Odovzdali ocenenia Vedec roka 2004. Dve z piatich patria našim kolegom.
9. 11. 2004 | videné 3362-krát
Toto významné ocenenie prevzal v pondelok 8. 11. RNDr. Ján Kormanec, DrSc. z ÚMB SAV (na snímke). Mladým výskumníkom roka 2004 sa stal Mgr. Jaroslav Mosnáček, PhD. (ÚPo SAV).
Žiaľ žiadna správa o tom nevyšla ani v TASR!
RNDr. Ján Kormanec, DrSc., vedúci vedecký pracovník Ústavu molekulárnej biológie SAV, získal ocenenie za objav systému pre identifikáciu génov, ktorých expresia je riadená určitými sigma faktormi RNA polymerázy, a jeho zavedenie pre identifikáciu týchto génov. Tie hrajú dôležitú úlohu v patogenecite a virulencii dvoch vybraných patogénnych baktérií Salmonela typhimurium a Staphylococcus aureus. Dosiahnuté výsledky môžu mať význam pri prevencii a liečbe infekcií. Ján Kormanec je spoluautorom 6 publikácií v špičkových časopisoch, jeho záznam obsahuje 65 pôvodných publikácií a 252 citácií v databáze ISI.
Mladým výskumníkom SR za rok 2004 je Mgr. Jaroslav Mosnáček, PhD., vedecký pracovník Ústavu polymérov SAV, odborník v oblasti Makromolekulová chémia. Ocenili ho za návrh metód prípravy nových fotoaktívnych látok a monomérov. Tieto látky sa dajú využiť ako fotoiniciátory radikálových polymerizácií, pri príprave farebných fotografických materiálov, fotorezistorov najmä pre mikroelektroniku, ale aj v biomedicíne. Výsledky publikoval v 5 príspevkoch vo vedeckých časopisoch a 4 boli zaslané do redakcií v rokoch 2003 a 2004.
Ocenenie Technológ roka 2004 získala doc. Ing. Daniela Ďuračková, PhD., (FEI STU Bratislava) za výskum implementácie neurónových sietí na čipe a za návrh a realizáciu prvých dvoch neuročipov na Slovensku, s možnosťou ich praktickej aplikácie pri spracovaní obrazov v robotike.
Osobitné uznanie za výskum v SR 2004 získal prof. Ing. Elemír Kossaczký, CSc., odborník v oblasti teórie chemickej techniky. Je autorom vyše 200 vedeckých a odborných prác a získal aj cenu Literárneho fondu za najlepšie dielo v kategórii Technická literatúra.
Ocenenie za výsledky, dosiahnuté v rámcových programoch EÚ za rok 2004, získal prof. Ing. arch. Maroš Finka, PhD., za prínos k rozvoju urbanistickej vedy a k jej integrácii do európskeho priestoru. Tieto výsledky boli dosiahnuté v rámci Centra excelentnosti EÚ Spectra.
Za vyznamenaných vedcov sa poďakoval Ján Kormanec. Z jeho príhovoru vyberáme:
- - - - - - - - - - - - - - -
(...) Toto významné ocenenie je určitým zadosťučinením, a verím, že nielen pre mňa, ale pre všetkých ocenených. Robiť na Slovensku vedu, napríklad v mojej oblasti molekulárnej biológie, aspoň čiastočne porovnateľnú s úrovňou vedeckých pracovísk vo vyspelých západných krajinách, je malým zázrakom. Z hľadiska výsledkov sme neustále porovnávaní so západnými pracoviskami, pričom proporcionálna úroveň financovania našej vedy vo vzťahu k HDP je neporovnateľne nižšia. Niekedy je pre mojich zahraničných kolegov až nepochopiteľné, ako môžeme z toho mála finančných prostriedkov dosiahnuť také výsledky. Niekedy je to nepochopiteľné aj pre mňa samého. Myslím si, že je to najmä vďaka našej nesmiernej usilovnosti a schopnosti prekonávať prekážky, čím sa snažíme prekročiť tento handicap. Bolo by jednoduchšie odísť za oveľa lepšími podmienkami na špičkové zahraničné pracoviská, ako to urobilo mnoho mojich niekdajších kolegov. Aj ja som v minulosti bojoval s touto myšlienkou, ale s odstupom času som skutočne rád, že som odolal tomuto pokušeniu. Podarilo sa mi etablovať vcelku úspešný kolektív a aspoň tým málom, čím sme prispeli do pokladnice svetovej vedy, sme dokázali, že aj na Slovensku sa robí do istej miery špičková veda.
Určite mi každý dá za pravdu, že aj keď máme veľa medzinárodne uznávaných odborníkov v mnohých oblastiach vedy a výskumu, značne absentuje vzájomná informovanosť medzi vedcami a laickou verejnosťou. Určite je chyba aj na našej strane, keďže niekedy svojou uzavretosťou do našich vedeckých problémov sa sami odsúvame na okraj záujmu. V tomto ohľade máme skutočne čo doháňať. Je preto veľmi prospešné oceňovanie popularizácie vedy, ako aj všetky aktivity Journaliste Studia a ďalších organizácií, aby aj široká verejnosť spoznala, čím sa zapodievame a aký to má dopad aj na ich život. Som rád, že sa aj na Slovensku pohli ľady a aspoň v náznakoch sa začína meniť pohľad spoločnosti na vedcov a úlohu vedy pre pokrok celej spoločnosti. Dôkazom toho je aj táto konferencia ako aj popularizácia vedy prostredníctvom Týždňa vedy Európskej únie.
Spoločenský pokrok je bez podpory vedy skutočne nemysliteľný. V mnohých krajinách je to jasné a podpora vedy najmä zo strany súkromného sektora prináša nielen nové poznatky, ale aj ich ekonomické zhodnotenie. Len u nás ako keby sme vedu odsúvali na okraj spoločenského záujmu. Proklamácie podpory vedy zo strany štátu nestačia a je potrebné vytvoriť aj ekonomické podmienky pre jej rozvoj, aby sa aspoň čiastočne priblížila k úrovni v rozvinutých krajinách. Odborný potenciál na to určite máme, o čom svedčia rozsiahle kontakty mnohých slovenských vedcov so špičkovými zahraničnými vedeckými pracoviskami a medzinárodné uznanie výsledkov ich výskumu. Niekedy sa zdá, že slovenskí vedci sú oveľa viacej uznávaní v zahraničí, ako u nás doma. Preto je povinnosťou aj našej spoločnosti podporovať vedu. Z celej histórie ľudstva je zrejmé, že z týchto našich čiastkových úspechov pri odkývaní tajomstiev sveta a života profituje vlastne celá spoločnosť. Bežní ľudia si ani neuvedomujú, že za mnohými civilizačnými výdobytkami stoja niekedy roky bádania mnohých jednotlivcov vedúce k objavom základného výskumu, a následne ďalšie roky aplikácie týchto poznatkov vo všetkých sférach spoločnosti. Iba malej skupinke takýchto vede oddaných ľudí sa dostane nejakého spoločenského ocenenia, ako je to teraz v našom prípade, nakoľko na rozdiel od mnohých celebrít šoubiznisu, politikov a športovcov, vedci pracujú v ústraní, niekedy dokonca v podmienkach, nebezpečných pre ich zdravie, a to všetko za minimálne finančné ohodnotenie. Veď za plat mladého vedeckého pracovníka by sa hanbila aj upratovačka v bankovom sektore. Potom sa nemôžeme čudovať, že nám hrozí únik mozgov do zahraničia, čo je pre slovenskú vedu v súčasnosti ten najväčší problém. Pevne však verím, že naším vstupom do Európskej únie sa postupne aj tieto disproporcie vo financovaní našej vedy vyrovnajú. Ľudský potenciál na robenie špičkovej vedy zatiaľ určite máme.
Žiaľ žiadna správa o tom nevyšla ani v TASR!
RNDr. Ján Kormanec, DrSc., vedúci vedecký pracovník Ústavu molekulárnej biológie SAV, získal ocenenie za objav systému pre identifikáciu génov, ktorých expresia je riadená určitými sigma faktormi RNA polymerázy, a jeho zavedenie pre identifikáciu týchto génov. Tie hrajú dôležitú úlohu v patogenecite a virulencii dvoch vybraných patogénnych baktérií Salmonela typhimurium a Staphylococcus aureus. Dosiahnuté výsledky môžu mať význam pri prevencii a liečbe infekcií. Ján Kormanec je spoluautorom 6 publikácií v špičkových časopisoch, jeho záznam obsahuje 65 pôvodných publikácií a 252 citácií v databáze ISI.
Mladým výskumníkom SR za rok 2004 je Mgr. Jaroslav Mosnáček, PhD., vedecký pracovník Ústavu polymérov SAV, odborník v oblasti Makromolekulová chémia. Ocenili ho za návrh metód prípravy nových fotoaktívnych látok a monomérov. Tieto látky sa dajú využiť ako fotoiniciátory radikálových polymerizácií, pri príprave farebných fotografických materiálov, fotorezistorov najmä pre mikroelektroniku, ale aj v biomedicíne. Výsledky publikoval v 5 príspevkoch vo vedeckých časopisoch a 4 boli zaslané do redakcií v rokoch 2003 a 2004.
Ocenenie Technológ roka 2004 získala doc. Ing. Daniela Ďuračková, PhD., (FEI STU Bratislava) za výskum implementácie neurónových sietí na čipe a za návrh a realizáciu prvých dvoch neuročipov na Slovensku, s možnosťou ich praktickej aplikácie pri spracovaní obrazov v robotike.
Osobitné uznanie za výskum v SR 2004 získal prof. Ing. Elemír Kossaczký, CSc., odborník v oblasti teórie chemickej techniky. Je autorom vyše 200 vedeckých a odborných prác a získal aj cenu Literárneho fondu za najlepšie dielo v kategórii Technická literatúra.
Ocenenie za výsledky, dosiahnuté v rámcových programoch EÚ za rok 2004, získal prof. Ing. arch. Maroš Finka, PhD., za prínos k rozvoju urbanistickej vedy a k jej integrácii do európskeho priestoru. Tieto výsledky boli dosiahnuté v rámci Centra excelentnosti EÚ Spectra.
Za vyznamenaných vedcov sa poďakoval Ján Kormanec. Z jeho príhovoru vyberáme:
- - - - - - - - - - - - - - -
(...) Toto významné ocenenie je určitým zadosťučinením, a verím, že nielen pre mňa, ale pre všetkých ocenených. Robiť na Slovensku vedu, napríklad v mojej oblasti molekulárnej biológie, aspoň čiastočne porovnateľnú s úrovňou vedeckých pracovísk vo vyspelých západných krajinách, je malým zázrakom. Z hľadiska výsledkov sme neustále porovnávaní so západnými pracoviskami, pričom proporcionálna úroveň financovania našej vedy vo vzťahu k HDP je neporovnateľne nižšia. Niekedy je pre mojich zahraničných kolegov až nepochopiteľné, ako môžeme z toho mála finančných prostriedkov dosiahnuť také výsledky. Niekedy je to nepochopiteľné aj pre mňa samého. Myslím si, že je to najmä vďaka našej nesmiernej usilovnosti a schopnosti prekonávať prekážky, čím sa snažíme prekročiť tento handicap. Bolo by jednoduchšie odísť za oveľa lepšími podmienkami na špičkové zahraničné pracoviská, ako to urobilo mnoho mojich niekdajších kolegov. Aj ja som v minulosti bojoval s touto myšlienkou, ale s odstupom času som skutočne rád, že som odolal tomuto pokušeniu. Podarilo sa mi etablovať vcelku úspešný kolektív a aspoň tým málom, čím sme prispeli do pokladnice svetovej vedy, sme dokázali, že aj na Slovensku sa robí do istej miery špičková veda.
Určite mi každý dá za pravdu, že aj keď máme veľa medzinárodne uznávaných odborníkov v mnohých oblastiach vedy a výskumu, značne absentuje vzájomná informovanosť medzi vedcami a laickou verejnosťou. Určite je chyba aj na našej strane, keďže niekedy svojou uzavretosťou do našich vedeckých problémov sa sami odsúvame na okraj záujmu. V tomto ohľade máme skutočne čo doháňať. Je preto veľmi prospešné oceňovanie popularizácie vedy, ako aj všetky aktivity Journaliste Studia a ďalších organizácií, aby aj široká verejnosť spoznala, čím sa zapodievame a aký to má dopad aj na ich život. Som rád, že sa aj na Slovensku pohli ľady a aspoň v náznakoch sa začína meniť pohľad spoločnosti na vedcov a úlohu vedy pre pokrok celej spoločnosti. Dôkazom toho je aj táto konferencia ako aj popularizácia vedy prostredníctvom Týždňa vedy Európskej únie.
Spoločenský pokrok je bez podpory vedy skutočne nemysliteľný. V mnohých krajinách je to jasné a podpora vedy najmä zo strany súkromného sektora prináša nielen nové poznatky, ale aj ich ekonomické zhodnotenie. Len u nás ako keby sme vedu odsúvali na okraj spoločenského záujmu. Proklamácie podpory vedy zo strany štátu nestačia a je potrebné vytvoriť aj ekonomické podmienky pre jej rozvoj, aby sa aspoň čiastočne priblížila k úrovni v rozvinutých krajinách. Odborný potenciál na to určite máme, o čom svedčia rozsiahle kontakty mnohých slovenských vedcov so špičkovými zahraničnými vedeckými pracoviskami a medzinárodné uznanie výsledkov ich výskumu. Niekedy sa zdá, že slovenskí vedci sú oveľa viacej uznávaní v zahraničí, ako u nás doma. Preto je povinnosťou aj našej spoločnosti podporovať vedu. Z celej histórie ľudstva je zrejmé, že z týchto našich čiastkových úspechov pri odkývaní tajomstiev sveta a života profituje vlastne celá spoločnosť. Bežní ľudia si ani neuvedomujú, že za mnohými civilizačnými výdobytkami stoja niekedy roky bádania mnohých jednotlivcov vedúce k objavom základného výskumu, a následne ďalšie roky aplikácie týchto poznatkov vo všetkých sférach spoločnosti. Iba malej skupinke takýchto vede oddaných ľudí sa dostane nejakého spoločenského ocenenia, ako je to teraz v našom prípade, nakoľko na rozdiel od mnohých celebrít šoubiznisu, politikov a športovcov, vedci pracujú v ústraní, niekedy dokonca v podmienkach, nebezpečných pre ich zdravie, a to všetko za minimálne finančné ohodnotenie. Veď za plat mladého vedeckého pracovníka by sa hanbila aj upratovačka v bankovom sektore. Potom sa nemôžeme čudovať, že nám hrozí únik mozgov do zahraničia, čo je pre slovenskú vedu v súčasnosti ten najväčší problém. Pevne však verím, že naším vstupom do Európskej únie sa postupne aj tieto disproporcie vo financovaní našej vedy vyrovnajú. Ľudský potenciál na robenie špičkovej vedy zatiaľ určite máme.