Obrazy sv. Alžbety v Kongresovom centre
9. 11. 2009 | videné 1034-krát
V utorok 3. novembra bola v Bratislave v KC VEDY, vydavateľstva SAV, v rámci Týždňa vedy a techniky prezentácia knihy umenovedca Ivana Geráta "Obrazové legendy sv. Alžbety. Téma, médium a kontext".
Prezentácia knihy Obrazové legendy sv. Alžbety. Téma, médium a kontext, ktorú vydala VEDA, vydavateľstvo SAV, bola zároveň príspevkom Ústavu dejín umenia SAV k Týždňu vedy a techniky 2009. Medzi návštevníkmi nechýbali novinári, vedenie vydavateľstva a samozrejme autor doc. PhDr. Ivan Gerát, CSc., riaditeľ Ústavu dejín umenia SAV. Zúčastnil sa aj člen Predsedníctva SAV prof. PhDr. Ján Bakoš, DrSc. Knihu predstavili riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV doc. PhDr. Adam Bžoch, CSc. a recenzent knihy doc. Dr. Martin Homza z Katedry slovenských dejín Filozofickej fakulty UK. Moderovala Adela Štrpková.
Publikácia predstavuje stredoveké obrazové legendy jednej z najznámejších svätíc, uhorskej princeznej Alžbety, ktorá strávila väčšinu svojho krátkeho života (1207 – 1231) v Durínsku. Vďaka svojmu nesmierne obetavému životu sa stala predmetom uctievania v mnohých krajinách Európy. Ďalekosiahly vplyv tejto postavy na kultúru je už vyše storočia predmetom úcty aj vedeckého štúdia. Prezentovaná monografia sa sústreďuje na obrazové rozprávanie ako nástroj utvárania jej kultu svätice, k čomu prispeli ako zdôraznil vo svojom vystúpení aj doc. Adam Bžoch jej skutky milosrdenstva, najmä starostlivosť o chorých a chudobných, čo sa stalo symbolom charity a solidarity a čo dalo podnet k zakladaniu nemocníc. Pre stredovekú Európu to znamenalo enormný kultúrotvorný impulz. "Pohľad, ktorý nám tu autor ponúkol, prekračuje umelecko-historickú problematiku zobrazenia sv. Alžbety a poukazuje všobecnejšie k európskym dimenziám slovenskej umeleckej kultúry, resp. umeleckej kultúry na Slovensku," uviedol na prezentácii doc. Bžoch. Po stručnom rozbore jednotlivých kapitol vyzdvihol tiež remeselnú stránku publikácie, vďaka ktorej, ako povedal, "sa kniha môže zaskvieť vo svojej kráse a význame. Vďaka kvalitnej grafickej úprave je nielen poučné, ale aj potešením vziať ju do ruky, listovať v nej a čítať ju".
Ivan Gerát sa v knihe sústreďuje predovšetkým na oltárne obrazy, vitráže, relikviáre a ďalšie médiá, prístupné v chrámoch v Košiciach, Bardejove, Levoči, v Marburgu, Lubecku, ale študoval aj rukopisy Krumlovského a Sevillského kódexu. Kniha, bohato vybavená menšími čiernobielymi fotografiami s rôznym umeleckým stvárnením sv. Alžbety a v závere aj s 13-timi celostránkovými farebnými obrazmi z košického retabula, je členená do troch kapitol. Prvá kapitola ponúka obsahový rozbor legiend, využívajúci ikonografickú metódu. Jednotlivé udalosti sa predstavujú podľa svojej relatívnej chronológie v živote svätice od narodenia až po smrť a posmrtné zázraky. Táto časť predstavuje podoby a vývin predstáv o tejto osobnosti na rôznych miestach Európy. V druhej kapitole sa autor zamýšľa nad úlohou média pri vytváraní obrazu svätice, keďže študované obrazové legendy využívali takmer celé spektrum vizuálnych médií stredoveku. V tretej kapitole sa kladie otázka vplyvu jedinečných historických okolností a záujmov osôb aj inštitúcií na formovanie obrazu svätice.
Podrobné štúdium jednotlivých príkladov prináša poznatky napríklad aj o stredovekých podobách uctievania ženskej svätosti, o vzťahoch medzi písanými legendami a ich vizuálnou podobou, o úlohe jednotlivých médií v stredoveku ako aj o spoločenských súvislostiach obrazového kultu. Práve tie boli zaujímavé aj pre recenzenta knihy doc. Martina Homzu , odborníka na ženskú panovnícku hagiografiu v stredovýchodnej Európe v 10. – 13. storočí, ktorý sa zaoberá ženskými sväticami, panovníčkami a ich históriou. Sv. Alžbeta podľa neho patrí k najvýznamnejším ženským osobnostiam aj preto, že "ako prvá panovníčka sa začala zaoberať charitatívnymi záležitosťami. Významnou panovníčkou je však aj preto, že spája dva kultúrne okruhy – nemecký a uhorský... Ivan Gerát však dokázal, že aj slovenská veda má čo povedať k tejto téme, lebo doteraz sa k nej vyjadrovali len západní alebo južní susedia. A téma je aj naša. Nie náhodou sa svätá Alžbeta nachádza aj u nás. Veď najväčší chrám zasvätený sv. Alžbete je v Košiciach.
Ako na prezentácii uviedol autor doc. Ivan Gerát, kniha vznikla po mnohoročnom vedeckom úsilí. Podľa neho sa Alžbeta určite netrápila otázkou, či jej život zanechá stopy v obrazových médiách nasledujúcich storočí. Slovami autora „Podstatné otázky jej života smerovali mimo historického času, k hodnotám, ktorých platnosť nemizne s penou dní. Súcitnú lásku k blížnemu si preto dovolila prejaviť aj v situáciách, ktoré väčšinu jej súčasníkov desili. Napriek všetkej svojej pokore sa nebála prekonávať bariéru sociálnych noriem, ktoré stáli v ceste realizácii jej vznešených predstáv. Hoci nemala teoreticky sformulovaný program, stala sa tichou revolucionárkou... Obrazy, ktoré si o jej živote vytvárali ľudia nasledujúcich storočí, prejavovali rešpekt a úctu, a hoci do značnej miery podliehali aj prízemnejšej logike praktických súvislostí, zároveň nás tieto obrazové legendy učia, že na rozmach života, ktorého radikálna odvaha nám ukazuje našu vlastnú malosť, sa dá reagovať aj láskavým a pokorným prijatím".
Obrazové legendy sv. Alžbety. Téma, médium a kontext (VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava 2009, 254 strán)
Prezentácia knihy Obrazové legendy sv. Alžbety. Téma, médium a kontext, ktorú vydala VEDA, vydavateľstvo SAV, bola zároveň príspevkom Ústavu dejín umenia SAV k Týždňu vedy a techniky 2009. Medzi návštevníkmi nechýbali novinári, vedenie vydavateľstva a samozrejme autor doc. PhDr. Ivan Gerát, CSc., riaditeľ Ústavu dejín umenia SAV. Zúčastnil sa aj člen Predsedníctva SAV prof. PhDr. Ján Bakoš, DrSc. Knihu predstavili riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV doc. PhDr. Adam Bžoch, CSc. a recenzent knihy doc. Dr. Martin Homza z Katedry slovenských dejín Filozofickej fakulty UK. Moderovala Adela Štrpková.
Publikácia predstavuje stredoveké obrazové legendy jednej z najznámejších svätíc, uhorskej princeznej Alžbety, ktorá strávila väčšinu svojho krátkeho života (1207 – 1231) v Durínsku. Vďaka svojmu nesmierne obetavému životu sa stala predmetom uctievania v mnohých krajinách Európy. Ďalekosiahly vplyv tejto postavy na kultúru je už vyše storočia predmetom úcty aj vedeckého štúdia. Prezentovaná monografia sa sústreďuje na obrazové rozprávanie ako nástroj utvárania jej kultu svätice, k čomu prispeli ako zdôraznil vo svojom vystúpení aj doc. Adam Bžoch jej skutky milosrdenstva, najmä starostlivosť o chorých a chudobných, čo sa stalo symbolom charity a solidarity a čo dalo podnet k zakladaniu nemocníc. Pre stredovekú Európu to znamenalo enormný kultúrotvorný impulz. "Pohľad, ktorý nám tu autor ponúkol, prekračuje umelecko-historickú problematiku zobrazenia sv. Alžbety a poukazuje všobecnejšie k európskym dimenziám slovenskej umeleckej kultúry, resp. umeleckej kultúry na Slovensku," uviedol na prezentácii doc. Bžoch. Po stručnom rozbore jednotlivých kapitol vyzdvihol tiež remeselnú stránku publikácie, vďaka ktorej, ako povedal, "sa kniha môže zaskvieť vo svojej kráse a význame. Vďaka kvalitnej grafickej úprave je nielen poučné, ale aj potešením vziať ju do ruky, listovať v nej a čítať ju".
Ivan Gerát sa v knihe sústreďuje predovšetkým na oltárne obrazy, vitráže, relikviáre a ďalšie médiá, prístupné v chrámoch v Košiciach, Bardejove, Levoči, v Marburgu, Lubecku, ale študoval aj rukopisy Krumlovského a Sevillského kódexu. Kniha, bohato vybavená menšími čiernobielymi fotografiami s rôznym umeleckým stvárnením sv. Alžbety a v závere aj s 13-timi celostránkovými farebnými obrazmi z košického retabula, je členená do troch kapitol. Prvá kapitola ponúka obsahový rozbor legiend, využívajúci ikonografickú metódu. Jednotlivé udalosti sa predstavujú podľa svojej relatívnej chronológie v živote svätice od narodenia až po smrť a posmrtné zázraky. Táto časť predstavuje podoby a vývin predstáv o tejto osobnosti na rôznych miestach Európy. V druhej kapitole sa autor zamýšľa nad úlohou média pri vytváraní obrazu svätice, keďže študované obrazové legendy využívali takmer celé spektrum vizuálnych médií stredoveku. V tretej kapitole sa kladie otázka vplyvu jedinečných historických okolností a záujmov osôb aj inštitúcií na formovanie obrazu svätice.
Podrobné štúdium jednotlivých príkladov prináša poznatky napríklad aj o stredovekých podobách uctievania ženskej svätosti, o vzťahoch medzi písanými legendami a ich vizuálnou podobou, o úlohe jednotlivých médií v stredoveku ako aj o spoločenských súvislostiach obrazového kultu. Práve tie boli zaujímavé aj pre recenzenta knihy doc. Martina Homzu , odborníka na ženskú panovnícku hagiografiu v stredovýchodnej Európe v 10. – 13. storočí, ktorý sa zaoberá ženskými sväticami, panovníčkami a ich históriou. Sv. Alžbeta podľa neho patrí k najvýznamnejším ženským osobnostiam aj preto, že "ako prvá panovníčka sa začala zaoberať charitatívnymi záležitosťami. Významnou panovníčkou je však aj preto, že spája dva kultúrne okruhy – nemecký a uhorský... Ivan Gerát však dokázal, že aj slovenská veda má čo povedať k tejto téme, lebo doteraz sa k nej vyjadrovali len západní alebo južní susedia. A téma je aj naša. Nie náhodou sa svätá Alžbeta nachádza aj u nás. Veď najväčší chrám zasvätený sv. Alžbete je v Košiciach.
Ako na prezentácii uviedol autor doc. Ivan Gerát, kniha vznikla po mnohoročnom vedeckom úsilí. Podľa neho sa Alžbeta určite netrápila otázkou, či jej život zanechá stopy v obrazových médiách nasledujúcich storočí. Slovami autora „Podstatné otázky jej života smerovali mimo historického času, k hodnotám, ktorých platnosť nemizne s penou dní. Súcitnú lásku k blížnemu si preto dovolila prejaviť aj v situáciách, ktoré väčšinu jej súčasníkov desili. Napriek všetkej svojej pokore sa nebála prekonávať bariéru sociálnych noriem, ktoré stáli v ceste realizácii jej vznešených predstáv. Hoci nemala teoreticky sformulovaný program, stala sa tichou revolucionárkou... Obrazy, ktoré si o jej živote vytvárali ľudia nasledujúcich storočí, prejavovali rešpekt a úctu, a hoci do značnej miery podliehali aj prízemnejšej logike praktických súvislostí, zároveň nás tieto obrazové legendy učia, že na rozmach života, ktorého radikálna odvaha nám ukazuje našu vlastnú malosť, sa dá reagovať aj láskavým a pokorným prijatím".
Obrazové legendy sv. Alžbety. Téma, médium a kontext (VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava 2009, 254 strán)