Východ-Západ vo svetle rusko-slovenských vzťahov
21. 10. 2010 | videné 1271-krát
V dňoch 5.-7. októbra 2010 sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia venovaná problematike slovensko-ruských vzťahov na pozadí širšieho stredoeurópskeho kontextu.
Konferencia sa konala s ambíciou zaradiť tieto vzťahy do diskurzu Východ-Západ od konca 18. storočia s presahom do súčasných politických reálií. Obsiahnuť tak široký záber sa podarilo iba vďaka príspevkom odborníkov na spomínané storočia - historikov i politológov nielen zo Slovenska a Ruskej federácie, ale i z českej strany.
Organizátorom zasadnutia komisie, v rámci ktorého prebiehala aj konferencia boli Národný komitét historikov SR a jeho slovenská sekcia Rusko-slovenskej komisie, Historický ústav SAV a Spoločnosť pre dejiny a kultúru strednej a východnej Európy.
Konferencia sa zároveň konala ako tretie spoločné zasadnutie Rusko-slovenskej komisie historikov od menovania jej členov v oboch krajinách v roku 2001 a zároveň ako druhé organizované na slovenskej pôde ( r. 2004, 2010), preto samotné rokovanie otvorila podpredsedkyňa Národného komitétu historikov SR Dr. Edita Ivaničková a vystúpenia predsedov oboch sekcií komisie historikov. Za slovenskú sekciu hovorila o genéze myšlienky zorganizovať konferenciu k danej téme predsedkyňa dr. Tatiana Ivantyšynová, za ruskú sekciu spoločnej komisie potvrdil predseda akademik Valerij Tiškov aktuálnosť témy pre súčasné Rusko, ktoré v nových geopolitických vzťahoch a súvislostiach zažívalo a zažíva v 20. a 21. storočí. Krátkym vystúpením pozdravil účastníkov konferencie mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Pavel Kuznecov.
Samotný program konferencie bol členený do dvoch tematických blokov. V prvom sa autori príspevkov venovali širším súvislostiam problematiky Rusko a Európa, druhý blok s názvom Slovensko medzi Východom a Západom sa sústredil viac na konkrétne slovensko-ruské vzťahy a kontakty v priebehu storočí.
V rámci prvého bloku odzneli príspevky o polemikách o teórii i praxi panslavizmu v 19. storočí (doc. Radomír Vlček), o slovanskej spolupráci v rakúskom parlamente v posledných dekádach monarchie (doc. Vratislav Doubek), o reakcii ruskej diplomacie na možnosť využitia resp. nevyužitia slovanskej politiky vo vojnovom konflikte v momente vypuknutia prvej svetovej vojny (dr. Oľga Pavlenko) i v kontexte skončenia druhej svetovej vojny, kedy tvoril samostatnú kapitolu zahraničných vzťahov vzkriesenej Československej republiky postoj prezidenta Eduarda Beneša k politike ZSSR (doc. Jan Němeček). Zaujímavé názory, v istých dielčích otázkach i protichodné, prezentovali autori uvažujúci o zložitých peripetiách vývoja postavenia Ruska v politike súčasných politických strán na Slovensku (dr. Ella Zadorožňuk a dr. Juraj Marušiak). Zaujímavé prepojenia a možnosť porovnania prístupu k danej téme v súčasnosti sa podaril i v pandante príspevkov venovaných v Rusku momentálne populárnym úvahám o euroázijskej civilizačnej misii ruského národa a pohľad na neoeurázijstvo zo stredoeurópskej perspektívy (akademik Valerij Tiškov a dr. Emil Voráček). Kým úvod prvého bloku patril prehľadu polemík o panslavizme, ako jednej z teórií a praxí slovanskej spolupráce, záver bloku patril historiografii, ktorá panslavistické názory mapovala a komentovala (prof. Galina Rokina).
Druhý blok bol svojou skladbou pestrý a akoby viacvrstvový. Slovensko svojou geografickou polohou na mape Európy hrá dôležitú úlohu pri strete ideí zo západoeurópskeho i východoeurópskeho prostredia. Obraz Ruska a Rusov generáciami prvej polovice 19. storočia v našom kultúrnom prostredí a naopak obraz Slovanov a medzi nimi i Slovákov v ruskom prostredí boli zaujímavou konfrontáciou hodnôt a predstáv obdobia romantizmu (dr. Peter Podolan a dr. Marína Dostaľ). V tomto období sa formovali i počiatky fenoménu rusofilstva, ktorý v budúcnosti zohral v slovenskom politickom myslení dôležitú, mnohokrát meniacu sa úlohu a význam (dr. Daniela Kodajová). Téma Slovákov, ich histórie a kultúry sa do ruských periodík dostávala prevažne ako súčasť širších slovanských úvah, v jednom prípade však zarezonovala veľmi výrazne tak v tlači ako i v diplomatických materiáloch. Bolo to v súvislosti s masovým vysťahovalectvom Slovákov do USA na prelome 19. a 20. storočia (prof. Igor Kriučkov). Severné regióny Slovenska, obývané Rusínmi, predstavujú pestrý multietnický a multikonfesionálny priestor, ktorý je prirodzeným miestom kontaktov a kultúrnych transferov, ktoré sa premietajú do každodenného života a zvykov miestnych obyvateľov. Téma slovenskej rusínskej menšiny zaznamenala v poslednom období intenzívny bádateľský záujem, o čom svedčí i naša konferencia (dr. Peter Šoltés, Michail Dronov, prof. Sergej Michalčenko).
Ďalšie príspevky sa zamerali buď na chronologické úseky spoločných dejín alebo na osobnosti, ktoré prispeli k rozvoju slovensko-ruských vzťahov. Autori príspevkov prezentovali nový pohľad na problematiku slovenských legionárov s pokusom o odhalenie motivácií k politickým prejavom a stratégií prežitia (dr. Juraj Benko, dr. Lena Serapionova), na vnímanie pozitívnych i negatívnych informácií o Sovietskom zväze, tak ako prinášala slovenská tlač v medzivojnovom období (doc. Ľubica Harbuľová) alebo v období po skončení druhej svetovej vojny (dr. Dagmar Čierna-Lantayová). Zaujímavým oživením bol príspevok sociológa, ktorý sa venuje výskumu životných stratégií a prezentácie súčasnej ruskej emigrácie na Slovensku a v Čechách ( Mgr. David Kostlán) a historiografický príspevok (doc. Alexander Randin). Na záver konferencie odznel i príspevok pokúšajúci sa o zodpovedanie na otázku, či východná orientácia Slovákov, prezentovaná kultúrou a politikou a niekoľkokrát za posledných 150 rokov prehodnotená, je mýtus alebo realita (dr. Tatiana Ivantyšynová).
Sprievodným podujatím konferencie bola výstava Peter I. v Bratislave. Výstavu v priestoroch Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave pripravil a prezentoval Mgr. Ľubomír Kačírek spolu so študentmi Katedry muzeológie FFUK. Na niekoľkých paneloch boli sprístupnené informácie a obrazový materiál o ceste Petra I. po Európe, o jeho návšteve Bratislavy v roku 1698 i o pamäti na túto udalosť, tak ako ju zachovali miestne zdroje, publicistika, veda, kultúra, divadlo. Zaujímavú prednášku o celej ceste Petra I. po Európe, datovanie bratislavského pobytu, osobné motivácie cára navštíviť práve Pressburg, archívne dokumenty viažúce sa na pobyt a objekty záujmu ruského cára, predniesla prof. Iskra Schwarcz z univerzity vo Viedni.
Počas trojdňovej konferencie vystúpilo 23 bádateľov zo štyroch krajín. Účastníci konferencie ocenili snahu zostavovateľov programu o ucelenú koncepciu, nový prístup k téme a doplnenie podujatia zaujímavou výstavou..
Ďalšie zasadnutie rusko-slovenskej komisie historikov je plánované na rok 2013 v Moskve a bude venované problematike Sociálna a kultúrna história vojnových konfliktov.
Spracovala: Daniela Kodajová
Historický ústa SAV
Foto: ÚSvL SAV
Konferencia sa konala s ambíciou zaradiť tieto vzťahy do diskurzu Východ-Západ od konca 18. storočia s presahom do súčasných politických reálií. Obsiahnuť tak široký záber sa podarilo iba vďaka príspevkom odborníkov na spomínané storočia - historikov i politológov nielen zo Slovenska a Ruskej federácie, ale i z českej strany.
Organizátorom zasadnutia komisie, v rámci ktorého prebiehala aj konferencia boli Národný komitét historikov SR a jeho slovenská sekcia Rusko-slovenskej komisie, Historický ústav SAV a Spoločnosť pre dejiny a kultúru strednej a východnej Európy.
Konferencia sa zároveň konala ako tretie spoločné zasadnutie Rusko-slovenskej komisie historikov od menovania jej členov v oboch krajinách v roku 2001 a zároveň ako druhé organizované na slovenskej pôde ( r. 2004, 2010), preto samotné rokovanie otvorila podpredsedkyňa Národného komitétu historikov SR Dr. Edita Ivaničková a vystúpenia predsedov oboch sekcií komisie historikov. Za slovenskú sekciu hovorila o genéze myšlienky zorganizovať konferenciu k danej téme predsedkyňa dr. Tatiana Ivantyšynová, za ruskú sekciu spoločnej komisie potvrdil predseda akademik Valerij Tiškov aktuálnosť témy pre súčasné Rusko, ktoré v nových geopolitických vzťahoch a súvislostiach zažívalo a zažíva v 20. a 21. storočí. Krátkym vystúpením pozdravil účastníkov konferencie mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Pavel Kuznecov.
Samotný program konferencie bol členený do dvoch tematických blokov. V prvom sa autori príspevkov venovali širším súvislostiam problematiky Rusko a Európa, druhý blok s názvom Slovensko medzi Východom a Západom sa sústredil viac na konkrétne slovensko-ruské vzťahy a kontakty v priebehu storočí.
V rámci prvého bloku odzneli príspevky o polemikách o teórii i praxi panslavizmu v 19. storočí (doc. Radomír Vlček), o slovanskej spolupráci v rakúskom parlamente v posledných dekádach monarchie (doc. Vratislav Doubek), o reakcii ruskej diplomacie na možnosť využitia resp. nevyužitia slovanskej politiky vo vojnovom konflikte v momente vypuknutia prvej svetovej vojny (dr. Oľga Pavlenko) i v kontexte skončenia druhej svetovej vojny, kedy tvoril samostatnú kapitolu zahraničných vzťahov vzkriesenej Československej republiky postoj prezidenta Eduarda Beneša k politike ZSSR (doc. Jan Němeček). Zaujímavé názory, v istých dielčích otázkach i protichodné, prezentovali autori uvažujúci o zložitých peripetiách vývoja postavenia Ruska v politike súčasných politických strán na Slovensku (dr. Ella Zadorožňuk a dr. Juraj Marušiak). Zaujímavé prepojenia a možnosť porovnania prístupu k danej téme v súčasnosti sa podaril i v pandante príspevkov venovaných v Rusku momentálne populárnym úvahám o euroázijskej civilizačnej misii ruského národa a pohľad na neoeurázijstvo zo stredoeurópskej perspektívy (akademik Valerij Tiškov a dr. Emil Voráček). Kým úvod prvého bloku patril prehľadu polemík o panslavizme, ako jednej z teórií a praxí slovanskej spolupráce, záver bloku patril historiografii, ktorá panslavistické názory mapovala a komentovala (prof. Galina Rokina).
Druhý blok bol svojou skladbou pestrý a akoby viacvrstvový. Slovensko svojou geografickou polohou na mape Európy hrá dôležitú úlohu pri strete ideí zo západoeurópskeho i východoeurópskeho prostredia. Obraz Ruska a Rusov generáciami prvej polovice 19. storočia v našom kultúrnom prostredí a naopak obraz Slovanov a medzi nimi i Slovákov v ruskom prostredí boli zaujímavou konfrontáciou hodnôt a predstáv obdobia romantizmu (dr. Peter Podolan a dr. Marína Dostaľ). V tomto období sa formovali i počiatky fenoménu rusofilstva, ktorý v budúcnosti zohral v slovenskom politickom myslení dôležitú, mnohokrát meniacu sa úlohu a význam (dr. Daniela Kodajová). Téma Slovákov, ich histórie a kultúry sa do ruských periodík dostávala prevažne ako súčasť širších slovanských úvah, v jednom prípade však zarezonovala veľmi výrazne tak v tlači ako i v diplomatických materiáloch. Bolo to v súvislosti s masovým vysťahovalectvom Slovákov do USA na prelome 19. a 20. storočia (prof. Igor Kriučkov). Severné regióny Slovenska, obývané Rusínmi, predstavujú pestrý multietnický a multikonfesionálny priestor, ktorý je prirodzeným miestom kontaktov a kultúrnych transferov, ktoré sa premietajú do každodenného života a zvykov miestnych obyvateľov. Téma slovenskej rusínskej menšiny zaznamenala v poslednom období intenzívny bádateľský záujem, o čom svedčí i naša konferencia (dr. Peter Šoltés, Michail Dronov, prof. Sergej Michalčenko).
Ďalšie príspevky sa zamerali buď na chronologické úseky spoločných dejín alebo na osobnosti, ktoré prispeli k rozvoju slovensko-ruských vzťahov. Autori príspevkov prezentovali nový pohľad na problematiku slovenských legionárov s pokusom o odhalenie motivácií k politickým prejavom a stratégií prežitia (dr. Juraj Benko, dr. Lena Serapionova), na vnímanie pozitívnych i negatívnych informácií o Sovietskom zväze, tak ako prinášala slovenská tlač v medzivojnovom období (doc. Ľubica Harbuľová) alebo v období po skončení druhej svetovej vojny (dr. Dagmar Čierna-Lantayová). Zaujímavým oživením bol príspevok sociológa, ktorý sa venuje výskumu životných stratégií a prezentácie súčasnej ruskej emigrácie na Slovensku a v Čechách ( Mgr. David Kostlán) a historiografický príspevok (doc. Alexander Randin). Na záver konferencie odznel i príspevok pokúšajúci sa o zodpovedanie na otázku, či východná orientácia Slovákov, prezentovaná kultúrou a politikou a niekoľkokrát za posledných 150 rokov prehodnotená, je mýtus alebo realita (dr. Tatiana Ivantyšynová).
Sprievodným podujatím konferencie bola výstava Peter I. v Bratislave. Výstavu v priestoroch Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave pripravil a prezentoval Mgr. Ľubomír Kačírek spolu so študentmi Katedry muzeológie FFUK. Na niekoľkých paneloch boli sprístupnené informácie a obrazový materiál o ceste Petra I. po Európe, o jeho návšteve Bratislavy v roku 1698 i o pamäti na túto udalosť, tak ako ju zachovali miestne zdroje, publicistika, veda, kultúra, divadlo. Zaujímavú prednášku o celej ceste Petra I. po Európe, datovanie bratislavského pobytu, osobné motivácie cára navštíviť práve Pressburg, archívne dokumenty viažúce sa na pobyt a objekty záujmu ruského cára, predniesla prof. Iskra Schwarcz z univerzity vo Viedni.
Počas trojdňovej konferencie vystúpilo 23 bádateľov zo štyroch krajín. Účastníci konferencie ocenili snahu zostavovateľov programu o ucelenú koncepciu, nový prístup k téme a doplnenie podujatia zaujímavou výstavou..
Ďalšie zasadnutie rusko-slovenskej komisie historikov je plánované na rok 2013 v Moskve a bude venované problematike Sociálna a kultúrna história vojnových konfliktov.
Spracovala: Daniela Kodajová
Historický ústa SAV
Foto: ÚSvL SAV