na ktorých najviac lipneme, si to najviac uvedomujeme.
Záver mojej úvahy je uvedený v jej nadpise. Nebojme sa Murphyho zákonov! Sú jednak vyjadrením nevyhnutných realít, ktoré akceptujeme, rovnako ako otáčanie zemegule a dokážeme si ich vysvetliť. Ďalej je to spleť rozličných výrokov a tvrdení, ktoré sú odrazom pesimizmu, neporiadku a dramatizovania. Napriek tomu obsahujú dosť veľa poučného. Ako napr. poznatok, že človek postupuje po rebríčku kariéry, až kým nedosiahne stupeň, na ktorý už jeho schopnosti nestačia. Na tomto poste zotrvá a ďalej už nepostupuje. Zaplať pánboh aj za to!