Európsky dohovor o krajine
29. 10. 2010 | videné 922-krát
20. októbra 2000 prijali vo Florencii Európsky dohovor o krajine. Pred 10 rokmi urobili tak, ako sa konštatuje v preambule toho významného dokumentu Rady Európy:
„vedomí si toho, že krajina podmieňuje vytváranie miestnych kultúr, je základnou súčasťou európskeho prírodného a kultúrneho dedičstva a prispieva k blahu ľudstva a upevňovaniu európskej identity“.
V týchto októbrových dňoch teda časť návštevníkov Florencie žila pripomínaním si okrúhleho výročia, oslavami, ale aj hodnotením toho, ako sa na medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni podarilo Európsky dohovor o krajine (EDoK) uplatňovať v praxi. Okrem oficiálnych osláv, ktoré sa konali v Palazzo Vecchio, sa pri tejto príležitosti uskutočnil aj celý rad ďalších podujatí, ktoré mali skôr pracovný, ako spoločenský charakter. Bola to v prvom rade vedecká konferencia siete univerzít UNISCAPE s názvom „Living Landscape“, ale aj stretnutia členov CIVILSCAPE, siete európskych mimovládnych organizácií na podporu implementácie dohovoru. V oficiálnom hodnotení uplynulého desaťročia výrazne prevažovalo (seba)uspokojenie. EDoK skutočne inšpiroval mnoho univerzít, mimovládnych organizácií i samospráv, ale najmä jednotlivcov v rôznych častiach Európy k zvýšenému a systematickejšiemu záujmu o krajinu. Povedané jazykom EDoK, nešlo pritom len o krajinu vzácnu, jedinečnú, unikátnu, ale aj o krajinu všednú, takpovediac každodennú, ako aj o krajinu zdevastovanú, vyžadujúcu si revitalizáciu. Na všetkých úrovniach vznikli stovky pozitívnych príkladov, ktoré by, nebyť dohovoru, neboli by zrejme nikdy uzreli svetlo sveta. Na druhej strane je fakt - a o tom sa hovorilo skôr v zákulisí - že v praxi sa dohovor neuplatňoval ani zďaleka tak, ako by si to želali jeho iniciátori, autori a protagonisti. Svoj diel viny na tom nesú nielen vlády a väčšina miestnych a regionálnych samospráv, ale aj samotná Rada Európy – napríklad už aj tým, ako nevyvíjala a nevyvíja dostatočný tlak na ostatné európske inštitúcie, aby napomáhali plneniu cieľov EDoK, neorganizuje pravidelné hodnotiace konferencie zmluvných strán, ale aj tým, ako vytrvalo ignoruje existenciu mimovládnej siete CIVILSCAPE.
A čo Slovensko? Slovenská delegácia bola, popri domácej - talianskej, vari najpočetnejšia. MŽP SR zastupovala národné koordinátorka pre záležitosti dohovoru Pavlína Mišíková, Univerzitu Komenského a IALE-SK (slovenská sekciu Medzinárodnej asociácie krajinných ekológov) reprezentovala Mária Kozová z Katedry krajinnej ekológie Prírodovedeckej fakulty. Z pracovísk Slovenskej akadémie vied tu boli piati z Ústavu krajinnej ekológie SAV (Peter Bezák, Marta Dobrovodská, Zita Izakovičová, Milena Moyzeová, Jana Špulerová), po jednom z Geografického a Prognostického ústavu SAV (Mikuláš Huba, Dušan Bevilaqua) . Slovenskú agentúru životného prostredia zastupovali Anna Kršáková a Martin Lakanda)... Niekoľko „krajinárok“ pôvodom zo Slovenska prišlo aj od našich západnejších susedov, kde pôsobia na univerzitách a v občianskom sektore ČR.
Ani na Slovensku pri bilancovaní uplynulých 5 rokov od platnosti EDoK nejestvuje jednoznačná odpoveď. Ak sa budeme pýtať na to, čo v intenciách dohovoru niektoré organizácie, skupiny, a najmä zanietení jednotlivci u nás urobili, odpoveďou môže byť dlhý zoznam hodnotných iniciatív a činov, čo sa aj v samotnej Florencii stretlo s pozitívnym ohlasom. Týka sa to okrem iného aj našej vedy, kde Slovensko patrí k priekopníkom integrovaných prístupov k výskumu krajiny v medzinárodnom meradle. Nie náhodou vari každý desiaty príspevok v konferenčnom zborníku a každý piaty poster pochádzali od nás. Sme aktívni aj v rámci siete mimovládok a máme zastúpenie aj v sieti samospráv, angažujúcich sa vo veci dohovoru. Takýmto komplexným zastúpením relevantných aktérov sa môžu pochváliť okrem nás len tri európske štáty. Navyše, naša národná koordinátorka dokázala tieto výsledky aj pôsobivo a komplexne prezentovať. O tom, že na Slovensku máme niekoľko desiatok (možno stoviek) ďalších ľudí, ktorí sa krajinou, jej ochranou a udržateľným manažmentom s nadšením a poznaním zaoberajú, nemohol nik pochybovať.
Vo Florencii tiež zazneli aj volania po „pritvrdení“ uplatňovania EDoK cez inštitúcie Európskej únie – niečo na spôsob siete európsky významných biotopových (európsky významných druhov rastlín a živočíchov) a vtáčích území NATURA 2000. V kuloároch i na pozadí niektorých prezentácií totiž bolo možné cítiť veľkú mieru formalizmu v napĺňaní obsahu i ducha medzinárodných dohovorov vládami členských štátov (napr. v Grécku z množstva národných parkov nemá ani jeden vlastnú správu NP, slovenská prax v napĺňaní záväzkov, vyplývajúcich z dohovoru, je taktiež rozpačitá). Evidentný je význam tretieho sektora na podporu implementácie EDoK – CIVILSCAPE, ktorý iniciatívou mimovládnych organizácií burcuje občiansky sektor a vyzdvihuje participatívny princíp pri presadzovaní ochrany a starostlivosti o krajiny Európy – spoločné dedičstvo všetkých Európanov. Európsky významnou krajinou sa stane tá krajina, s ktorou (s ktorej kvalitou) sa jej obyvatelia stotožnia – identifikujú, a preto si ju chránia. kLultivujúc „svoju krajinu“ kultivujú i seba! A tomuto snáď porozumejú i v inštitúciách Európskej únie.
Text a foto: Dušan Bevilaqua a Mikuláš Huba
„vedomí si toho, že krajina podmieňuje vytváranie miestnych kultúr, je základnou súčasťou európskeho prírodného a kultúrneho dedičstva a prispieva k blahu ľudstva a upevňovaniu európskej identity“.
V týchto októbrových dňoch teda časť návštevníkov Florencie žila pripomínaním si okrúhleho výročia, oslavami, ale aj hodnotením toho, ako sa na medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni podarilo Európsky dohovor o krajine (EDoK) uplatňovať v praxi. Okrem oficiálnych osláv, ktoré sa konali v Palazzo Vecchio, sa pri tejto príležitosti uskutočnil aj celý rad ďalších podujatí, ktoré mali skôr pracovný, ako spoločenský charakter. Bola to v prvom rade vedecká konferencia siete univerzít UNISCAPE s názvom „Living Landscape“, ale aj stretnutia členov CIVILSCAPE, siete európskych mimovládnych organizácií na podporu implementácie dohovoru. V oficiálnom hodnotení uplynulého desaťročia výrazne prevažovalo (seba)uspokojenie. EDoK skutočne inšpiroval mnoho univerzít, mimovládnych organizácií i samospráv, ale najmä jednotlivcov v rôznych častiach Európy k zvýšenému a systematickejšiemu záujmu o krajinu. Povedané jazykom EDoK, nešlo pritom len o krajinu vzácnu, jedinečnú, unikátnu, ale aj o krajinu všednú, takpovediac každodennú, ako aj o krajinu zdevastovanú, vyžadujúcu si revitalizáciu. Na všetkých úrovniach vznikli stovky pozitívnych príkladov, ktoré by, nebyť dohovoru, neboli by zrejme nikdy uzreli svetlo sveta. Na druhej strane je fakt - a o tom sa hovorilo skôr v zákulisí - že v praxi sa dohovor neuplatňoval ani zďaleka tak, ako by si to želali jeho iniciátori, autori a protagonisti. Svoj diel viny na tom nesú nielen vlády a väčšina miestnych a regionálnych samospráv, ale aj samotná Rada Európy – napríklad už aj tým, ako nevyvíjala a nevyvíja dostatočný tlak na ostatné európske inštitúcie, aby napomáhali plneniu cieľov EDoK, neorganizuje pravidelné hodnotiace konferencie zmluvných strán, ale aj tým, ako vytrvalo ignoruje existenciu mimovládnej siete CIVILSCAPE.
A čo Slovensko? Slovenská delegácia bola, popri domácej - talianskej, vari najpočetnejšia. MŽP SR zastupovala národné koordinátorka pre záležitosti dohovoru Pavlína Mišíková, Univerzitu Komenského a IALE-SK (slovenská sekciu Medzinárodnej asociácie krajinných ekológov) reprezentovala Mária Kozová z Katedry krajinnej ekológie Prírodovedeckej fakulty. Z pracovísk Slovenskej akadémie vied tu boli piati z Ústavu krajinnej ekológie SAV (Peter Bezák, Marta Dobrovodská, Zita Izakovičová, Milena Moyzeová, Jana Špulerová), po jednom z Geografického a Prognostického ústavu SAV (Mikuláš Huba, Dušan Bevilaqua) . Slovenskú agentúru životného prostredia zastupovali Anna Kršáková a Martin Lakanda)... Niekoľko „krajinárok“ pôvodom zo Slovenska prišlo aj od našich západnejších susedov, kde pôsobia na univerzitách a v občianskom sektore ČR.
Ani na Slovensku pri bilancovaní uplynulých 5 rokov od platnosti EDoK nejestvuje jednoznačná odpoveď. Ak sa budeme pýtať na to, čo v intenciách dohovoru niektoré organizácie, skupiny, a najmä zanietení jednotlivci u nás urobili, odpoveďou môže byť dlhý zoznam hodnotných iniciatív a činov, čo sa aj v samotnej Florencii stretlo s pozitívnym ohlasom. Týka sa to okrem iného aj našej vedy, kde Slovensko patrí k priekopníkom integrovaných prístupov k výskumu krajiny v medzinárodnom meradle. Nie náhodou vari každý desiaty príspevok v konferenčnom zborníku a každý piaty poster pochádzali od nás. Sme aktívni aj v rámci siete mimovládok a máme zastúpenie aj v sieti samospráv, angažujúcich sa vo veci dohovoru. Takýmto komplexným zastúpením relevantných aktérov sa môžu pochváliť okrem nás len tri európske štáty. Navyše, naša národná koordinátorka dokázala tieto výsledky aj pôsobivo a komplexne prezentovať. O tom, že na Slovensku máme niekoľko desiatok (možno stoviek) ďalších ľudí, ktorí sa krajinou, jej ochranou a udržateľným manažmentom s nadšením a poznaním zaoberajú, nemohol nik pochybovať.
Vo Florencii tiež zazneli aj volania po „pritvrdení“ uplatňovania EDoK cez inštitúcie Európskej únie – niečo na spôsob siete európsky významných biotopových (európsky významných druhov rastlín a živočíchov) a vtáčích území NATURA 2000. V kuloároch i na pozadí niektorých prezentácií totiž bolo možné cítiť veľkú mieru formalizmu v napĺňaní obsahu i ducha medzinárodných dohovorov vládami členských štátov (napr. v Grécku z množstva národných parkov nemá ani jeden vlastnú správu NP, slovenská prax v napĺňaní záväzkov, vyplývajúcich z dohovoru, je taktiež rozpačitá). Evidentný je význam tretieho sektora na podporu implementácie EDoK – CIVILSCAPE, ktorý iniciatívou mimovládnych organizácií burcuje občiansky sektor a vyzdvihuje participatívny princíp pri presadzovaní ochrany a starostlivosti o krajiny Európy – spoločné dedičstvo všetkých Európanov. Európsky významnou krajinou sa stane tá krajina, s ktorou (s ktorej kvalitou) sa jej obyvatelia stotožnia – identifikujú, a preto si ju chránia. kLultivujúc „svoju krajinu“ kultivujú i seba! A tomuto snáď porozumejú i v inštitúciách Európskej únie.
Text a foto: Dušan Bevilaqua a Mikuláš Huba