Iveta Radičová navštívila konferenciu SAV
21. 10. 2010 | videné 1540-krát
Vo štvrtok 21. októbra 2010 sa predsedníčka vlády SR Iveta Radičová zúčastnila na druhom dni výročnej konferencie organizovanej Sociologickým ústavom SAV - Desaťročia premien slovenskej spoločnosti.
Vo svojom príhovore predsedníčka vlády SR poslucháčom a zároveň i svojim bývalým kolegom uviedla, že sociálne vedy majú v živote spoločnosti nezastupiteľné miesto, pretože ponúkajú priestor na skúmanie hodnotového sveta človeka a jeho sebapoznanie. Pomáhajú zachovávať ľudský rozmer spoločnosti.
"Ctím si výsledky prírodných vied, to je to, čo nás obklopuje, ale to, čo to robí s naším životom – v tom je nezastupiteľná úloha spoločenských vied," zhodnotila význam spoločenských vied premiérka SR Iveta Radičová, ktorá v minulosti pracovala v Sociologickom ústave SAV ako koordinátorka výskumného tímu pre rodinnú politiku a určitý čas stála na čele tohto ústavu aj ako riaditeľka.
Predsedníčka vlády SR sa neformálne stretla s Predsedom SAV prof. RNDr. Jaromírom Pastorekom, DrSc. , podpredsedom SAV pre III. oddelenie vied o spoločnosti a kultúre Mgr. Ľubomírom Falťanom, CSc. a riaditeľkou Sociologického ústavu SAV PhDr. Magdalenou Piscovou, CSc, témou ich rozhovoru bol rozvoj a financovanie vedy. Na konferencií, ktorú Sociologický ústav SAV organizoval pri príležitosti 45. výročia svojho založenia a 20. výročia obnovenia odzneli príspevky súčasných i bývalých pracovníkov ústavu a pozvaných hostí, predovšetkým z partnerského Sociologického ústavu Akadémie vied Českej republiky. Témami rokovania boli problémy sociálnych nerovností, sociálno-priestorového vývoja, možností a foriem aktérstva, ako aj problémy súčasnej rodiny a starnutia.
História sociologického ústavu odráža históriu vývoja našej spoločnosti za posledné desaťročia. Jednými z prvých sociologických pracovísk na Slovensku boli pred rokom 1950 sociologické pracoviská v Bratislave a Martine. Sociológia sa vyučovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v Martine sa vydával prvý sociologický časopis, tzv. Sociologický sborník MS.
Po roku 1948 sa sociológia na istý čas stala neželanou "buržoáznou pavedou". Vtedajšie pokusy obhájiť právo sociológie na existenciu narážali na pevnú ideologickú bariéru, a tak už vybudované inštitucionálne základy boli viac-menej zničené. Bezprostrednejším predchodcom samostatného Sociologického ústavu bolo tzv. oddelenie spoločenského výskumu, ktoré sa vytvorilo zásluhou vytrvalých nadšencov a priaznivcov sociológie 1. januára 1963 a fungovalo v rámci Filozofického ústavu SAV. V máji toho istého roku bolo toto oddelenie premenované na oddelenie sociologického výskumu.
Významnou udalosťou bol v roku 1964 vznik Slovenskej sociologickej spoločnosti. Snahy o vytvorenie samostatného sociologického pracoviska vyústili 1. januára 1965 do vzniku Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SÚ SAV). Ťažiskom činnosti novovzniknutého ústavu bola jednak oblasť teórie a metodológie sociológie, ale tiež pedagogická činnosť a rozvíjanie domácej i zahraničnej spolupráce. Sociologický výskum sa zameriaval najmä na analýzu sociálnych dôsledkov industrializácie a kolektivizácie na Slovensku. Existencia SÚ SAV bola opätovne ohrozená politickým dianím po vstupe sovietskych vojsk do Československa v auguste 1968. Hoci nedošlo k zrušeniu SÚ SAV, ideologický nátlak a personálne čistky v období normalizácie poznamenali jeho celkovú činnosť.
Po revolučných zmenách v novembri 1989 nastali zmeny i na ÚFS SAV sa 1. júla 1990 obnovuje samostatný Sociologický ústav SAV. Pozornosť znovuobnoveného SÚ SAV sa sústreďuje na problematiku občianskej spoločnosti, sídelných a územných spoločenstiev, rodiny, zmien v sociálnej štruktúre, problematiku kvalitatívnej sociológie a dejín sociológie na Slovensku.
text: Soňa Koželová
foto: Martina Turičíková
Vo svojom príhovore predsedníčka vlády SR poslucháčom a zároveň i svojim bývalým kolegom uviedla, že sociálne vedy majú v živote spoločnosti nezastupiteľné miesto, pretože ponúkajú priestor na skúmanie hodnotového sveta človeka a jeho sebapoznanie. Pomáhajú zachovávať ľudský rozmer spoločnosti.
"Ctím si výsledky prírodných vied, to je to, čo nás obklopuje, ale to, čo to robí s naším životom – v tom je nezastupiteľná úloha spoločenských vied," zhodnotila význam spoločenských vied premiérka SR Iveta Radičová, ktorá v minulosti pracovala v Sociologickom ústave SAV ako koordinátorka výskumného tímu pre rodinnú politiku a určitý čas stála na čele tohto ústavu aj ako riaditeľka.
Predsedníčka vlády SR sa neformálne stretla s Predsedom SAV prof. RNDr. Jaromírom Pastorekom, DrSc. , podpredsedom SAV pre III. oddelenie vied o spoločnosti a kultúre Mgr. Ľubomírom Falťanom, CSc. a riaditeľkou Sociologického ústavu SAV PhDr. Magdalenou Piscovou, CSc, témou ich rozhovoru bol rozvoj a financovanie vedy. Na konferencií, ktorú Sociologický ústav SAV organizoval pri príležitosti 45. výročia svojho založenia a 20. výročia obnovenia odzneli príspevky súčasných i bývalých pracovníkov ústavu a pozvaných hostí, predovšetkým z partnerského Sociologického ústavu Akadémie vied Českej republiky. Témami rokovania boli problémy sociálnych nerovností, sociálno-priestorového vývoja, možností a foriem aktérstva, ako aj problémy súčasnej rodiny a starnutia.
História sociologického ústavu odráža históriu vývoja našej spoločnosti za posledné desaťročia. Jednými z prvých sociologických pracovísk na Slovensku boli pred rokom 1950 sociologické pracoviská v Bratislave a Martine. Sociológia sa vyučovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v Martine sa vydával prvý sociologický časopis, tzv. Sociologický sborník MS.
Po roku 1948 sa sociológia na istý čas stala neželanou "buržoáznou pavedou". Vtedajšie pokusy obhájiť právo sociológie na existenciu narážali na pevnú ideologickú bariéru, a tak už vybudované inštitucionálne základy boli viac-menej zničené. Bezprostrednejším predchodcom samostatného Sociologického ústavu bolo tzv. oddelenie spoločenského výskumu, ktoré sa vytvorilo zásluhou vytrvalých nadšencov a priaznivcov sociológie 1. januára 1963 a fungovalo v rámci Filozofického ústavu SAV. V máji toho istého roku bolo toto oddelenie premenované na oddelenie sociologického výskumu.
Významnou udalosťou bol v roku 1964 vznik Slovenskej sociologickej spoločnosti. Snahy o vytvorenie samostatného sociologického pracoviska vyústili 1. januára 1965 do vzniku Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SÚ SAV). Ťažiskom činnosti novovzniknutého ústavu bola jednak oblasť teórie a metodológie sociológie, ale tiež pedagogická činnosť a rozvíjanie domácej i zahraničnej spolupráce. Sociologický výskum sa zameriaval najmä na analýzu sociálnych dôsledkov industrializácie a kolektivizácie na Slovensku. Existencia SÚ SAV bola opätovne ohrozená politickým dianím po vstupe sovietskych vojsk do Československa v auguste 1968. Hoci nedošlo k zrušeniu SÚ SAV, ideologický nátlak a personálne čistky v období normalizácie poznamenali jeho celkovú činnosť.
Po revolučných zmenách v novembri 1989 nastali zmeny i na ÚFS SAV sa 1. júla 1990 obnovuje samostatný Sociologický ústav SAV. Pozornosť znovuobnoveného SÚ SAV sa sústreďuje na problematiku občianskej spoločnosti, sídelných a územných spoločenstiev, rodiny, zmien v sociálnej štruktúre, problematiku kvalitatívnej sociológie a dejín sociológie na Slovensku.
text: Soňa Koželová
foto: Martina Turičíková