Kniha pokrstená tekutým dusíkom alebo Intelektuáli celkom zblízka
29. 10. 2004 | videné 2703-krát
Kto stíši svetlo vedy na úsporný plameň, zajtra už bude sedieť potme.
Túto myšlienku nemeckého filozofa Klausa Kocha ste nemuseli čítať priamo pri prameni: nájdete ju, okrem iných postrehov a vtipných myšlienok, v novej zbierke životopisných čŕt a osobných zážitkov predsedu SAV Štefana Lubyho MOJI INTELEKTUÁLI II. Na verejnosti ju autor prezentoval v Libresse vydavateľstva VEDA vo štvrtok 28. októbra.
Keď sa 1. mája tohto roku zišiel na Župnom námestí slávnostný konvent k vstupu Slovenska do Európskej únie, odznelo v ňom veľa sviatočných až patetických prejavov a príhororov. Jediný, kto vtedy vo svojom vystúpení citoval slová básnika, bol fyzik Štefan Luby – boli to zemité verše Milana Rúfusa. Tento tón, podložený jemným humorom, je typický aj pre 23 esejí, postrehov a životopisných čŕt, ktoré do svojej knižky vybral. V tomto duchu píše kapitolky o ľuďoch, ktorých dôverne pozná, lebo sa s nimi osobne stretával či už v súkromí alebo na odborných konferenciách. Intelektuálmi sú preňho nielen ľudia z vedy a výskumu: v knižke je i kapitolka o Magdaléne Blahušiakovej, sólistke opery SND.
Autor sám hovorí, že o významných ľuďoch sa nepíše ľahko, ak nechceme byť patetickí. Napísať, že Luby vedu poľudšťuje, by znamenalo potichu predpokladať, že veda je v princípe neľudská. O tom, že je to celkom ináč, svedčí jeho druhá literárna zbierka o kolegoch a priateľoch.
Túto myšlienku nemeckého filozofa Klausa Kocha ste nemuseli čítať priamo pri prameni: nájdete ju, okrem iných postrehov a vtipných myšlienok, v novej zbierke životopisných čŕt a osobných zážitkov predsedu SAV Štefana Lubyho MOJI INTELEKTUÁLI II. Na verejnosti ju autor prezentoval v Libresse vydavateľstva VEDA vo štvrtok 28. októbra.
Keď sa 1. mája tohto roku zišiel na Župnom námestí slávnostný konvent k vstupu Slovenska do Európskej únie, odznelo v ňom veľa sviatočných až patetických prejavov a príhororov. Jediný, kto vtedy vo svojom vystúpení citoval slová básnika, bol fyzik Štefan Luby – boli to zemité verše Milana Rúfusa. Tento tón, podložený jemným humorom, je typický aj pre 23 esejí, postrehov a životopisných čŕt, ktoré do svojej knižky vybral. V tomto duchu píše kapitolky o ľuďoch, ktorých dôverne pozná, lebo sa s nimi osobne stretával či už v súkromí alebo na odborných konferenciách. Intelektuálmi sú preňho nielen ľudia z vedy a výskumu: v knižke je i kapitolka o Magdaléne Blahušiakovej, sólistke opery SND.
Autor sám hovorí, že o významných ľuďoch sa nepíše ľahko, ak nechceme byť patetickí. Napísať, že Luby vedu poľudšťuje, by znamenalo potichu predpokladať, že veda je v princípe neľudská. O tom, že je to celkom ináč, svedčí jeho druhá literárna zbierka o kolegoch a priateľoch.