Najstarší slovenský lekársky spolok oslávil 90. výročie
25. 10. 2010 | videné 1481-krát
V Primaciálnom paláci v Bratislave bola 20. októbra jubilejná slávnostná schôdza pri príležitosti 90. výročia založenia Spolku slovenských lekárov v Bratislave.
Spolok slovenských lekárov (SSL) pri príležitosti osláv 90. výročia svojho vzniku udelil v ocenenia 70 významným osobnostiam súčasnej medicíny, ako aj predstaviteľom kultúrno-spoločenského života na Slovensku. Záštitu nad slávnostnou jubilejnou schôdzou prevzal prezident SR Ivan Gašparovič.
Medzi ocenenými boli aj poprední vedeckí pracovníci SAV: prof. Jaromír Pastorek, prof. Daniela Ježová, Fedor Jagla, prof. Branislav Lichardus, doc. Ivan Ruttkay-Nededcký, prof. Vladislav Zikmund, prof. Fedor Čiampor, Eva Kellerová, prof. Iwar Klimeš, Ladislav Macho, prof. Ján Slezák, Ján Styk a Viliam Ujházy.
Podpredsedníčka SAV prof. Daniela Ježová v krátkom príhovore uviedla: "Lekárske ústavy Slovenskej akadémie vied vždy nachádzali a nachádzajú priestor v aktivitách Spolku slovenských lekárov, kde možno prepájať vedu so životom. Lekárska veda aj tá celkom experimentálna, nemôže a nechce stáť bokom od problémov, ktoré sa týkajú konkrétnej praktickej medicíny. Preto verím, že našu spoluprácu ešte zintezívnime a budeme pokračovať v spoločných cieľoch."
Spolok slovenských lekárov je prvý a najväčší všeobecný spolok lekárov na Slovensku a v súčasnosti má viac ako 3500 členov. Pravidelné stretnutia sa konajú takmer každý týždeň, od vzniku SSL do súčasnosti sa konalo viac ako 2900 schôdzí a bolo na nich prednesených 12 000 vedeckých prednášok. Predsedom SSL je od roku 1998 profesor Igor Riečanský.
Spolok vznikol v roku 1920 z iniciatívy profesorského zboru Lekárskej fakulty Univerzity Komenského s cieľom vytvoriť podmienky pre rozvoj vedeckej práce, vybudovať priestor na prezentovanie odborných prác, diskusie a riešenie vedeckých problémov. Za 90 rokov svojej existencie pomáhal Spolok pri výchove a vzdelávaní lekárov, poskytoval priestor na odborné prednášky. Stál aj pri vzniku Bratislavských lekárskych listov, ktoré začal vydávať ako vôbec prvý lekársky časopis na Slovensku. Ten vychádza dodnes.
Deväťdesiate výročie založenia Spolku československých lekárov (SČL) v Bratislave na čele s predsedom MUDr. Pavlom Blahom vznikol 13 júna 1920. O vznik sa významne zaslúžili profesori Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LFUK) v Bratislave. Historickým medzníkom pre vznik Spolku československých lekárov bolo založenie LFUK v Bratislave v roku 1919. Profesorský zbor fakulty si uvedomil, že na prezentáciu vedeckých prác a riešenie vedeckých problémov bude potrebné fórum, ktorým sa stal SČL v Bratislave. Na ustanovujúcom valnom zhromaždení 13. júna 1920 bol za jeho predsedu zvolený poslanec MUDr. Pavol Blaho a delegáti prijali aj stanovy spolku.
Prvé fórum SČL sa uskutočnilo 18. októbra 1920 v Bratislave. Odznela na ňom prvá odborná prednáška v dejinách spolku "Nové objasnenia k epidemiológii enterálnych nákaz", ktorú predniesol prof. Ernest Ružička. V prvom školskom roku LFUK (1921—1922) sa konalo spolu 16 a nasledujúci rok už 30 odborných prednášok. Program spolku bol veľmi pestrý, demonštrácie klinických pacientov, zaujímavé nálezy, prezentácia výsledkov rozsiahlejších prác, ale aj habilitačné práce mladých vysokoškolských učiteľov – absolventov bratislavskej Lekárskej fakulty. Nechýbali ani informácie prednostov kliník o ich zahraničných cestách a novinkách zo sveta medicíny.
Dôležitou súčasťou činnosti Spolku československých lekárov bolo nadväzovanie kontaktov s významnými zahraničnými odborníkmi. Niektorí z nich sa stali čestnými členmi spolku (profesori Henry Barcroft a Edward Lewis z Anglicka, René Leriche a Emile Roux z Francúzska). Veľkému záujmu odbornej verejnosti sa tešili prednášky profesorov z Univerzity Karlovej v Prahe a Masarykovej v Brne. Spočiatku boli uverejňované v Časopise lékařů českých, ktorý však ako jediný lekársky vedecký časopis nestačil potrebám troch lekárskych fakúlt v Československu. Preto na návrh prof. Kristiána Hynka sa SČL rozhodol vydávať vlastný časopis – Bratislavské lekárske listy, ktorých prvé číslo vyšlo 1. októbra 1921. Periodikum sa stalo prvým lekárskym časopisom na Slovensku a vychádza dodnes.
Tragické následky Mníchovskej dohody v roku 1938 ochromili činnosť Spolku československých lekárov. Na valnom zhromaždení spolku v roku 1939 boli upravené stanovy a názov sa premenil na Spolok slovenských lekárov (SSL). Vojnové udalosti spôsobili prakticky úplnú stagnáciu nového spolku.
Po oslobodení v roku 1945 sa činnosť SSL postupne oživila. Pozitívnym stimulom bolo založenie Československej lekárskej spoločnosti Jana Evangelistu Purkyňu v roku 1969, v ktorej sa Spolok slovenských lekárov stal jej všeobecnou sekciou. Po rozdelení Československej federatívnej republiky (ČSFR) na dva samostatné štáty sa rozdelila aj Československá lekárska spoločnosť J. E. Purkyňu na dve samostatné národné spoločnosti, Českú lekársku spoločnosť J. E. Purkyňu a Slovenskú lekársku spoločnosť.
Spolok slovenských lekárov (SSL) pri príležitosti osláv 90. výročia svojho vzniku udelil v ocenenia 70 významným osobnostiam súčasnej medicíny, ako aj predstaviteľom kultúrno-spoločenského života na Slovensku. Záštitu nad slávnostnou jubilejnou schôdzou prevzal prezident SR Ivan Gašparovič.
Medzi ocenenými boli aj poprední vedeckí pracovníci SAV: prof. Jaromír Pastorek, prof. Daniela Ježová, Fedor Jagla, prof. Branislav Lichardus, doc. Ivan Ruttkay-Nededcký, prof. Vladislav Zikmund, prof. Fedor Čiampor, Eva Kellerová, prof. Iwar Klimeš, Ladislav Macho, prof. Ján Slezák, Ján Styk a Viliam Ujházy.
Podpredsedníčka SAV prof. Daniela Ježová v krátkom príhovore uviedla: "Lekárske ústavy Slovenskej akadémie vied vždy nachádzali a nachádzajú priestor v aktivitách Spolku slovenských lekárov, kde možno prepájať vedu so životom. Lekárska veda aj tá celkom experimentálna, nemôže a nechce stáť bokom od problémov, ktoré sa týkajú konkrétnej praktickej medicíny. Preto verím, že našu spoluprácu ešte zintezívnime a budeme pokračovať v spoločných cieľoch."
Spolok slovenských lekárov je prvý a najväčší všeobecný spolok lekárov na Slovensku a v súčasnosti má viac ako 3500 členov. Pravidelné stretnutia sa konajú takmer každý týždeň, od vzniku SSL do súčasnosti sa konalo viac ako 2900 schôdzí a bolo na nich prednesených 12 000 vedeckých prednášok. Predsedom SSL je od roku 1998 profesor Igor Riečanský.
Spolok vznikol v roku 1920 z iniciatívy profesorského zboru Lekárskej fakulty Univerzity Komenského s cieľom vytvoriť podmienky pre rozvoj vedeckej práce, vybudovať priestor na prezentovanie odborných prác, diskusie a riešenie vedeckých problémov. Za 90 rokov svojej existencie pomáhal Spolok pri výchove a vzdelávaní lekárov, poskytoval priestor na odborné prednášky. Stál aj pri vzniku Bratislavských lekárskych listov, ktoré začal vydávať ako vôbec prvý lekársky časopis na Slovensku. Ten vychádza dodnes.
Deväťdesiate výročie založenia Spolku československých lekárov (SČL) v Bratislave na čele s predsedom MUDr. Pavlom Blahom vznikol 13 júna 1920. O vznik sa významne zaslúžili profesori Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LFUK) v Bratislave. Historickým medzníkom pre vznik Spolku československých lekárov bolo založenie LFUK v Bratislave v roku 1919. Profesorský zbor fakulty si uvedomil, že na prezentáciu vedeckých prác a riešenie vedeckých problémov bude potrebné fórum, ktorým sa stal SČL v Bratislave. Na ustanovujúcom valnom zhromaždení 13. júna 1920 bol za jeho predsedu zvolený poslanec MUDr. Pavol Blaho a delegáti prijali aj stanovy spolku.
Prvé fórum SČL sa uskutočnilo 18. októbra 1920 v Bratislave. Odznela na ňom prvá odborná prednáška v dejinách spolku "Nové objasnenia k epidemiológii enterálnych nákaz", ktorú predniesol prof. Ernest Ružička. V prvom školskom roku LFUK (1921—1922) sa konalo spolu 16 a nasledujúci rok už 30 odborných prednášok. Program spolku bol veľmi pestrý, demonštrácie klinických pacientov, zaujímavé nálezy, prezentácia výsledkov rozsiahlejších prác, ale aj habilitačné práce mladých vysokoškolských učiteľov – absolventov bratislavskej Lekárskej fakulty. Nechýbali ani informácie prednostov kliník o ich zahraničných cestách a novinkách zo sveta medicíny.
Dôležitou súčasťou činnosti Spolku československých lekárov bolo nadväzovanie kontaktov s významnými zahraničnými odborníkmi. Niektorí z nich sa stali čestnými členmi spolku (profesori Henry Barcroft a Edward Lewis z Anglicka, René Leriche a Emile Roux z Francúzska). Veľkému záujmu odbornej verejnosti sa tešili prednášky profesorov z Univerzity Karlovej v Prahe a Masarykovej v Brne. Spočiatku boli uverejňované v Časopise lékařů českých, ktorý však ako jediný lekársky vedecký časopis nestačil potrebám troch lekárskych fakúlt v Československu. Preto na návrh prof. Kristiána Hynka sa SČL rozhodol vydávať vlastný časopis – Bratislavské lekárske listy, ktorých prvé číslo vyšlo 1. októbra 1921. Periodikum sa stalo prvým lekárskym časopisom na Slovensku a vychádza dodnes.
Tragické následky Mníchovskej dohody v roku 1938 ochromili činnosť Spolku československých lekárov. Na valnom zhromaždení spolku v roku 1939 boli upravené stanovy a názov sa premenil na Spolok slovenských lekárov (SSL). Vojnové udalosti spôsobili prakticky úplnú stagnáciu nového spolku.
Po oslobodení v roku 1945 sa činnosť SSL postupne oživila. Pozitívnym stimulom bolo založenie Československej lekárskej spoločnosti Jana Evangelistu Purkyňu v roku 1969, v ktorej sa Spolok slovenských lekárov stal jej všeobecnou sekciou. Po rozdelení Československej federatívnej republiky (ČSFR) na dva samostatné štáty sa rozdelila aj Československá lekárska spoločnosť J. E. Purkyňu na dve samostatné národné spoločnosti, Českú lekársku spoločnosť J. E. Purkyňu a Slovenskú lekársku spoločnosť.