10.-12. novembra: konferencia k 15. výročiu „Nežnej revolúcie“
9. 11. 2004 | videné 2746-krát
Pamätáme si všetko, alebo len to, čo si chceme pamätať? Príďte o 9:00 do Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží!
História je vždy problematickou a neúplnou rekonštrukciou toho, čo už nie je. Pre dejiny každodennosti je všeobecne charakteristická koncentrácia na každodenný život „obyčajných“ ľudí, a taktiež na subjektivitu životných skúseností. Cieľom je na subjekt orientovaná analýza sveta skúseností jednotlivca. Vedci, zaoberajúci sa každodennou kultúrou, tak chcú dejiny pozorovať, popisovať a analyzovať „zdola“ a „zvnútra“. Etnologické chápanie kultúry v každodennosti včleňuje kultúru do sociálneho prostredia, do ktorého sa premietajú politické, ekonomické a sociálne problémy. Aké osvojovanie a aké interpretácie sa premietnu do dejín, závisí často na najrozličnejších faktoroch a subjektivita pritom hrá významnú úlohu. Objektívne okolnosti a subjektívne správanie sa síce prekrývajú iba zriedka, ale práve napätie medzi nimi vytvára neobyčajne zaujímavé výskumné pole pre interpretáciu historických procesov. Ukázalo sa, že pri poznaní, ako ľudia svoje dejiny interpretujú, nestačí skúmať iba objektívne sily a štruktúry. To, čo spôsobuje zásadné zmeny spoločenskej konštelácie, ktoré sa bezprostredne dotýkajú človeka samého, nie je dané vopred. Vzťah externých a interných faktorov musí byť stále znovu a nanovo vymedzovaný.
Rehabilitácia človeka ako subjektu v dejinách je vlastne možná na základe analýzy malých spoločenských jednotiek a oblastí. Takto je možné sprístupniť individuálnu perspektívu človeka, samostatnosť a tvorivosť jeho myslenia a konania. Relevantnosť tohoto poznania môže byť však akceptovaná iba v makrohistorickom kontexte. Mikro- a makrohistorické perspektívy je produktívne navzájom koordinovať a porovnávať, pretože mikrodejiny bez makrohistorického pohľadu strácajú na svojej poznávacej schopnosti, a naopak. Pre úplnosť pravdivosti poznania je potrebné vzájomné prelínanie makro-histórie s mikro-dejinami.
Etnológia, ktorej záujmom je výskum každodennej kultúry a spôsobu života, je jednou
z kľúčových disciplín pri výskume mikro-dejín, a to v spolupráci najmä so sociológiou, psychológiou, sociálnou psychológiou, kultúrnou a sociálnou antropológiou, historickou antropológiou, politológiou, literárnou vedou, atď., vo výskume formovania a interpretácie životných príbehov následkom závažných historických zlomov a udalostí.
Naším záujmom je venovať pozornosť najmä obdobiam rokov 1948, 1968, 1989, ako aj významným historickým osobnostiam (M. R. Štefánik, T. G. Masaryk, A. Dubček, atď.) Tejto problematike bude venovaná interdisciplinárna konferencia so zahraničnou účasťou, ktorej ťažiskovými problémovými okruhmi budú:
1/ „Oral history“ – autobiografické rozprávania, spomienkové rozprávania, memoárová literatúra, biografie, folklórne žánre s historickou tematikou a v kontexte významných historických udalostí. Interdisiciplinarita orálnej histórie, teória a metódy orálnej histórie.
2/ Problematika pamäti – typy pamäti, historická pamäť, sociálna pamäť, generačná pamäť, individuálna pamäť, pamäť a emócie, chyby pamäti, atď.
3/ Selektivita v rozprávaní, problém cenzúry a autocenzúry, prezentizmus, suicentrizmus, vplyv bádateľa na respondenta, vplyv bádateľa na interpretáciu získaných informácií, etika oral history, zamlčovanie informácií, hodnovernosť informácií, stereotypy a politické manipulácie, zmeny v životnom štýle, zmeny v hierarchii hodnôt atď.
Mgr. Zuzana Profantová, CSc.
organizátor konferencie za grantový projekt VEGA č.2/3030/23
„K dejinám a dynamike vývinu tradičnej nehmotnej kultúry na Slovensku v kontexte súčasných postmoderných európskych kultúr“
Spoluorganizátormi konferencie sú Ústav etnológie SAV v Bratislave, Ústav pamäti národa v Bratislave a Katedra etnológie UCM v Trnave.
História je vždy problematickou a neúplnou rekonštrukciou toho, čo už nie je. Pre dejiny každodennosti je všeobecne charakteristická koncentrácia na každodenný život „obyčajných“ ľudí, a taktiež na subjektivitu životných skúseností. Cieľom je na subjekt orientovaná analýza sveta skúseností jednotlivca. Vedci, zaoberajúci sa každodennou kultúrou, tak chcú dejiny pozorovať, popisovať a analyzovať „zdola“ a „zvnútra“. Etnologické chápanie kultúry v každodennosti včleňuje kultúru do sociálneho prostredia, do ktorého sa premietajú politické, ekonomické a sociálne problémy. Aké osvojovanie a aké interpretácie sa premietnu do dejín, závisí často na najrozličnejších faktoroch a subjektivita pritom hrá významnú úlohu. Objektívne okolnosti a subjektívne správanie sa síce prekrývajú iba zriedka, ale práve napätie medzi nimi vytvára neobyčajne zaujímavé výskumné pole pre interpretáciu historických procesov. Ukázalo sa, že pri poznaní, ako ľudia svoje dejiny interpretujú, nestačí skúmať iba objektívne sily a štruktúry. To, čo spôsobuje zásadné zmeny spoločenskej konštelácie, ktoré sa bezprostredne dotýkajú človeka samého, nie je dané vopred. Vzťah externých a interných faktorov musí byť stále znovu a nanovo vymedzovaný.
Rehabilitácia človeka ako subjektu v dejinách je vlastne možná na základe analýzy malých spoločenských jednotiek a oblastí. Takto je možné sprístupniť individuálnu perspektívu človeka, samostatnosť a tvorivosť jeho myslenia a konania. Relevantnosť tohoto poznania môže byť však akceptovaná iba v makrohistorickom kontexte. Mikro- a makrohistorické perspektívy je produktívne navzájom koordinovať a porovnávať, pretože mikrodejiny bez makrohistorického pohľadu strácajú na svojej poznávacej schopnosti, a naopak. Pre úplnosť pravdivosti poznania je potrebné vzájomné prelínanie makro-histórie s mikro-dejinami.
Etnológia, ktorej záujmom je výskum každodennej kultúry a spôsobu života, je jednou
z kľúčových disciplín pri výskume mikro-dejín, a to v spolupráci najmä so sociológiou, psychológiou, sociálnou psychológiou, kultúrnou a sociálnou antropológiou, historickou antropológiou, politológiou, literárnou vedou, atď., vo výskume formovania a interpretácie životných príbehov následkom závažných historických zlomov a udalostí.
Naším záujmom je venovať pozornosť najmä obdobiam rokov 1948, 1968, 1989, ako aj významným historickým osobnostiam (M. R. Štefánik, T. G. Masaryk, A. Dubček, atď.) Tejto problematike bude venovaná interdisciplinárna konferencia so zahraničnou účasťou, ktorej ťažiskovými problémovými okruhmi budú:
1/ „Oral history“ – autobiografické rozprávania, spomienkové rozprávania, memoárová literatúra, biografie, folklórne žánre s historickou tematikou a v kontexte významných historických udalostí. Interdisiciplinarita orálnej histórie, teória a metódy orálnej histórie.
2/ Problematika pamäti – typy pamäti, historická pamäť, sociálna pamäť, generačná pamäť, individuálna pamäť, pamäť a emócie, chyby pamäti, atď.
3/ Selektivita v rozprávaní, problém cenzúry a autocenzúry, prezentizmus, suicentrizmus, vplyv bádateľa na respondenta, vplyv bádateľa na interpretáciu získaných informácií, etika oral history, zamlčovanie informácií, hodnovernosť informácií, stereotypy a politické manipulácie, zmeny v životnom štýle, zmeny v hierarchii hodnôt atď.
Mgr. Zuzana Profantová, CSc.
organizátor konferencie za grantový projekt VEGA č.2/3030/23
„K dejinám a dynamike vývinu tradičnej nehmotnej kultúry na Slovensku v kontexte súčasných postmoderných európskych kultúr“
Spoluorganizátormi konferencie sú Ústav etnológie SAV v Bratislave, Ústav pamäti národa v Bratislave a Katedra etnológie UCM v Trnave.