Za doc. RNDr. Jozefom Kvitkovičom, DrSc.
25. 10. 2010 | videné 1100-krát
V sobotu 16. októbra 2010, pár dní po 82. narodeninách, nás opustil doc. Jozef Kvitkovič, popredný slovenský, ale aj medzinárodne uznávaný geograf.
Doc. RNDr. Jozef Kvitkovič, DrSc. sa narodil 13. septembra 1928 v Medzanoch. V Prešove absolvoval Štátnu učiteľskú akadémiu a v študijnom roku 1950/51 sa zapísal na Prírodovedeckú fakultu SU v Bratislave, na kombináciu biológia – geológia – zemepis. Po prvom ročníku pokračoval na novozaloženej fakulte Geologicko-geografických vied SU v študijnom odbore fyzická geografia. Po skončení štúdia v roku 1954 nastúpil do Geografického ústavu SAV ako asistent, neskôr vedúci oddelenia fyzickej geografie, zástupca riaditeľa a nakoniec ako riaditeľ ústavu.
Bádateľské ambície na poli geografickej vedy napĺňal nepretržite od skončenia vysokoškolských štúdií až po odchod do dôchodku v roku 1992. Geografickému ústavu SAV zostal verný aj v jeseni života. Takmer do začiatku tohoročného leta sem prichádzal dennodenne a venoval sa štúdiu najmä novej geomorfologickej literatúry a s radosťou vyšiel v ústrety každému, kto ho požiadal o pomoc.
V jeho výskumných aktivitách dominovalo poznávanie reliéfu, založené na podrobnom geomorfologickom mapovaní najmä nížinných oblastí, následných analýzach a hodnoteniach rôznych tvarových aspektov zemského povrchu. Vyoral výraznú brázdu na poli rozvoja morfoštruktúrnej analýzy Západných Karpát, pri hľadaní vzťahov ich pohybových tendencií k hlbinnej geologickej stavbe, ale aj k výskytu zemetrasení. Inicioval úspešnú spoluprácu v oblasti aplikovanej geomorfológie s Výskumným ústavom geodézie a kartografie v Bratislave na vyhodnocovanie stability nivelačných bodov z hľadiska vplyvu exogénnych procesov. Podporoval využívanie údajov diaľkového prieskumu Zeme, ako aj geoinformačných technológií na Geografickom ústave SAV. Stál pri zrode oddelenia kartografie a geoinformatiky na tomto ústave. Výsledky z oblasti geomorfológie, neotektoniky a fyzickej geografie uverejnil vo vyše 100 príspevkoch v domácich aj zahraničných periodikách. Koordinoval početné výskumné úlohy, do riešenia ktorých bol Geografický ústav SAV zapojený.
Nemožno obísť ani pedagogickú činnosť doc. Kvitkoviča. Prednášal geomorfológiu na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove a na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Viedol viacerých diplomantov aj vedeckých ašpirantov.
Veľa pracovného aj mimopracovného času venoval edičnej činnosti ústavu. Bol dlhoročným výkonným redaktorom a tiež hlavným redaktorom Geografického časopisu, členom redakčnej rady Náuky o Zemi, séria Geographica, členom redakčných rád Geografických prác, Zborníka Čs. spoločnosti zemepisnej pri ČSAV a Atlasu SSR.
Významné boli aktivity doc. Kvitkoviča v orgánoch Predsedníctva SAV, kde zastával funkciu vedeckého tajomníka I. oddelenia vied SAV o neživej prírode a člena Edičnej rady SAV. Prispieval do činností Vedeckého kolégia geológie a geografie ČSAV ako jeho podpredseda a Vedeckého kolégia vied o Zemi a vesmíre SAV ako jeho člen. Bol tajomníkom Čs. komitétu geografického a členom vedeckej rady Prírodovedeckej fakulty UK. Jeho činnosť zanechala stopy aj v Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV, kde zastával funkciu predsedu Západoslovenskej odbočky a podpredsedu hlavného výboru.
Bohatá bola tiež vedecká spolupráca doc. Kvitkoviča s poprednými zahraničnými geomorfológmi, medzi ktorých patrili prof. Hagedorn z Würzburgu, prof. Lilienberg z Moskvy a Dr. Pinces z Debrecenu. Počas absolvovania štipendijného pobytu na Geografickom ústave Univerzity vo Würzburgu, v rámci Humboldtovej nadácie, sa zúčastnil dvoch medzinárodných vedeckých expedícií na Špicbergy.
Z ocenení, ktoré doc. Kvitkovič dostal, možno spomenúť aspoň niektoré: Cenu SAV za vedecké výsledky v oblasti dynamiky zemskej kôry (spolu s Ing. Plančárom), Striebornú a Zlatú čestnú plaketu Dionýza Štúra za rozvoj v prírodných vedách, Zlatú pamätnú medailu ČSAV za zásluhy v rozvoji kozmického výskumu v rámci programu Interkozmos, Striebornú čestnú plaketu SAV za zásluhy o spojenie vedy s praxou a ďalšie.
Doc. Kvitkovič nikdy netajil svoj úprimný vzťah k rodnému východnému Slovensku, ktorý poznačil situovanie niektorých jeho výskumných úloh práve do tejto časti našej vlasti. V čase, keď SAV orientovala výskumné zámery aj na Východoslovenskú nížinu, nebolo prekvapením, že sa stal jedným z iniciátorov založenia Laboratória pre geovedný výskum krajiny v Košiciach ako výskumného pracoviska Geografického ústavu SAV.
Úmrtím doc. Kvitkoviča strácajú slovenskí geografi skromného, mimoriadne pracovitého a zodpovedného človeka. Patrí mu úprimná vďaka za všetko, čo urobil v prospech geografickej vedy, Geografického ústavu SAV a slovenskej geografickej komunity, za všetko jedinečné, čo nám nedovolí, aby sme na neho zabudli.
Ján Feranec
Doc. RNDr. Jozef Kvitkovič, DrSc. sa narodil 13. septembra 1928 v Medzanoch. V Prešove absolvoval Štátnu učiteľskú akadémiu a v študijnom roku 1950/51 sa zapísal na Prírodovedeckú fakultu SU v Bratislave, na kombináciu biológia – geológia – zemepis. Po prvom ročníku pokračoval na novozaloženej fakulte Geologicko-geografických vied SU v študijnom odbore fyzická geografia. Po skončení štúdia v roku 1954 nastúpil do Geografického ústavu SAV ako asistent, neskôr vedúci oddelenia fyzickej geografie, zástupca riaditeľa a nakoniec ako riaditeľ ústavu.
Bádateľské ambície na poli geografickej vedy napĺňal nepretržite od skončenia vysokoškolských štúdií až po odchod do dôchodku v roku 1992. Geografickému ústavu SAV zostal verný aj v jeseni života. Takmer do začiatku tohoročného leta sem prichádzal dennodenne a venoval sa štúdiu najmä novej geomorfologickej literatúry a s radosťou vyšiel v ústrety každému, kto ho požiadal o pomoc.
V jeho výskumných aktivitách dominovalo poznávanie reliéfu, založené na podrobnom geomorfologickom mapovaní najmä nížinných oblastí, následných analýzach a hodnoteniach rôznych tvarových aspektov zemského povrchu. Vyoral výraznú brázdu na poli rozvoja morfoštruktúrnej analýzy Západných Karpát, pri hľadaní vzťahov ich pohybových tendencií k hlbinnej geologickej stavbe, ale aj k výskytu zemetrasení. Inicioval úspešnú spoluprácu v oblasti aplikovanej geomorfológie s Výskumným ústavom geodézie a kartografie v Bratislave na vyhodnocovanie stability nivelačných bodov z hľadiska vplyvu exogénnych procesov. Podporoval využívanie údajov diaľkového prieskumu Zeme, ako aj geoinformačných technológií na Geografickom ústave SAV. Stál pri zrode oddelenia kartografie a geoinformatiky na tomto ústave. Výsledky z oblasti geomorfológie, neotektoniky a fyzickej geografie uverejnil vo vyše 100 príspevkoch v domácich aj zahraničných periodikách. Koordinoval početné výskumné úlohy, do riešenia ktorých bol Geografický ústav SAV zapojený.
Nemožno obísť ani pedagogickú činnosť doc. Kvitkoviča. Prednášal geomorfológiu na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove a na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Viedol viacerých diplomantov aj vedeckých ašpirantov.
Veľa pracovného aj mimopracovného času venoval edičnej činnosti ústavu. Bol dlhoročným výkonným redaktorom a tiež hlavným redaktorom Geografického časopisu, členom redakčnej rady Náuky o Zemi, séria Geographica, členom redakčných rád Geografických prác, Zborníka Čs. spoločnosti zemepisnej pri ČSAV a Atlasu SSR.
Významné boli aktivity doc. Kvitkoviča v orgánoch Predsedníctva SAV, kde zastával funkciu vedeckého tajomníka I. oddelenia vied SAV o neživej prírode a člena Edičnej rady SAV. Prispieval do činností Vedeckého kolégia geológie a geografie ČSAV ako jeho podpredseda a Vedeckého kolégia vied o Zemi a vesmíre SAV ako jeho člen. Bol tajomníkom Čs. komitétu geografického a členom vedeckej rady Prírodovedeckej fakulty UK. Jeho činnosť zanechala stopy aj v Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV, kde zastával funkciu predsedu Západoslovenskej odbočky a podpredsedu hlavného výboru.
Bohatá bola tiež vedecká spolupráca doc. Kvitkoviča s poprednými zahraničnými geomorfológmi, medzi ktorých patrili prof. Hagedorn z Würzburgu, prof. Lilienberg z Moskvy a Dr. Pinces z Debrecenu. Počas absolvovania štipendijného pobytu na Geografickom ústave Univerzity vo Würzburgu, v rámci Humboldtovej nadácie, sa zúčastnil dvoch medzinárodných vedeckých expedícií na Špicbergy.
Z ocenení, ktoré doc. Kvitkovič dostal, možno spomenúť aspoň niektoré: Cenu SAV za vedecké výsledky v oblasti dynamiky zemskej kôry (spolu s Ing. Plančárom), Striebornú a Zlatú čestnú plaketu Dionýza Štúra za rozvoj v prírodných vedách, Zlatú pamätnú medailu ČSAV za zásluhy v rozvoji kozmického výskumu v rámci programu Interkozmos, Striebornú čestnú plaketu SAV za zásluhy o spojenie vedy s praxou a ďalšie.
Doc. Kvitkovič nikdy netajil svoj úprimný vzťah k rodnému východnému Slovensku, ktorý poznačil situovanie niektorých jeho výskumných úloh práve do tejto časti našej vlasti. V čase, keď SAV orientovala výskumné zámery aj na Východoslovenskú nížinu, nebolo prekvapením, že sa stal jedným z iniciátorov založenia Laboratória pre geovedný výskum krajiny v Košiciach ako výskumného pracoviska Geografického ústavu SAV.
Úmrtím doc. Kvitkoviča strácajú slovenskí geografi skromného, mimoriadne pracovitého a zodpovedného človeka. Patrí mu úprimná vďaka za všetko, čo urobil v prospech geografickej vedy, Geografického ústavu SAV a slovenskej geografickej komunity, za všetko jedinečné, čo nám nedovolí, aby sme na neho zabudli.
Ján Feranec