Etnomuzikologický seminár ako česko-slovenské stretnutie
21. 10. 2010 | videné 950-krát
V dňoch 5.–7. októbra 2010 usporiadal Ústav hudobnej vedy SAV v spolupráci so Záhorským múzeom v Skalici 33. etnomuzikologický seminár
s medzinárodnou účasťou. Jeho prípravou nadviazal na štyridsaťročnú tradíciu pravidelných stretnutí domácich odborníkov z oblasti tradičnej, ľudovej piesne, hudby a tanca s kolegami zo susedných krajín.
Tohtoročné stretnutie sa konalo na symbolickom mieste moravsko-slovenského pomedzia ako stretnutie slovenských, moravských a českých etnomuzikológov, etnochoreológov a hudobných historikov. Spájajú nás nielen dlhoročné pracovné kontakty prostredníctvom spoločných tém a výskumných projektov, ale aj vedomie spoločného kultúrno-historického podhubia a v tradičnej kultúre najmä mnohé hudobnoštýlové paralely, žánrovo-druhové analógie a repertoárové presahy. Týmto spôsobom si Ústav hudobnej vedy SAV zároveň pripomenul okrúhle výročie jednej z jeho spolupracujúcich inštitúcií – tohtoročné 105. výročie založenia Záhorského múzea v Skalici, ktoré venuje vo svojej odbornej práci široký priestor mapovaniu regionálnej hudobnej kultúry Záhoria a jej cezhraničným kontaktom.
Seminár sa konal ako súčasť grantového projektu APVV Slovensko-české a česko-slovenské vzťahy v hudobnej kultúre: Vývinové, žánrové a typologické aspekty, na ktorom spolupracuje Ústav hudobnej vedy SAV s Etnologickým ústavom AV ČR, najmä s pracovníkmi z Kabinetu hudobnej histórie a Oddelenia etnomuzikológie. Cieľom seminára bolo vzájomné informovanie o najnovších výsledkoch výskumu za zvolené tematické okruhy, ale tiež obnovenie a posilnenie medziinštitucionálnych kontaktov vo výskume tradičnej hudobnej a tanečnej kultúry na pozadí historicko-vývinových a interetnických hľadísk.
Výber tematických okruhov, ktoré boli predmetov trojdňového rokovania, sa odvíjal od spoločných výskumných rámcov z minulosti. Zároveň bol pokusom nastoliť témy, ktoré patria v súčasnosti k preferovaným v širšom medzinárodnom rozsahu – predovšetkým v stredoeurópskej etnomuzikológii, orientovanej na tradičné výskumné línie rozvíjané v kontexte muzikológie a etnológie. Seminár sa týkal dvoch tematických oblastí:
Historické pramene tradičnej piesne, hudby a tanca Úloha osobností v tradičnej hudobnej a tanečnej kultúre
Kvantitatívne rozloženie príspevkov k obidvom tematickým okruhom ukázalo, že v súčasnosti v našom výskumnom prostredí zrejme oveľa viac rezonuje prvá oblasť – štúdium historických prameňov. Problematika výrazných osobností a ich miesta v tradičnej kultúre je vzhľadom na svoju dynamickú povahu zatiaľ viac registrovaná cez čiastkové otázky, než cez komplexné uchopenie témy.
Za usporiadateľské inštitúcie seminár otvorila PhDr. Hana Urbancová, CSc., riaditeľka Ústavu hudobnej vedy SAV, a PhDr. Viera Drahošová, riaditeľka Záhorského múzea v Skalici. Vstupný príspevok zhrnul súčasný stav a perspektívy štúdia historických prameňov v etnomuzikológii a hoci sa venoval najmä situácie na Slovensku, svojím prehľadovým a systematickým rámcom bol úvodom k sérii blokov, venovaných výskumu konkrétnych prameňov podľa ich veku a typu (Hana Urbancová). Pramene starej hudby 17. a 18. storočia z územia Slovenska, ktoré obsiahli aj záznamy dobových ľudových tancov s väzbami na viaceré európske areály, z pohľadu hudobného historika priblížil Ladislav Kačic. Peter Michalovič poukázal na príklade regionálneho materiálu Záhoria na význam sekundárnych prameňov pri rekonštrukcii starších vývinových fáz ľudovej hudobnej kultúry. Po ňom mnohí autori na konkrétnych príkladoch potvrdili, aké dôležité je v historickej etnomuzikológii využitie sekundárnych prameňov, a to najmä pre fragmentárnosť zachovaných primárnych pramenných zdrojov – písomných, zvukových aj obrazových záznamov. Viaceré príspevky priniesli sondy do metodologických problémov pramenno-kritickej povahy, ktoré sa objavujú jednak vo fáze spracovania historického prameňa, jednak pri riešení edičných otázok – pri príprave katalógov a pri materiálových vydaniach (Eva Krekovičová, Jarmila Procházková, Marta Toncrová, Lucie Uhlíková, Zdeněk Vejvoda, Miriam Timková, Miroslava Sandtnerová a ď.). Začlenenie historických prameňov do rôznorodých výskumných tém ilustruje možnosti ich ďalšieho využitia v etnomuzikológii (Věra Frolcová, Judita Kučerová, Anikó Sebőková).
Ukázalo sa, že konfrontácia poznatkov z analýzy a interpretácie historických prameňov patrila k najcennejším výsledkom seminára – osobitný význam nadobúda najmä v prípade spoločných pramenných fondov, ktoré ešte len čakajú na celkové zhodnotenie a sprístupnenie verejnosti, pričom predstavujú naše spoločné kultúrne dedičstvo (záznamy Leoša Janáčka, zberateľská činnosť Karola Plicku, piesne letákových tlačí z produkcie tlačiarní na obidvoch stranách hraníc a i.).
Príspevky k osobnostiam tradičnej hudobnej a tanečnej kultúry počtom síce nedominovali, ale patrili k podnetným pohľadom, ktoré prispievajú k tvorbe nového metodologického zázemia k tejto téme (Jana Ambrózová, Alžbeta Lukáčová a ď.). Nakoľko ide o živú a aktuálnu tému najmä z hľadiska súčasných premien tradičnej kultúry, v budúcnosti bude potrebné venovať jej oveľa väčšiu pozornosť a podporiť jej výskum.
V rámci etnomuzikologických seminárov v minulosti dostávali priestor aj prezentácie bežiacich výskumných projektov a diskusia k nim. Tentoraz to bol projekt audiovizuálnej dokumentácie slovenských ľudových tancov, ktorý za kolektív spolupracovníkov predstavil Stanislav Dúžek. Otázka súčasných nositeľov tradície, dokumentácia ako tvorba potenciálne historického záznamu a edičný zámer tohto projektu plynulo nadväzovali na dva základné tematické okruhy seminára a boli jeho zavŕšením.
Text: Hana Urbancová
Foto: Magdaléna Kapala, Alžbeta Lukáčová, Miriam Timková,
s medzinárodnou účasťou. Jeho prípravou nadviazal na štyridsaťročnú tradíciu pravidelných stretnutí domácich odborníkov z oblasti tradičnej, ľudovej piesne, hudby a tanca s kolegami zo susedných krajín.
Tohtoročné stretnutie sa konalo na symbolickom mieste moravsko-slovenského pomedzia ako stretnutie slovenských, moravských a českých etnomuzikológov, etnochoreológov a hudobných historikov. Spájajú nás nielen dlhoročné pracovné kontakty prostredníctvom spoločných tém a výskumných projektov, ale aj vedomie spoločného kultúrno-historického podhubia a v tradičnej kultúre najmä mnohé hudobnoštýlové paralely, žánrovo-druhové analógie a repertoárové presahy. Týmto spôsobom si Ústav hudobnej vedy SAV zároveň pripomenul okrúhle výročie jednej z jeho spolupracujúcich inštitúcií – tohtoročné 105. výročie založenia Záhorského múzea v Skalici, ktoré venuje vo svojej odbornej práci široký priestor mapovaniu regionálnej hudobnej kultúry Záhoria a jej cezhraničným kontaktom.
Seminár sa konal ako súčasť grantového projektu APVV Slovensko-české a česko-slovenské vzťahy v hudobnej kultúre: Vývinové, žánrové a typologické aspekty, na ktorom spolupracuje Ústav hudobnej vedy SAV s Etnologickým ústavom AV ČR, najmä s pracovníkmi z Kabinetu hudobnej histórie a Oddelenia etnomuzikológie. Cieľom seminára bolo vzájomné informovanie o najnovších výsledkoch výskumu za zvolené tematické okruhy, ale tiež obnovenie a posilnenie medziinštitucionálnych kontaktov vo výskume tradičnej hudobnej a tanečnej kultúry na pozadí historicko-vývinových a interetnických hľadísk.
Výber tematických okruhov, ktoré boli predmetov trojdňového rokovania, sa odvíjal od spoločných výskumných rámcov z minulosti. Zároveň bol pokusom nastoliť témy, ktoré patria v súčasnosti k preferovaným v širšom medzinárodnom rozsahu – predovšetkým v stredoeurópskej etnomuzikológii, orientovanej na tradičné výskumné línie rozvíjané v kontexte muzikológie a etnológie. Seminár sa týkal dvoch tematických oblastí:
Kvantitatívne rozloženie príspevkov k obidvom tematickým okruhom ukázalo, že v súčasnosti v našom výskumnom prostredí zrejme oveľa viac rezonuje prvá oblasť – štúdium historických prameňov. Problematika výrazných osobností a ich miesta v tradičnej kultúre je vzhľadom na svoju dynamickú povahu zatiaľ viac registrovaná cez čiastkové otázky, než cez komplexné uchopenie témy.
Za usporiadateľské inštitúcie seminár otvorila PhDr. Hana Urbancová, CSc., riaditeľka Ústavu hudobnej vedy SAV, a PhDr. Viera Drahošová, riaditeľka Záhorského múzea v Skalici. Vstupný príspevok zhrnul súčasný stav a perspektívy štúdia historických prameňov v etnomuzikológii a hoci sa venoval najmä situácie na Slovensku, svojím prehľadovým a systematickým rámcom bol úvodom k sérii blokov, venovaných výskumu konkrétnych prameňov podľa ich veku a typu (Hana Urbancová). Pramene starej hudby 17. a 18. storočia z územia Slovenska, ktoré obsiahli aj záznamy dobových ľudových tancov s väzbami na viaceré európske areály, z pohľadu hudobného historika priblížil Ladislav Kačic. Peter Michalovič poukázal na príklade regionálneho materiálu Záhoria na význam sekundárnych prameňov pri rekonštrukcii starších vývinových fáz ľudovej hudobnej kultúry. Po ňom mnohí autori na konkrétnych príkladoch potvrdili, aké dôležité je v historickej etnomuzikológii využitie sekundárnych prameňov, a to najmä pre fragmentárnosť zachovaných primárnych pramenných zdrojov – písomných, zvukových aj obrazových záznamov. Viaceré príspevky priniesli sondy do metodologických problémov pramenno-kritickej povahy, ktoré sa objavujú jednak vo fáze spracovania historického prameňa, jednak pri riešení edičných otázok – pri príprave katalógov a pri materiálových vydaniach (Eva Krekovičová, Jarmila Procházková, Marta Toncrová, Lucie Uhlíková, Zdeněk Vejvoda, Miriam Timková, Miroslava Sandtnerová a ď.). Začlenenie historických prameňov do rôznorodých výskumných tém ilustruje možnosti ich ďalšieho využitia v etnomuzikológii (Věra Frolcová, Judita Kučerová, Anikó Sebőková).
Ukázalo sa, že konfrontácia poznatkov z analýzy a interpretácie historických prameňov patrila k najcennejším výsledkom seminára – osobitný význam nadobúda najmä v prípade spoločných pramenných fondov, ktoré ešte len čakajú na celkové zhodnotenie a sprístupnenie verejnosti, pričom predstavujú naše spoločné kultúrne dedičstvo (záznamy Leoša Janáčka, zberateľská činnosť Karola Plicku, piesne letákových tlačí z produkcie tlačiarní na obidvoch stranách hraníc a i.).
Príspevky k osobnostiam tradičnej hudobnej a tanečnej kultúry počtom síce nedominovali, ale patrili k podnetným pohľadom, ktoré prispievajú k tvorbe nového metodologického zázemia k tejto téme (Jana Ambrózová, Alžbeta Lukáčová a ď.). Nakoľko ide o živú a aktuálnu tému najmä z hľadiska súčasných premien tradičnej kultúry, v budúcnosti bude potrebné venovať jej oveľa väčšiu pozornosť a podporiť jej výskum.
V rámci etnomuzikologických seminárov v minulosti dostávali priestor aj prezentácie bežiacich výskumných projektov a diskusia k nim. Tentoraz to bol projekt audiovizuálnej dokumentácie slovenských ľudových tancov, ktorý za kolektív spolupracovníkov predstavil Stanislav Dúžek. Otázka súčasných nositeľov tradície, dokumentácia ako tvorba potenciálne historického záznamu a edičný zámer tohto projektu plynulo nadväzovali na dva základné tematické okruhy seminára a boli jeho zavŕšením.
Text: Hana Urbancová
Foto: Magdaléna Kapala, Alžbeta Lukáčová, Miriam Timková,