Naši archeológovia k revitalizácii Vysokých Tatier
6. 12. 2004 | videné 5082-krát
Pracovníci AÚ SAV majú preskúmané, ako vyzeral lesný porast v okolí Tatier v čase, kým sa ešte vyvíjal bez zásahov človeka (až do r. 3 300 pred naším letopočtom). Zaujíma to aj vás?
Z iniciatívy archeobotanickej skupiny Archeologického ústavu SAV bol vypracovaný materiál z analýz historických drevín, získaných pri archeologických vykopávkach v podtatranskej a tatranskej oblasti. Tieto podklady zaslal AÚ SAV Ministerstvu pôdohospodárstva a na tejto web-stránke je k dispozícii aj ostatných záujemcom a odborníkom, ktorí sa budú zaoberať revitalizáciou tatranských lesov.
- - - - - - - - - - - - - - - - -
Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky
Sekcia lesnícka
Dobrovičova 12
Bratislava
81266
Vec:
POMOC VYSOKÝM TATRÁM - ARCHEOLOGICKÉ DOKLADY POUŽÍVANIA DREVÍN A DREVINOVÁ SKLADBA LESOV PODTATRANSKEJ OBLASTI
V rámci pomoci územiu Vysokých Tatier, ktoré v novembri 2004 postihla kalamita, by sme Vám chceli poskytnúť údaje o archeologických nálezoch driev z postihnutej oblasti. Tieto archeologické nálezy dokladajú sortiment driev v minulosti sa vyskytujúcich a využívaných v podtatranskej a tatranskej oblasti. Všetky predkladané údaje sú v písomnej forme uložené v Dokumentačnom oddelení Archeologického ústavu v Nitre.
Súpis jednotlivých nálezov je zostavený podľa okresov z územia SV časti Liptovskej kotliny, celej Popradskej kotliny a časti Spišskej kotliny. Sú v ňom uvedené nálezy z viacerých klimatických fáz od najstaršieho archeologického obdobia až po novovek:
z klimatickej fázy subboreál (klíma o niečo teplejšia a suchšia ako dnes; od obdobia 1300 až 800 rokov pred naším letopočtom; stredná a neskorá doba bronzová),
fáza starší subatlantik (klíma ako dnes; 800 rokov pred naším letopočtom až 5. storočie n. l.; doba halštatská, doba laténska, doba rímska, sťahovanie národov)
fáza mladší subatlantik (klíma dneška s výraznými zásahmi do prirodzenej vegetácie; to znamená stredovek, novovek)
Nálezy zo starších klimatických fáz, aj keď ich je viac ako v našom predloženom súpise, nepokladáme v danom prípade za použiteľné.
Zvyšky driev boli analyzované za posledných 40 rokov pracovníkmi Archeologického ústavu SAV (Ing. Evou Hajnalovou, DrSc. a Mgr. Máriou Hajnalovou, PhD., Ing. Janou Mihályiovou), ako aj pracovníkom Geografického ústavu SAV (dnes už nebohým Dr. E. Krippelom, CSc.). Veľká väčšina z nich nebola publikovaná, prípadne bola publikovaná v archeologických prameňoch, preto je lesníckym odborníkom málo známa.
Predpokladáme, že nasledujúce údaje by sa mohli využiť pri úvahách o skladbe lesov pri nastávajúcich obnovách kalamitou postihnutých lesných porastov. Poradie vymenovaných druhov je podľa frekvencie výskytu v sledovaných nálezových archeologických komplexoch. Znamienko cf. znamená archeobotanické určenie s pravdepodobnosťou.
1. VÝCHODNÁ /Liptovský Mikuláš/, poloha Zámčisko (800-820 m n. m.)
Archeologický výskum stredovekého hrádku z 15. stor., rok výskumu 1997 (K. Pieta, M. Giertlová, AÚ SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z 19 polôh analyzovala J. Mihályiová
A – rám pece: Larix decidua.
B – zásyp pece: Larix decidua, Picea abies.
C - deštrukcia opevnenia: Pinus sp., Abies alba, Fagus sylvatica, Corylus avellana.
2. VÝCHODNÁ /Liptovský Mikuláš/, poloha Belansko (825 m n.m.)
Archeologický výskum stredovekej dediny z 15. stor., rok výskumu 1997 (K. Pieta, M. Giertlová, AÚ SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky zuhoľnatené aj nezuhoľnatené z 1 polohy označenej ako kultúrna vrstva analyzovala J. Mihályiová
Pinus sp.
3. VÝCHODNÁ /Liptovský Mikuláš/, poloha Hrádok III. (780 m n.m.)
Archeologický výskum stredovekého hrádku z 15. stor., rok výskumu 1997 (K. Pieta, M. Giertlová, AÚ SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z dvoch polôh analyzovala J. Mihályiová
A - opevnenie: Picea abies, cf. Pinus sp.
B – spodok zrubu: Abies alba.
4. ŠUŇAVA /Poprad/, poloha Zemské (850 m. n.m.)
Archeologický výskum stredovekého osídlenia z 15. stor., roky výskumu 1981-85 (B. Novotný – Filozofická fakulta UK Bratislava)
Rastlinné zvyšky z 3 chát analyzoval E. Krippel.
Abies alba, Picea abies, Pinus sp.
5. BATIZOVCE /Poprad/, poloha Veľké Lúky – Štrkovisko (770 m n.m.)
Záchranný výskum osídlenia z doby bronzovej alebo stredoveku, rok výskumu 1997 (M. Soják, AÚ SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z nadzemného objektu analyzovala J. Mihályiová
Fraxinus sp., Alnus sp., Picea / Abies, cf. Pinus sp.
6. NOVÁ LESNÁ /Poprad/, poloha Pieskovisko (750 m n.m.)
Archeologický výskum opevneného sídliska z doby laténskej, roky výskumu 1971-72 (K. Pieta, L. Veliačik, AÚ SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z 22 polôh analyzovala E. Hajnalová
A – konštrukcia opevnenia: Picea abies, Abies alba.
B – zásyp priekopy a sídliskových objektov: Picea abies, Abies alba, Pinus sp., Acer sp., Betula sp., Fagus sylvatica, Fraxinus sp., Quercus sp., Pomoideae, Juniperus communis,. cf. Euonymus sp.
7. VEĽKÝ SLAVKOV /Poprad/, poloha Burich (750-760 m n.m.)
Archeologický výskum opevneného hradiska z doby laténskej až rímskej, roky výskumu 1975-84 (B. Novotný, Filozofická fakulta UK Bratislava)
Rastlinné zvyšky z 37 polôh analyzovala E. Hajnalová a E. Krippel
A - konštrukcia opevnenia: Picea abies, Abies alba, Pinus sp.
B – zásyp sídliskových objektov: Picea abies, Pinus sp., Abies alba, Taxus baccata, cf. Larix decidua, Corylus avellana, Betula sp., Fraxinus sp., Quercus sp., Tilia sp.
8. VEĽKÁ LOMNICA /Poprad/, poloha Poľná ulica (640 m n.m.)
Archeologický výskum sídliska z konca doby bronzovej až doby laténskej, rok výskumu 2000 (M. Giertlová, Múzeum Kežmarok)
Rastlinné zvyšky zo 6 sídliskových jám analyzovala M. Hajnalová
Ulmus sp, Betula sp., Picea abies, Picea / Abies, Fraxinus sp., Carpinus betulus, Abies alba, Quercus sp.
9. POPRAD /Poprad/, časť Kvetnica, poloha Zámčisko (820 m n.m.)
Záchranný archeologický výskum sídliska z doby halštatskej až stredoveku, rok výskumu 1997 (F. Javorský, M. Soják, Archeologický ústav SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z odvodňovacieho žľabu analyzovala J. Mihályiová
Pinus sp., Quercus sp.
10. SPIŠSKÝ ŠTVRTOK /Poprad/, poloha Čenčice (570-580m n. m.)
Archeologický výskum sídliska zo strednej až mladšej doby bronzovej, rok výskumu 1998 (M. Giertlová, Múzeum Kežmarok)
Rastlinné zvyšky zo 14 archeologických objektov: sídliskových jám, z kolových jám a zo žľabov analyzovala M. Hajnalová
Abies alba, Juniperus communis, Picea abies, Pinus sp., Taxus baccata, Betula sp., Quercus sp., Fraxinus sp., Corylus avellana, Pomoideae, Ulmus sp.
11. KEŽMAROK /Kežmarok/, poloha Jeruzalemský vrch (630 m n. m.)
Archeologický výskum sídliska z doby laténskej, rok výskumu 1997 (M. Giertlová, M Soják, P.Wavrek, Archeologický ústav SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky zo zvyšku drevo-kamennej konštrukcie analyzovala M. Hajnalová
Picea abies, Betula sp., Fagus sylvatica, Fraxinus sp., Quercus sp.
12. ŠVÁBOVCE /Poprad/, poloha Vápenica (620 m n.m.)
Archeologický výskum pohrebiska z konca strednej doby bronzovej, rok výskumu 1956 (A. Točík, Archeologický ústav SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z hrobu analyzovala E. Hajnalová
Pinus sp., Picea abies, cf. Abies alba, Pinopsida.
13. VRBOV /Kežmarok/, poloha Vrbovský lesík (650-680 m n.m.)
Archeologický výskum zásypu hrnčiarskej pece z neskorej doby rímskej, rok výskumu 2001 (M. Giertlová, Múzeum Kežmarok)
Rastlinné zvyšky z hrnčiarskej pece analyzovala M. Hajnalová
Fagus sylvatica, Alnus sp. Betula sp., Prunus sp., Abies alba, Picea abies, Juniperus communis, Pinopsida indet.
14. SLOVENSKÁ VES /Kežmarok/, poloha slovenské Kamence (600 m n. m.)
Zisťovací archeologický výskum sídliska zo 14. – 15. storočia, rok výskumu 2001 (M. Giertlová, Múzeum Kežmarok)
Rastlinné zvyšky z podlahy, pece a stavieb analyzovala M. Hajnalová, J. Mihályiová
Abies alba, Picea abies, Pinus sp., Pinopsida indet., Fagus sylvatica, Euonymus sp., Acer sp., Pomoideae, Betula sp., Populus/Salix.
Vysvetlenie latinských pomenovaní:
Abies alba – jedľa biela; Juniperus communis – borievka obyčajná; Larix decidua – smrekovec opadavý; Picea abies – smrek obyčajný; Pinopsida indet. – ihličnaté; Pinus sp. – borovica; Taxus baccata – tis obyčajný; Acer sp. – javor; Alnus sp. – jelša; Betula sp. – breza; Carpinus betulus – hrab obyčajný; Corylus avellana – lieska obyčajná; Euonymus sp. – bršlen; Fagus sylvatica – buk lesný; Fraxinus sp. – jaseň; Pomoideae – jabloňokveté; Populus/Salix – topoľ/vŕba; Quercus sp. – dub; Tilia sp. – lipa; Ulmus sp. - brest
Z iniciatívy archeobotanickej skupiny Archeologického ústavu SAV bol vypracovaný materiál z analýz historických drevín, získaných pri archeologických vykopávkach v podtatranskej a tatranskej oblasti. Tieto podklady zaslal AÚ SAV Ministerstvu pôdohospodárstva a na tejto web-stránke je k dispozícii aj ostatných záujemcom a odborníkom, ktorí sa budú zaoberať revitalizáciou tatranských lesov.
- - - - - - - - - - - - - - - - -
Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky
Sekcia lesnícka
Dobrovičova 12
Bratislava
81266
Vec:
POMOC VYSOKÝM TATRÁM - ARCHEOLOGICKÉ DOKLADY POUŽÍVANIA DREVÍN A DREVINOVÁ SKLADBA LESOV PODTATRANSKEJ OBLASTI
V rámci pomoci územiu Vysokých Tatier, ktoré v novembri 2004 postihla kalamita, by sme Vám chceli poskytnúť údaje o archeologických nálezoch driev z postihnutej oblasti. Tieto archeologické nálezy dokladajú sortiment driev v minulosti sa vyskytujúcich a využívaných v podtatranskej a tatranskej oblasti. Všetky predkladané údaje sú v písomnej forme uložené v Dokumentačnom oddelení Archeologického ústavu v Nitre.
Súpis jednotlivých nálezov je zostavený podľa okresov z územia SV časti Liptovskej kotliny, celej Popradskej kotliny a časti Spišskej kotliny. Sú v ňom uvedené nálezy z viacerých klimatických fáz od najstaršieho archeologického obdobia až po novovek:
z klimatickej fázy subboreál (klíma o niečo teplejšia a suchšia ako dnes; od obdobia 1300 až 800 rokov pred naším letopočtom; stredná a neskorá doba bronzová),
fáza starší subatlantik (klíma ako dnes; 800 rokov pred naším letopočtom až 5. storočie n. l.; doba halštatská, doba laténska, doba rímska, sťahovanie národov)
fáza mladší subatlantik (klíma dneška s výraznými zásahmi do prirodzenej vegetácie; to znamená stredovek, novovek)
Nálezy zo starších klimatických fáz, aj keď ich je viac ako v našom predloženom súpise, nepokladáme v danom prípade za použiteľné.
Zvyšky driev boli analyzované za posledných 40 rokov pracovníkmi Archeologického ústavu SAV (Ing. Evou Hajnalovou, DrSc. a Mgr. Máriou Hajnalovou, PhD., Ing. Janou Mihályiovou), ako aj pracovníkom Geografického ústavu SAV (dnes už nebohým Dr. E. Krippelom, CSc.). Veľká väčšina z nich nebola publikovaná, prípadne bola publikovaná v archeologických prameňoch, preto je lesníckym odborníkom málo známa.
Predpokladáme, že nasledujúce údaje by sa mohli využiť pri úvahách o skladbe lesov pri nastávajúcich obnovách kalamitou postihnutých lesných porastov. Poradie vymenovaných druhov je podľa frekvencie výskytu v sledovaných nálezových archeologických komplexoch. Znamienko cf. znamená archeobotanické určenie s pravdepodobnosťou.
1. VÝCHODNÁ /Liptovský Mikuláš/, poloha Zámčisko (800-820 m n. m.)
Archeologický výskum stredovekého hrádku z 15. stor., rok výskumu 1997 (K. Pieta, M. Giertlová, AÚ SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z 19 polôh analyzovala J. Mihályiová
A – rám pece: Larix decidua.
B – zásyp pece: Larix decidua, Picea abies.
C - deštrukcia opevnenia: Pinus sp., Abies alba, Fagus sylvatica, Corylus avellana.
2. VÝCHODNÁ /Liptovský Mikuláš/, poloha Belansko (825 m n.m.)
Archeologický výskum stredovekej dediny z 15. stor., rok výskumu 1997 (K. Pieta, M. Giertlová, AÚ SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky zuhoľnatené aj nezuhoľnatené z 1 polohy označenej ako kultúrna vrstva analyzovala J. Mihályiová
Pinus sp.
3. VÝCHODNÁ /Liptovský Mikuláš/, poloha Hrádok III. (780 m n.m.)
Archeologický výskum stredovekého hrádku z 15. stor., rok výskumu 1997 (K. Pieta, M. Giertlová, AÚ SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z dvoch polôh analyzovala J. Mihályiová
A - opevnenie: Picea abies, cf. Pinus sp.
B – spodok zrubu: Abies alba.
4. ŠUŇAVA /Poprad/, poloha Zemské (850 m. n.m.)
Archeologický výskum stredovekého osídlenia z 15. stor., roky výskumu 1981-85 (B. Novotný – Filozofická fakulta UK Bratislava)
Rastlinné zvyšky z 3 chát analyzoval E. Krippel.
Abies alba, Picea abies, Pinus sp.
5. BATIZOVCE /Poprad/, poloha Veľké Lúky – Štrkovisko (770 m n.m.)
Záchranný výskum osídlenia z doby bronzovej alebo stredoveku, rok výskumu 1997 (M. Soják, AÚ SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z nadzemného objektu analyzovala J. Mihályiová
Fraxinus sp., Alnus sp., Picea / Abies, cf. Pinus sp.
6. NOVÁ LESNÁ /Poprad/, poloha Pieskovisko (750 m n.m.)
Archeologický výskum opevneného sídliska z doby laténskej, roky výskumu 1971-72 (K. Pieta, L. Veliačik, AÚ SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z 22 polôh analyzovala E. Hajnalová
A – konštrukcia opevnenia: Picea abies, Abies alba.
B – zásyp priekopy a sídliskových objektov: Picea abies, Abies alba, Pinus sp., Acer sp., Betula sp., Fagus sylvatica, Fraxinus sp., Quercus sp., Pomoideae, Juniperus communis,. cf. Euonymus sp.
7. VEĽKÝ SLAVKOV /Poprad/, poloha Burich (750-760 m n.m.)
Archeologický výskum opevneného hradiska z doby laténskej až rímskej, roky výskumu 1975-84 (B. Novotný, Filozofická fakulta UK Bratislava)
Rastlinné zvyšky z 37 polôh analyzovala E. Hajnalová a E. Krippel
A - konštrukcia opevnenia: Picea abies, Abies alba, Pinus sp.
B – zásyp sídliskových objektov: Picea abies, Pinus sp., Abies alba, Taxus baccata, cf. Larix decidua, Corylus avellana, Betula sp., Fraxinus sp., Quercus sp., Tilia sp.
8. VEĽKÁ LOMNICA /Poprad/, poloha Poľná ulica (640 m n.m.)
Archeologický výskum sídliska z konca doby bronzovej až doby laténskej, rok výskumu 2000 (M. Giertlová, Múzeum Kežmarok)
Rastlinné zvyšky zo 6 sídliskových jám analyzovala M. Hajnalová
Ulmus sp, Betula sp., Picea abies, Picea / Abies, Fraxinus sp., Carpinus betulus, Abies alba, Quercus sp.
9. POPRAD /Poprad/, časť Kvetnica, poloha Zámčisko (820 m n.m.)
Záchranný archeologický výskum sídliska z doby halštatskej až stredoveku, rok výskumu 1997 (F. Javorský, M. Soják, Archeologický ústav SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z odvodňovacieho žľabu analyzovala J. Mihályiová
Pinus sp., Quercus sp.
10. SPIŠSKÝ ŠTVRTOK /Poprad/, poloha Čenčice (570-580m n. m.)
Archeologický výskum sídliska zo strednej až mladšej doby bronzovej, rok výskumu 1998 (M. Giertlová, Múzeum Kežmarok)
Rastlinné zvyšky zo 14 archeologických objektov: sídliskových jám, z kolových jám a zo žľabov analyzovala M. Hajnalová
Abies alba, Juniperus communis, Picea abies, Pinus sp., Taxus baccata, Betula sp., Quercus sp., Fraxinus sp., Corylus avellana, Pomoideae, Ulmus sp.
11. KEŽMAROK /Kežmarok/, poloha Jeruzalemský vrch (630 m n. m.)
Archeologický výskum sídliska z doby laténskej, rok výskumu 1997 (M. Giertlová, M Soják, P.Wavrek, Archeologický ústav SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky zo zvyšku drevo-kamennej konštrukcie analyzovala M. Hajnalová
Picea abies, Betula sp., Fagus sylvatica, Fraxinus sp., Quercus sp.
12. ŠVÁBOVCE /Poprad/, poloha Vápenica (620 m n.m.)
Archeologický výskum pohrebiska z konca strednej doby bronzovej, rok výskumu 1956 (A. Točík, Archeologický ústav SAV v Nitre)
Rastlinné zvyšky z hrobu analyzovala E. Hajnalová
Pinus sp., Picea abies, cf. Abies alba, Pinopsida.
13. VRBOV /Kežmarok/, poloha Vrbovský lesík (650-680 m n.m.)
Archeologický výskum zásypu hrnčiarskej pece z neskorej doby rímskej, rok výskumu 2001 (M. Giertlová, Múzeum Kežmarok)
Rastlinné zvyšky z hrnčiarskej pece analyzovala M. Hajnalová
Fagus sylvatica, Alnus sp. Betula sp., Prunus sp., Abies alba, Picea abies, Juniperus communis, Pinopsida indet.
14. SLOVENSKÁ VES /Kežmarok/, poloha slovenské Kamence (600 m n. m.)
Zisťovací archeologický výskum sídliska zo 14. – 15. storočia, rok výskumu 2001 (M. Giertlová, Múzeum Kežmarok)
Rastlinné zvyšky z podlahy, pece a stavieb analyzovala M. Hajnalová, J. Mihályiová
Abies alba, Picea abies, Pinus sp., Pinopsida indet., Fagus sylvatica, Euonymus sp., Acer sp., Pomoideae, Betula sp., Populus/Salix.
Vysvetlenie latinských pomenovaní:
Abies alba – jedľa biela; Juniperus communis – borievka obyčajná; Larix decidua – smrekovec opadavý; Picea abies – smrek obyčajný; Pinopsida indet. – ihličnaté; Pinus sp. – borovica; Taxus baccata – tis obyčajný; Acer sp. – javor; Alnus sp. – jelša; Betula sp. – breza; Carpinus betulus – hrab obyčajný; Corylus avellana – lieska obyčajná; Euonymus sp. – bršlen; Fagus sylvatica – buk lesný; Fraxinus sp. – jaseň; Pomoideae – jabloňokveté; Populus/Salix – topoľ/vŕba; Quercus sp. – dub; Tilia sp. – lipa; Ulmus sp. - brest