V Ústave orientalistiky SAV oslávili päťdesiatku
22. 6. 2010 | videné 1824-krát
V Kongresovom centre Vedy vydavateľstva SAV v Bratislave bolo 15. júna slávnostné zasadnutie pracovníkov Ústavu orientalistiky SAV pri príležitosti 50. výročia založenia Kabinetu orientalistiky SAV.
Na slávnosti sa zúčastnil predseda SAV prof. Jaromír Pastorek, podpredsedovia SAV Viera Rosová, Ľubomír Falťan, členovia Predsedníctva SAV prof. Ján Bakoš a Miroslav Morovics, predseda Učenej spoločnosti SAV prof. Vladimír Bužek a ďalší hostia. Sprievodné slovo mala Nora Beňačková a slávnosť obohatila recitáciou úryvkov z prekladov pracovníkov ústavu Božidara Turzonovová.
Riaditeľ Ústavu orientalistiky SAV doc. Karol R. Sorby spomenul najdôležitejšie udalosti a osoby vystupujúce v päťdesiatročnej histórii pracoviska, ktoré sa zaoberá štúdiom vzdialených kultúr a civilizácií Orientu.
Z príhovoru doc. Karola R Sorbyho
"Orientalistika na Slovensku sa inštitucionalizovala l. marca 1960 keď na pôde SAV vzniklo prvé orientalistické pracovisko pod názvom Kabinet orientalistiky," povedal doc. K. Sorby. "O tento významný krok sa zaslúžil Ján Bakoš (1890-1967), semitológ, arabista a hebraista, profesor FF UK, akademik SAV a ČSAV. Cieľom prvého orientalistického centra bolo skúmanie jazykov, literatúr a dejín krajín Orientu a od roku 1966 aj Afriky. Kabinet sa od počiatku orientoval na tie orientálne filológie, ktoré sa neskúmali na Filozofickej fakulte UK. Súčasne vznikla aj Slovenská orientalistická spoločnosť."
Ako ďalej povedal doc. K. Sorby, päť rokov po vzniku špecializovaného orientalistického pracoviska bol v roku 1965 založený vedecký časopis Asian and African Studies. Od svojho založenia uverejňuje vedecké štúdie v anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku. Sprístupňuje nielen výsledky výskumu slovenských orientalistov, ale poskytuje priestor aj českým a iným zahraničným orientalistom.
"Kabinet orientalistiky SAV mal k 1. januáru 1979 dovedna 12 pracovníkov, z toho šesť vedeckých a šesť odborných," uviedol ďalej doc. K. Sorby. "V roku 1982 došlo v SAV organizačným zmenám, následkom ktorých Kabinet orientalistiky prestal pôsobiť ako samostatné pracovisko. Jeho pracovníci boli rozdelení do dvoch ústavov - do Ústavu historických vied, a do Literárnovedného ústavu. Tento stav trval osem rokov a pôvodný stav bolo možné obnoviť až po zmene politického usporiadania štátu v roku 1990. Kabinet orientalistiky SAV ako samostatné pracovisko bol obnovený dňa 1. júla 1990 a za jeho riaditeľa bol zvolený Viktor Krupa. Bol to významný zvrat v histórii slovenskej orientalistiky."
Podľa informácie doc. K. Sorbyho, vnútorná štruktúra pracoviska prešla zmenami, keď filologická a historická sekcia nahradili staršie oddelenia a zmenil sa aj štatút pracoviska. Po úspešnej akreditácii uznesením Predsedníctva SAV sa od 1. januára 2005 z Kabinetu stal Ústav orientalistiky SAV. V rokoch 1990 - 2010 bol Kabinet orientalistiky SAV školiacim pracoviskom doktorandského štúdia v odbore teória literatúry a dejiny konkrétnych národných literatúr, špecializácia: orientálne literatúry a v odbore jazykoveda konkrétnych jazykových skupín, špecializácia: orientálne jazyky. V roku 2007 získal novú akreditáciu v odbore všeobecné dejiny, špecializácia dejiny krajín Ázie a Afriky.
Partnermi Ústavu orientalistiky SAV boli špecializované pracoviská slovenských i zahraničných univerzít a vysokých škôl. Výsledky vedeckej práce orientalistov Ústavu orientalistiky SAV nezostali bez ohlasu a viacerí vedeckí pracovníci získali významné domáce a zahraničné ocenenia.
Z príhovoru Anny Rácovej
Predsedníčka vedeckej rady Ústavu orientalistiky Anna Rácová nadviazala na príhovor riaditeľa doc. Karola Sorbyho, keď informovala najmä o aktuálnom stave vedeckého výskumu v Ústave orientalistiky. "Tradícia," ako povedala A. Rácová, "sa zachovala v tom, že viaceré regióny sú dodnes zastúpené len jedným vedeckým pracovníkom (afrikanistika, egyptológia, indológia a koreanistika s filipinistikou dokonca v jednej osobe). Príčinu treba hľadať najmä v nedostatku absolventov daných odborov, Slovákov, ktorí by mohli nájsť uplatnenie v našom ústave. Vo výskume niektorých regiónov došlo k posunom – neskúma sa síce turecká literatúra, ale máme odborníka na turecké dejiny, oceanistika sa rozšírila o výskum mytológie, sinologička historička sa preorientovala na ľudovú slovesnosť. V Ústave k dnešnému dňu pracuje na vedeckých úlohách dvanásť vedeckých pracovníkov a jeden odborný pracovník. Šiesti tvoria historickú sekciu a siedmi filologickú sekciu, ktorá zahŕňa literárnych vedcov aj jazykovedcov."
Predsedníčka vedeckej rady podrobnejšie predstavila súčasti ústavu, jeho pracovníkov a ich konkrétne vedecké, odborné a publikačné aktivity nielen doma, ale aj v zahraničí. "Hoci sa každý vedecký pracovník ústavu sústreďuje hlavne na vlastné oblasti vedeckého výskumu, všetci dokážu spojiť svoje sily a vďaka komplexným poznatkom o príslušných krajinách, dôvernému poznaniu ich jazykov, histórie, literatúry, náboženstiev či každodenného života," zdôraznila A. Rácová, "sa vedia na vysokej odbornej úrovni vyjadriť k rozmanitým problémom týkajúcim sa krajín ich vedeckého záujmu. Svedčia o tom spoločné publikácie o vzťahu štátu a náboženstva v Ázii a Afrike, o jazykovej politike a problémoch komunikácie, o kultúrnych stretoch Západu a Východu, o spôsoboch prepisovania pojmov z orientálnych jazykov atď. Podobne sa spájajú pri riešení grantových projektov. Spomenúť môžeme napríklad grantovú úlohu Východ-Západ: Kultúrna diverzita civilizácie, jej minulosť, formy a evolučné trendy či Tradícia a inovácia v spoločnostiach Ázie a Afriky," dodala.
Na záver povedala: "Moderná orientalistika na Slovensku počas svojej päťdesiatročnej inštitucionálnej existencie dokázala oprávnenosť svojho bytia a svoju životaschopnosť. Hoci boli obdobia, keď bola zaznávaná ako vedná disciplína a pracovisko sa dočkalo aj dočasného zrušenia, život ukázal, že v kultúrnej spoločnosti má nezastupiteľné miesto. A v dnešnom globalizujúcom sa svete jej význam stále narastá."
Pozdravy a pozdravné listy jubilantom
Pozdravný list Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) SAV prečítal externý člen vedeckej rady Ústavu orientalistiky SAV prof. Slavomír Ondrejovič. Na úvod vyjadril obdiv obyčajného človeka orientalistike. Uviedol tiež, že pracovníci JÚĽŠ SAV pracovali spoločne na niektorých projektoch. Preto v mene pracovníkov JÚĽŠ SAV zablahoželal pracovníkom Ústavu orientalistiky SAV k úspešnej polstoročnej existencii v rámci slovenskej, európskej i svetovej kultúre a vyslovil nádej, že sa ich spolupráca ešte prehĺbi.
Predseda vedeckej rady Historického ústavu SAV Valerián Bystrický v pozdrave uviedol, že Ústav orientalistiky SAV sa rodil ťažko a ťažké chvíle prežíval niekoľko desaťročí v závere minulého storočia. Ústav sa formoval v čase, keď na Slovensku dochádzalo k vyzretiu slovenskej spoločnosti a veda sa dostala na takú úroveň, že nebola zahľadená len do seba. Postupne sa z pracoviska stal dôležitý ústav s medzinárodným ohlasom. Na záver pozdravu poďakoval pracovníkom ústavu sa tvorivú spoluprácu a zaželal úspechy do budúcnosti.
Riaditeľ Ústavu Blízkeho východu a Afriky Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe prof. Eduard Gombár pozdravil jubilujúcich slovenských orientalistov a povedal, že veľmi dôležitou súčasťou spolupráce je výchova nových odborníkov a vedeckých pracovníkov o čo svedčí, že Karlova univerzita v Prahe vychovala odborníkov, ktorí našli uplatnenie aj v Ústave orientalistiky SAV.
Pozdrav od veľvyslanca SR v Grécku Jána Voderadského, bývalého spolupracovníka Ústavu orientalistiky SAV, prečítala Nora Beňačková. Okrem iného sa v ňom uvádza, že na ústav a jeho pracovníkov si stále spomína a uvažuje o tom, že po skončení diplomatickej misie by sa chcel vrátiť do ústavu medzi skvelých ľudí, ktorí v ňom pôsobia. Pracovníkom i celému ústavu zaželal veľa úspechov pri rozvoji ich unikátnej a profesionálnej práce.
Pozdrav pracovníkom Ústavu orientalistiky priniesli aj predstavitelia Slovensko-čínskej spoločnosti priateľstva. List prečítala Lu Rongyu. Povedal, že odovzdáva srdečné pozdravy od vedenia i členov spoločnosti všetkým pracovníkom Ústavu orientalistiky SAV a vyslovila hlboký obdiv vedcom a pracovníkom tohto ústavu. Poďakovala za pomoc, ktorú najmä sinológovia ústavu poskytli ich spoločnosti.
Ocenenia pracovníkom jubilujúceho Ústavu orientalistiky SAV
Vrcholom slávnostného zasadnutia pracovníkov Ústavu orientalistiky SAV bolo odovzdávanie významných ocenení Slovenskej akadémie vied. Laudácie predniesol podpredseda SAV Ľubomír Falťan.
V laudácii na riaditeľa Ústavu orientalistiky SAV doc. Karola Sorbyho, ktorý prevzal Zlatú medailu Slovenskej akadémie vied sa o. i. uvádza, že doc. PhDr. Karol Sorby, DrSc. patrí medzi popredných slovenských orientalistov. Je vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu orientalistiky SAV; arabista, historik, vysokoškolský učiteľ a diplomat si svojou vedeckou, pedagogickou i organizačnou a riadiacou činnosťou už vydobyl trvalé miesto medzi slovenskými orientalistami. Celý text laudácie uvádzame v prílohách. Zlatú medailu Slovenskej akadémie vied mu odovzdal predseda SAV prof. Jaromír Pastorek a podpredseda SAV Ľubomír Falťan.
Čestnú plaketu Ľudovíta Štúra prevzala predsedníčka vedeckej rady PhDr. Anna Rácová, CSc. . Ľubomír Falťan v laudácii uviedol, že východiskom jej lingvistického bádania je všeobecná jazykoveda. Jej záujem o tento vedný odbor vyústil v roku 1979 do vytvorenia Slovníka jazykovedných a zúročila ho aj pri hlavnom predmete svojho bádania, ktorým bola spočiatku bengálčina. Je autorkou početných štúdií uverejnených v domácich aj zahraničných časopisoch, zborníkoch a monografiách, ktoré prinášajú nový pohľad na viaceré jazykové kategórie bengálskeho jazyka a sú významným prínosom k jeho teoretickému poznaniu. Venuje sa tiež jazykovej situácii a jazykovej politike v Indii. Celý text laudácie uvádzame v prílohách. Čestnú plaketu Ľudovíta Štúra jej odovzdal predseda SAV prof. Jaromír Pastorek a podpredseda SAV Ľubomír Falťan.
Čestnú plaketu Ľudovíta Štúra prevzala členka vedeckej rady doc. PhDr. Viera Vilhanová, DrSc. . Ľubomír Falťan v laudácii o. i. uviedol, že vo svojich vedeckých prácach sa dr. Vilhanová venuje problematike afrických dejín, ranného obdobia kolonializmu v Afrike a antikoloniálym hnutím, dejinami kresťanstva a islamu na africkom kontinente a dejinami kresťanských misií. Zaoberala sa aj genézou a formovaním afrických historiografií. Celý text laudácie uvádzame v prílohách. Čestnú plaketu Ľudovíta Štúra jej odovzdal predseda SAV prof. Jaromír Pastorek a podpredseda SAV Ľubomír Falťan.
Cenu Slovenskej akadémie vied za popularizáciu vedy prevzala vedúca vedecká pracovníčka Ústavu orientalistiky SAV Mgr. Marina Čarnogurská, CSc. Ako v laudácii uviedol Ľubomír Falťan, popri výskume konfuciánskej etiky patrí medzi hlavné oblasti jej vedeckého záujmu aj klasická čínska taoistická filozofia, zároveň sa zaoberá aj prekladom a literárnovedným výskumom niektorých najvýznamnejších diel klasickej čínskej literatúry i s tým súvisiacou problematikou teórie prekladu. Veľkú pozornosť venuje aj komparatívnemu výskumu špecifických svetonázorových orientácií čínskej civilizácie v protiklade s európskym filozofickým, svetonázorovým i náboženským vývojom. Celý text laudácie uvádzame v prílohách. Oceneie jej odovzdal predseda SAV prof. Jaromír Pastorek a podpredseda SAV Ľubomír Falťan.
Na slávnosti sa zúčastnil predseda SAV prof. Jaromír Pastorek, podpredsedovia SAV Viera Rosová, Ľubomír Falťan, členovia Predsedníctva SAV prof. Ján Bakoš a Miroslav Morovics, predseda Učenej spoločnosti SAV prof. Vladimír Bužek a ďalší hostia. Sprievodné slovo mala Nora Beňačková a slávnosť obohatila recitáciou úryvkov z prekladov pracovníkov ústavu Božidara Turzonovová.
Riaditeľ Ústavu orientalistiky SAV doc. Karol R. Sorby spomenul najdôležitejšie udalosti a osoby vystupujúce v päťdesiatročnej histórii pracoviska, ktoré sa zaoberá štúdiom vzdialených kultúr a civilizácií Orientu.
Z príhovoru doc. Karola R Sorbyho
"Orientalistika na Slovensku sa inštitucionalizovala l. marca 1960 keď na pôde SAV vzniklo prvé orientalistické pracovisko pod názvom Kabinet orientalistiky," povedal doc. K. Sorby. "O tento významný krok sa zaslúžil Ján Bakoš (1890-1967), semitológ, arabista a hebraista, profesor FF UK, akademik SAV a ČSAV. Cieľom prvého orientalistického centra bolo skúmanie jazykov, literatúr a dejín krajín Orientu a od roku 1966 aj Afriky. Kabinet sa od počiatku orientoval na tie orientálne filológie, ktoré sa neskúmali na Filozofickej fakulte UK. Súčasne vznikla aj Slovenská orientalistická spoločnosť."
Ako ďalej povedal doc. K. Sorby, päť rokov po vzniku špecializovaného orientalistického pracoviska bol v roku 1965 založený vedecký časopis Asian and African Studies. Od svojho založenia uverejňuje vedecké štúdie v anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku. Sprístupňuje nielen výsledky výskumu slovenských orientalistov, ale poskytuje priestor aj českým a iným zahraničným orientalistom.
"Kabinet orientalistiky SAV mal k 1. januáru 1979 dovedna 12 pracovníkov, z toho šesť vedeckých a šesť odborných," uviedol ďalej doc. K. Sorby. "V roku 1982 došlo v SAV organizačným zmenám, následkom ktorých Kabinet orientalistiky prestal pôsobiť ako samostatné pracovisko. Jeho pracovníci boli rozdelení do dvoch ústavov - do Ústavu historických vied, a do Literárnovedného ústavu. Tento stav trval osem rokov a pôvodný stav bolo možné obnoviť až po zmene politického usporiadania štátu v roku 1990. Kabinet orientalistiky SAV ako samostatné pracovisko bol obnovený dňa 1. júla 1990 a za jeho riaditeľa bol zvolený Viktor Krupa. Bol to významný zvrat v histórii slovenskej orientalistiky."
Podľa informácie doc. K. Sorbyho, vnútorná štruktúra pracoviska prešla zmenami, keď filologická a historická sekcia nahradili staršie oddelenia a zmenil sa aj štatút pracoviska. Po úspešnej akreditácii uznesením Predsedníctva SAV sa od 1. januára 2005 z Kabinetu stal Ústav orientalistiky SAV. V rokoch 1990 - 2010 bol Kabinet orientalistiky SAV školiacim pracoviskom doktorandského štúdia v odbore teória literatúry a dejiny konkrétnych národných literatúr, špecializácia: orientálne literatúry a v odbore jazykoveda konkrétnych jazykových skupín, špecializácia: orientálne jazyky. V roku 2007 získal novú akreditáciu v odbore všeobecné dejiny, špecializácia dejiny krajín Ázie a Afriky.
Partnermi Ústavu orientalistiky SAV boli špecializované pracoviská slovenských i zahraničných univerzít a vysokých škôl. Výsledky vedeckej práce orientalistov Ústavu orientalistiky SAV nezostali bez ohlasu a viacerí vedeckí pracovníci získali významné domáce a zahraničné ocenenia.
Z príhovoru Anny Rácovej
Predsedníčka vedeckej rady Ústavu orientalistiky Anna Rácová nadviazala na príhovor riaditeľa doc. Karola Sorbyho, keď informovala najmä o aktuálnom stave vedeckého výskumu v Ústave orientalistiky. "Tradícia," ako povedala A. Rácová, "sa zachovala v tom, že viaceré regióny sú dodnes zastúpené len jedným vedeckým pracovníkom (afrikanistika, egyptológia, indológia a koreanistika s filipinistikou dokonca v jednej osobe). Príčinu treba hľadať najmä v nedostatku absolventov daných odborov, Slovákov, ktorí by mohli nájsť uplatnenie v našom ústave. Vo výskume niektorých regiónov došlo k posunom – neskúma sa síce turecká literatúra, ale máme odborníka na turecké dejiny, oceanistika sa rozšírila o výskum mytológie, sinologička historička sa preorientovala na ľudovú slovesnosť. V Ústave k dnešnému dňu pracuje na vedeckých úlohách dvanásť vedeckých pracovníkov a jeden odborný pracovník. Šiesti tvoria historickú sekciu a siedmi filologickú sekciu, ktorá zahŕňa literárnych vedcov aj jazykovedcov."
Predsedníčka vedeckej rady podrobnejšie predstavila súčasti ústavu, jeho pracovníkov a ich konkrétne vedecké, odborné a publikačné aktivity nielen doma, ale aj v zahraničí. "Hoci sa každý vedecký pracovník ústavu sústreďuje hlavne na vlastné oblasti vedeckého výskumu, všetci dokážu spojiť svoje sily a vďaka komplexným poznatkom o príslušných krajinách, dôvernému poznaniu ich jazykov, histórie, literatúry, náboženstiev či každodenného života," zdôraznila A. Rácová, "sa vedia na vysokej odbornej úrovni vyjadriť k rozmanitým problémom týkajúcim sa krajín ich vedeckého záujmu. Svedčia o tom spoločné publikácie o vzťahu štátu a náboženstva v Ázii a Afrike, o jazykovej politike a problémoch komunikácie, o kultúrnych stretoch Západu a Východu, o spôsoboch prepisovania pojmov z orientálnych jazykov atď. Podobne sa spájajú pri riešení grantových projektov. Spomenúť môžeme napríklad grantovú úlohu Východ-Západ: Kultúrna diverzita civilizácie, jej minulosť, formy a evolučné trendy či Tradícia a inovácia v spoločnostiach Ázie a Afriky," dodala.
Na záver povedala: "Moderná orientalistika na Slovensku počas svojej päťdesiatročnej inštitucionálnej existencie dokázala oprávnenosť svojho bytia a svoju životaschopnosť. Hoci boli obdobia, keď bola zaznávaná ako vedná disciplína a pracovisko sa dočkalo aj dočasného zrušenia, život ukázal, že v kultúrnej spoločnosti má nezastupiteľné miesto. A v dnešnom globalizujúcom sa svete jej význam stále narastá."
Pozdravy a pozdravné listy jubilantom
Pozdravný list Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) SAV prečítal externý člen vedeckej rady Ústavu orientalistiky SAV prof. Slavomír Ondrejovič. Na úvod vyjadril obdiv obyčajného človeka orientalistike. Uviedol tiež, že pracovníci JÚĽŠ SAV pracovali spoločne na niektorých projektoch. Preto v mene pracovníkov JÚĽŠ SAV zablahoželal pracovníkom Ústavu orientalistiky SAV k úspešnej polstoročnej existencii v rámci slovenskej, európskej i svetovej kultúre a vyslovil nádej, že sa ich spolupráca ešte prehĺbi.
Predseda vedeckej rady Historického ústavu SAV Valerián Bystrický v pozdrave uviedol, že Ústav orientalistiky SAV sa rodil ťažko a ťažké chvíle prežíval niekoľko desaťročí v závere minulého storočia. Ústav sa formoval v čase, keď na Slovensku dochádzalo k vyzretiu slovenskej spoločnosti a veda sa dostala na takú úroveň, že nebola zahľadená len do seba. Postupne sa z pracoviska stal dôležitý ústav s medzinárodným ohlasom. Na záver pozdravu poďakoval pracovníkom ústavu sa tvorivú spoluprácu a zaželal úspechy do budúcnosti.
Riaditeľ Ústavu Blízkeho východu a Afriky Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe prof. Eduard Gombár pozdravil jubilujúcich slovenských orientalistov a povedal, že veľmi dôležitou súčasťou spolupráce je výchova nových odborníkov a vedeckých pracovníkov o čo svedčí, že Karlova univerzita v Prahe vychovala odborníkov, ktorí našli uplatnenie aj v Ústave orientalistiky SAV.
Pozdrav od veľvyslanca SR v Grécku Jána Voderadského, bývalého spolupracovníka Ústavu orientalistiky SAV, prečítala Nora Beňačková. Okrem iného sa v ňom uvádza, že na ústav a jeho pracovníkov si stále spomína a uvažuje o tom, že po skončení diplomatickej misie by sa chcel vrátiť do ústavu medzi skvelých ľudí, ktorí v ňom pôsobia. Pracovníkom i celému ústavu zaželal veľa úspechov pri rozvoji ich unikátnej a profesionálnej práce.
Pozdrav pracovníkom Ústavu orientalistiky priniesli aj predstavitelia Slovensko-čínskej spoločnosti priateľstva. List prečítala Lu Rongyu. Povedal, že odovzdáva srdečné pozdravy od vedenia i členov spoločnosti všetkým pracovníkom Ústavu orientalistiky SAV a vyslovila hlboký obdiv vedcom a pracovníkom tohto ústavu. Poďakovala za pomoc, ktorú najmä sinológovia ústavu poskytli ich spoločnosti.
Ocenenia pracovníkom jubilujúceho Ústavu orientalistiky SAV
Vrcholom slávnostného zasadnutia pracovníkov Ústavu orientalistiky SAV bolo odovzdávanie významných ocenení Slovenskej akadémie vied. Laudácie predniesol podpredseda SAV Ľubomír Falťan.
V laudácii na riaditeľa Ústavu orientalistiky SAV doc. Karola Sorbyho, ktorý prevzal Zlatú medailu Slovenskej akadémie vied sa o. i. uvádza, že doc. PhDr. Karol Sorby, DrSc. patrí medzi popredných slovenských orientalistov. Je vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu orientalistiky SAV; arabista, historik, vysokoškolský učiteľ a diplomat si svojou vedeckou, pedagogickou i organizačnou a riadiacou činnosťou už vydobyl trvalé miesto medzi slovenskými orientalistami. Celý text laudácie uvádzame v prílohách. Zlatú medailu Slovenskej akadémie vied mu odovzdal predseda SAV prof. Jaromír Pastorek a podpredseda SAV Ľubomír Falťan.
Čestnú plaketu Ľudovíta Štúra prevzala predsedníčka vedeckej rady PhDr. Anna Rácová, CSc. . Ľubomír Falťan v laudácii uviedol, že východiskom jej lingvistického bádania je všeobecná jazykoveda. Jej záujem o tento vedný odbor vyústil v roku 1979 do vytvorenia Slovníka jazykovedných a zúročila ho aj pri hlavnom predmete svojho bádania, ktorým bola spočiatku bengálčina. Je autorkou početných štúdií uverejnených v domácich aj zahraničných časopisoch, zborníkoch a monografiách, ktoré prinášajú nový pohľad na viaceré jazykové kategórie bengálskeho jazyka a sú významným prínosom k jeho teoretickému poznaniu. Venuje sa tiež jazykovej situácii a jazykovej politike v Indii. Celý text laudácie uvádzame v prílohách. Čestnú plaketu Ľudovíta Štúra jej odovzdal predseda SAV prof. Jaromír Pastorek a podpredseda SAV Ľubomír Falťan.
Čestnú plaketu Ľudovíta Štúra prevzala členka vedeckej rady doc. PhDr. Viera Vilhanová, DrSc. . Ľubomír Falťan v laudácii o. i. uviedol, že vo svojich vedeckých prácach sa dr. Vilhanová venuje problematike afrických dejín, ranného obdobia kolonializmu v Afrike a antikoloniálym hnutím, dejinami kresťanstva a islamu na africkom kontinente a dejinami kresťanských misií. Zaoberala sa aj genézou a formovaním afrických historiografií. Celý text laudácie uvádzame v prílohách. Čestnú plaketu Ľudovíta Štúra jej odovzdal predseda SAV prof. Jaromír Pastorek a podpredseda SAV Ľubomír Falťan.
Cenu Slovenskej akadémie vied za popularizáciu vedy prevzala vedúca vedecká pracovníčka Ústavu orientalistiky SAV Mgr. Marina Čarnogurská, CSc. Ako v laudácii uviedol Ľubomír Falťan, popri výskume konfuciánskej etiky patrí medzi hlavné oblasti jej vedeckého záujmu aj klasická čínska taoistická filozofia, zároveň sa zaoberá aj prekladom a literárnovedným výskumom niektorých najvýznamnejších diel klasickej čínskej literatúry i s tým súvisiacou problematikou teórie prekladu. Veľkú pozornosť venuje aj komparatívnemu výskumu špecifických svetonázorových orientácií čínskej civilizácie v protiklade s európskym filozofickým, svetonázorovým i náboženským vývojom. Celý text laudácie uvádzame v prílohách. Oceneie jej odovzdal predseda SAV prof. Jaromír Pastorek a podpredseda SAV Ľubomír Falťan.