Aj ryby majú pásomnice
17. 6. 2010 | videné 1267-krát
Prednáška parazitológa RNDr. Mikuláša Orosa, PhD., bola súčasťou premiérového videospojenia Parazitologického ústavu SAV v Košiciach s Úradom SAV v Bratislave.
Stalo sa tak na tlačovej konferencii 4. júna ku koncertu „Mladí mladým – umelci vedcom“.
S nápadom vhodného prepojenia troch aktualít v živote SAV prišiel riaditeľ Parazitologického ústavu SAV v Košiciach doc. Branislav Peťko, ktorý vie, čo novinárov zaujíma. Tentoraz ho však svojou slabšou účasťou trochu sklamali, ale v tom období sa prioritne venovali povodniam, ktoré zasiahli východné Slovensko. Prestavba a vybavenie prednáškovej miestnosti bolo zabezpečené – tak ako aj mnohé ďalšie – z projektu „Ústavy SAV v Košiciach – modernizácia infraštruktúry a vnútorného vybavenia učební pre lepšie podmienky vzdelávania“ (kód ITMS projektu 26250120013), na ktorý sa zo štrukturálnych fondov EÚ podarilo získať 4 979 000 eur. Spokojná s kvalitou prvej videokonferencie na Parazitologickom ústave SAV bola aj manažérka projektu Glória Gajdošová, riaditeľka Technicko-hospodárskej správy ústavov SAV v Košiciach.
Na tlačovej konferencii sa tiež zúčastnili doc. Marián Reiffers z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, hlavný organizátor tohtoročného koncertu Mladí mladým – umelci vedcom za SAV, a Mária Kornucíková, dramaturgička Štátnej filharmónie Košice. Na druhom konci – na Úrade SAV v Bratislave boli novinárom k dispozícii violončelistka Kristína Chalmovská, a klavirista Ladislav Patkoló,, poslucháči Vysokej školy múzických umení, ktorí ako mladí ocenení umelci mali koncertovať pred svojimi rovesníkmi z radov vedcov.
Všetci spolu si vypočuli zaujímavú prezentáciu Mikuláša Orosa, ktorý im predstavil svoju ocenenú prácu „Systematika a evolúcia nečlánkovaných pásomníc parazitujúcich u rýb Palearktickej oblasti“. Uviedol, že pásomnice patria k azda najznámejšej skupine parazitov tráviacej sústavy, žijú v čreve svojich hostiteľov a je ich okolo 5 000 druhov. „Parazitujú vo všetkých skupinách stavovcov, ryby nevynímajúc. Väčšinou ich poznáme ako niekoľko centimetrov až metrov dlhé červy s článkovaným telom. Ale u rýb je jedna výnimka, a to pásomnice s nečlánkovaným telom. Sú alebo môžu byť rovnako škodlivé pre svojho hostiteľa ako tie článkované, no vedcov zaujíma aj to, prečo sú nečlánkované,“ začal svoju prednášku. Svoj výskum odôvodnil tiež argumentom, že aj on pomáha hľadať odpoveď na otázku, ako sa pásomnice vyvinuli počas svojho historického vývinu evolúcie. Ktoré boli skôr, alebo ktoré sa vyvinuli z ktorých?
Vo svojej súťažnej práci Mikuláš Oros pojednával o systematike a evolúcii tejto skupiny nečlánkovaných pásomníc sladkovodných rýb, ktorej zoologický názov je Caryophyllidea (zoologický rad). Spracoval veľký súbor pásomníc sladkovodných rýb zo Slovenska, ale aj z Kene, USA, Číny a Indii, kde sa zúčastnil na viacerých expedíciách v rokoch 2008-2010. Spolupracuje s veľkým tímom špecialistov na svete i v uznávanom svetovom pracovisku pre výskum parazitov rýb – Parazitologickom ústave AV ČR. Zvláštnu pozornosť venuje distribúcii a potenciálnej patogenite pásomníc Khawia sinensis a Atractolytocestus huronensis, ktoré majú pôvod na Ďalekom východe. Vedecký tím, v ktorom M. Oros pracuje, ich v roku 2004 našiel prvý raz aj na Slovensku v povodí rieky Tisy. Výsledkom rozsiahleho výskumu bolo opísanie pre vedu nového druhu pásomnice Khawia saurogobii zo sladkovodnej ryby Saurogobio v Číne. Výsledky podporujú názor, že nečlánkované pásomnice patria do základnej skupiny pásomníc, teda mali by byť evolučne staršie ako článkované.
Samozrejme, v otázkach účastníkov tlačovej konferencie dominovala tá, či sa pásomnicami z rýb môže nakaziť človek. V súčasnosti sa veľmi odporúča konzumáciu rybieho mäsa, ktoré vytláča z našich kuchýň bravčové i hovädzie. „Netreba sa obávať, lebo až 98 percent pásomníc žije v čreve, ktoré sa najprv vypitve a vyhodí,“ upokojil gurmánov doktor Oros. „Len jedna skupina pásomníc žije v svalovine. Čerstvé surové rybie mäso nepatrí k našim zvyklostiam. Tí, ktorí konzumujú suši na Slovensku, sa obávať nemusia, mäso sa k nám dováža zmrazené na teploty, ktoré pásomnica neprežije,“ upokojuje labužníkov mladý expert na parazity rýb. Novinárov i mladých umelcov zaujímalo, ako sa k nám vôbec dostali invázne druhy pásomníc z Číny. „Súvisí to jednak s klimatickými zmenami a aj s nekontrolovaným dovozom rýb,“ vysvetlil Mikuláš Oros, ktorý sa priznal, že on osobne ryby rád konzumuje, napríklad počas trojtýždňovej expedície pri jazere Turkana v Keni ich jedli tri týždne v kuse. Jeho práca je vlastne jeho koníčkom, lebo rybárči odmala.
Text: Katarína Čižmáriková
Foto: K. Čižmáriková a archív M. Orosa
Stalo sa tak na tlačovej konferencii 4. júna ku koncertu „Mladí mladým – umelci vedcom“.
S nápadom vhodného prepojenia troch aktualít v živote SAV prišiel riaditeľ Parazitologického ústavu SAV v Košiciach doc. Branislav Peťko, ktorý vie, čo novinárov zaujíma. Tentoraz ho však svojou slabšou účasťou trochu sklamali, ale v tom období sa prioritne venovali povodniam, ktoré zasiahli východné Slovensko. Prestavba a vybavenie prednáškovej miestnosti bolo zabezpečené – tak ako aj mnohé ďalšie – z projektu „Ústavy SAV v Košiciach – modernizácia infraštruktúry a vnútorného vybavenia učební pre lepšie podmienky vzdelávania“ (kód ITMS projektu 26250120013), na ktorý sa zo štrukturálnych fondov EÚ podarilo získať 4 979 000 eur. Spokojná s kvalitou prvej videokonferencie na Parazitologickom ústave SAV bola aj manažérka projektu Glória Gajdošová, riaditeľka Technicko-hospodárskej správy ústavov SAV v Košiciach.
Na tlačovej konferencii sa tiež zúčastnili doc. Marián Reiffers z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, hlavný organizátor tohtoročného koncertu Mladí mladým – umelci vedcom za SAV, a Mária Kornucíková, dramaturgička Štátnej filharmónie Košice. Na druhom konci – na Úrade SAV v Bratislave boli novinárom k dispozícii violončelistka Kristína Chalmovská, a klavirista Ladislav Patkoló,, poslucháči Vysokej školy múzických umení, ktorí ako mladí ocenení umelci mali koncertovať pred svojimi rovesníkmi z radov vedcov.
Všetci spolu si vypočuli zaujímavú prezentáciu Mikuláša Orosa, ktorý im predstavil svoju ocenenú prácu „Systematika a evolúcia nečlánkovaných pásomníc parazitujúcich u rýb Palearktickej oblasti“. Uviedol, že pásomnice patria k azda najznámejšej skupine parazitov tráviacej sústavy, žijú v čreve svojich hostiteľov a je ich okolo 5 000 druhov. „Parazitujú vo všetkých skupinách stavovcov, ryby nevynímajúc. Väčšinou ich poznáme ako niekoľko centimetrov až metrov dlhé červy s článkovaným telom. Ale u rýb je jedna výnimka, a to pásomnice s nečlánkovaným telom. Sú alebo môžu byť rovnako škodlivé pre svojho hostiteľa ako tie článkované, no vedcov zaujíma aj to, prečo sú nečlánkované,“ začal svoju prednášku. Svoj výskum odôvodnil tiež argumentom, že aj on pomáha hľadať odpoveď na otázku, ako sa pásomnice vyvinuli počas svojho historického vývinu evolúcie. Ktoré boli skôr, alebo ktoré sa vyvinuli z ktorých?
Vo svojej súťažnej práci Mikuláš Oros pojednával o systematike a evolúcii tejto skupiny nečlánkovaných pásomníc sladkovodných rýb, ktorej zoologický názov je Caryophyllidea (zoologický rad). Spracoval veľký súbor pásomníc sladkovodných rýb zo Slovenska, ale aj z Kene, USA, Číny a Indii, kde sa zúčastnil na viacerých expedíciách v rokoch 2008-2010. Spolupracuje s veľkým tímom špecialistov na svete i v uznávanom svetovom pracovisku pre výskum parazitov rýb – Parazitologickom ústave AV ČR. Zvláštnu pozornosť venuje distribúcii a potenciálnej patogenite pásomníc Khawia sinensis a Atractolytocestus huronensis, ktoré majú pôvod na Ďalekom východe. Vedecký tím, v ktorom M. Oros pracuje, ich v roku 2004 našiel prvý raz aj na Slovensku v povodí rieky Tisy. Výsledkom rozsiahleho výskumu bolo opísanie pre vedu nového druhu pásomnice Khawia saurogobii zo sladkovodnej ryby Saurogobio v Číne. Výsledky podporujú názor, že nečlánkované pásomnice patria do základnej skupiny pásomníc, teda mali by byť evolučne staršie ako článkované.
Samozrejme, v otázkach účastníkov tlačovej konferencie dominovala tá, či sa pásomnicami z rýb môže nakaziť človek. V súčasnosti sa veľmi odporúča konzumáciu rybieho mäsa, ktoré vytláča z našich kuchýň bravčové i hovädzie. „Netreba sa obávať, lebo až 98 percent pásomníc žije v čreve, ktoré sa najprv vypitve a vyhodí,“ upokojil gurmánov doktor Oros. „Len jedna skupina pásomníc žije v svalovine. Čerstvé surové rybie mäso nepatrí k našim zvyklostiam. Tí, ktorí konzumujú suši na Slovensku, sa obávať nemusia, mäso sa k nám dováža zmrazené na teploty, ktoré pásomnica neprežije,“ upokojuje labužníkov mladý expert na parazity rýb. Novinárov i mladých umelcov zaujímalo, ako sa k nám vôbec dostali invázne druhy pásomníc z Číny. „Súvisí to jednak s klimatickými zmenami a aj s nekontrolovaným dovozom rýb,“ vysvetlil Mikuláš Oros, ktorý sa priznal, že on osobne ryby rád konzumuje, napríklad počas trojtýždňovej expedície pri jazere Turkana v Keni ich jedli tri týždne v kuse. Jeho práca je vlastne jeho koníčkom, lebo rybárči odmala.
Text: Katarína Čižmáriková
Foto: K. Čižmáriková a archív M. Orosa