O poetike blasonu Philippa Jaccotteta
30. 4. 2010 | videné 646-krát
Francúzska literárna vedkyňa a vysokoškolská pedagogička doc. Aline Bergé-Joonekindt z Univerzity Sorbonne Nouvelle – Paris 3 prišla 14. apríla do Ústavu svetovej literatúry SAV na hosťovskú prednášku.
Podujatie sa uskutočnilo v spolupráci s Francúzskym veľvyslanectvom na Slovensku a moderovala ho predsedníčka vedeckej rady ústavu doc. Katarína Bednárová. Témou hosťovskej prednášky doc. Aline Bergé-Joonekindt bol francúzsky píšuci švajčiarsky básnik Philippe Jaccottet (1925) a blason (vo význame 1. erb/emblém, 2. osobitná básnická forma) ako prameň inšpirácie Jaccottetovej poetiky. Výskumný záber A. Bergé-Joonekindt je pomerne široký: venuje sa frankofónnej a postkoloniálnej literatúre, podobám a poetike priestoru v literatúre a interdisciplinárnemu výskumu krajiny. Je odborníčkou na život a dielo Philippa Jaccotteta, napísala o ňom rozsiahlu monografiu "Philippe Jaccottet, dráhy a súhvezdia – Miesta, knihy, krajiny" (Philippe Jaccottet, trajectoires et constellations – Lieux, livres, paysages, 2004).
Philippe Jaccottet je popredný súčasný básnik, esejista a literárny kritik, prekladateľ Homéra, Hölderlina, Rilkeho, Musila, Ungharettiho, Cassolu a i. a – ako upozornila prednášajúca – aj tohtoročný laureát prestížneho literárneho ocenenia Švajčiarskej nadácie Schiller Grand Prix Schiller (máj 2010).
Citlivou interpretáciou jeho poetiky blasonu, ktorým vo svojej tvorbe pomenúva „to, čo je najkrajšie“ (odtiaľ napr. bohatý repertoár modulácií témy krajiny) a ktorý je zvýznamňovaný hybnou silou dychu (vánku, vdýchnutia, závanu) sa A. Bergé-Joonekindt podarilo prítomným dôkladne priblížiť hĺbku i charakter Jaccottetovej tvorivej cesty. Poézia, literárna kritika a preklad z nej vystupujú ako navzájom prepletené konštanty, skladajúce osobitú mozaiku Jaccottetovej vízie sveta.
V závere prednášky odznel úryvok z diela Philippa Jaccotetta vo francúzštine i v slovenčine. Slovenský preklad z pripravovaného časopiseckého výberu poskytol prekladateľ Vlastimil Kovalčík. Nasledovala živá diskusia, z ktorej vyplynula najmä snaha uchopiť Jaccottetovo dielo cez príbuznosť jeho filozoficko-estetickej línie s existujúcou slovenskou prekladovou tvorbou iných frankofónnych autorov a tiež potreba verbalizovať osobné postrehy prítomných k spisovateľovej recepcii v iných krajinách, k výtvarným aspektom jeho diela či k hodnote fragmentárneho písania.
Text: M.K.,
Foto: autor
Podujatie sa uskutočnilo v spolupráci s Francúzskym veľvyslanectvom na Slovensku a moderovala ho predsedníčka vedeckej rady ústavu doc. Katarína Bednárová. Témou hosťovskej prednášky doc. Aline Bergé-Joonekindt bol francúzsky píšuci švajčiarsky básnik Philippe Jaccottet (1925) a blason (vo význame 1. erb/emblém, 2. osobitná básnická forma) ako prameň inšpirácie Jaccottetovej poetiky. Výskumný záber A. Bergé-Joonekindt je pomerne široký: venuje sa frankofónnej a postkoloniálnej literatúre, podobám a poetike priestoru v literatúre a interdisciplinárnemu výskumu krajiny. Je odborníčkou na život a dielo Philippa Jaccotteta, napísala o ňom rozsiahlu monografiu "Philippe Jaccottet, dráhy a súhvezdia – Miesta, knihy, krajiny" (Philippe Jaccottet, trajectoires et constellations – Lieux, livres, paysages, 2004).
Philippe Jaccottet je popredný súčasný básnik, esejista a literárny kritik, prekladateľ Homéra, Hölderlina, Rilkeho, Musila, Ungharettiho, Cassolu a i. a – ako upozornila prednášajúca – aj tohtoročný laureát prestížneho literárneho ocenenia Švajčiarskej nadácie Schiller Grand Prix Schiller (máj 2010).
Citlivou interpretáciou jeho poetiky blasonu, ktorým vo svojej tvorbe pomenúva „to, čo je najkrajšie“ (odtiaľ napr. bohatý repertoár modulácií témy krajiny) a ktorý je zvýznamňovaný hybnou silou dychu (vánku, vdýchnutia, závanu) sa A. Bergé-Joonekindt podarilo prítomným dôkladne priblížiť hĺbku i charakter Jaccottetovej tvorivej cesty. Poézia, literárna kritika a preklad z nej vystupujú ako navzájom prepletené konštanty, skladajúce osobitú mozaiku Jaccottetovej vízie sveta.
V závere prednášky odznel úryvok z diela Philippa Jaccotetta vo francúzštine i v slovenčine. Slovenský preklad z pripravovaného časopiseckého výberu poskytol prekladateľ Vlastimil Kovalčík. Nasledovala živá diskusia, z ktorej vyplynula najmä snaha uchopiť Jaccottetovo dielo cez príbuznosť jeho filozoficko-estetickej línie s existujúcou slovenskou prekladovou tvorbou iných frankofónnych autorov a tiež potreba verbalizovať osobné postrehy prítomných k spisovateľovej recepcii v iných krajinách, k výtvarným aspektom jeho diela či k hodnote fragmentárneho písania.
Text: M.K.,
Foto: autor