Nepokojné Slovensko?
20. 10. 2009 | videné 3595-krát
Od roku 1906 sme na Slovensku nezažili zemetrasenie, ktoré by pocítila väčšina populácie. Laickému súčasníkovi sa môže vidieť, že Slovensko je, až na zriedkavé malé výnimky, pokojná krajina bez zemetrasení.
V utorok 9. januára 1906 otriaslo Slovenskom a priľahlými oblasťami zemetrasenie s epicentrom pri Dobrej Vode v Malých Karpatoch. Odvtedy, našťastie, nebolo na Slovensku zemetrasenie, ktoré by spôsobilo rozsiahlejšie škody. Bolo to zatiaľ posledné väčšie zemetrasenie na našom území. Ako to vidia seizmológovia?
Vyše 600 dokumentovaných zemetrasení s makroseizmickými účinkami počas uplynulých 600 rokov, 4 silné zemetrasenia, ktoré otriasli územím väčším ako Slovensko a pokračujúci tektonický vývoj nášho územia znamenajú pre seizmológov nutnosť monitorovať zemetrasenia a analyzovať seizmické ohrozenie.
Od založenia prvej seizmickej stanice na území Slovenska v roku 1902 v dnešnom Hurbanove až do konca 20. storočia bola úroveň monitorovania zemetrasení na našom území nedostatočná a v posledných desaťročiach významne zaostávala za európskym štandardom. Existujúce seizmické stanice na Slovensku s výraznou podporou staníc v okolitých štátoch umožnili seizmometricky lokalizovať za viac ako 100 rokov len 92 zemetrasení (Obr. 1). Na základe lokalizovaných zemetrasení bola v 20. storočí najaktívnejšou ohnisková zóna Dobrá Voda v Malých Karpatoch.
Seizmológovia z Geofyzikálneho ústavu SAV v roku 2003 vybudovali aj vďaka výraznej podpore predsedu SAV prof. Štefana Lubyho Národnú sieť seizmických staníc (NSSS). Tvorí ju 12 seizmických staníc – ZST (Železná studnička), MODS (Modra), HRB (Hurbanovo), SRO, SRO1, SRO2 (Šrobárová), VYHS (Vyhne), LIKS (Likavka), KECS (Kečovo), STHS (Stebnícka Huta), CRVS (Červenica) a KOLS (Kolonické sedlo) – (Obr. 2). Seizmické stanice NSSS sú registrované v medzinárodných seizmologických centrách a sú tak súčasťou medzinárodného monitorovania zemetrasení. Hlavnou úlohou národnej siete je zaznamenať a lokalizovať zemetrasenia, ktoré majú epicentrum na našom území a môžu sa prejaviť makroseizmickými účinkami.
V roku 2006 bolo ukončené budovanie Lokálnej seizmickej siete východné Slovensko (LSSVS), ktorá patrí Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a tvorí ju 6 staníc – MTRL (Veľká Tŕňa), PISL (Piskorovce), LESL (Lesné), MASL (Maškovce), BREL (Blatné Remety) a PODL (Podhoroď). Úlohou lokálnej siete je monitorovať seizmickú aktivitu na území východného Slovenska, ktoré bolo až do vybudovania lokálnej siete najmenej monitorovanou oblasťou Slovenska. V súvislosti s existenciou a prevádzkou jadrových elektrární boli vybudované aj lokálne seizmické siete v okolí elektrární Bohunice a Mochovce. Patria firme Progseis. Ich úlohou je monitorovať najmä mikrozemetrasenia v okolí lokalít elektrární jednak kvôli možnosti včasnej ochrany elektrární, jednak kvôli analýze
dlhodobých charakteristík seizmického ohrozenia.
Prvé tri roky činnosti NSSS potvrdili, že sme za predchádzajúce desaťročia prišli o nenahraditeľné množstvo údajov o seizmickej aktivite územia Slovenska. Nová národná sieť umožnila lokalizovať 118 zemetrasení za 3 roky 2004-2006 (Obr. 3) - (za predchádzajúcich 100 rokov bolo lokalizovaných 92 zemetrasení!). Dvanásť zemetrasení s epicentrom na území Poľska, zahrnutých kvôli príslušnosti k ohniskovej zóne, na tomto konštatovaní nič nemení.
Od roku 2007 sú zemetrasenia na území Slovenska monitorované najmä súčinnosťou NSSS a LSSVS. Dohromady tiež 118 seizmometricky lokalizovaných zemetrasení za obdobie 2 rokov 2007-2008 (Obr. 4) potvrdzuje opodstatnenosť vybudovania seizmických sietí a najmä to, že tektonicky mladé územie Slovenska má nezanedbateľnú úroveň zemetrasnej aktivity. Súčasná zemetrasná aktivita ako aj aktivita počas uplynulých storočí (najmä 4 silné zemetrasenia v rokoch 1443, 1673, 1858 a 1906) znamená, že mieru seizmického ohrozenia nášho územia a obzvlášť záujmových lokalít (husto a technologicky náročne osídlené územia, lokality jadrových elektrární a veľkých vodných diel) je potrebné priebežne analyzovať.
Prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc.
V utorok 9. januára 1906 otriaslo Slovenskom a priľahlými oblasťami zemetrasenie s epicentrom pri Dobrej Vode v Malých Karpatoch. Odvtedy, našťastie, nebolo na Slovensku zemetrasenie, ktoré by spôsobilo rozsiahlejšie škody. Bolo to zatiaľ posledné väčšie zemetrasenie na našom území. Ako to vidia seizmológovia?
Vyše 600 dokumentovaných zemetrasení s makroseizmickými účinkami počas uplynulých 600 rokov, 4 silné zemetrasenia, ktoré otriasli územím väčším ako Slovensko a pokračujúci tektonický vývoj nášho územia znamenajú pre seizmológov nutnosť monitorovať zemetrasenia a analyzovať seizmické ohrozenie.
Od založenia prvej seizmickej stanice na území Slovenska v roku 1902 v dnešnom Hurbanove až do konca 20. storočia bola úroveň monitorovania zemetrasení na našom území nedostatočná a v posledných desaťročiach významne zaostávala za európskym štandardom. Existujúce seizmické stanice na Slovensku s výraznou podporou staníc v okolitých štátoch umožnili seizmometricky lokalizovať za viac ako 100 rokov len 92 zemetrasení (Obr. 1). Na základe lokalizovaných zemetrasení bola v 20. storočí najaktívnejšou ohnisková zóna Dobrá Voda v Malých Karpatoch.
Seizmológovia z Geofyzikálneho ústavu SAV v roku 2003 vybudovali aj vďaka výraznej podpore predsedu SAV prof. Štefana Lubyho Národnú sieť seizmických staníc (NSSS). Tvorí ju 12 seizmických staníc – ZST (Železná studnička), MODS (Modra), HRB (Hurbanovo), SRO, SRO1, SRO2 (Šrobárová), VYHS (Vyhne), LIKS (Likavka), KECS (Kečovo), STHS (Stebnícka Huta), CRVS (Červenica) a KOLS (Kolonické sedlo) – (Obr. 2). Seizmické stanice NSSS sú registrované v medzinárodných seizmologických centrách a sú tak súčasťou medzinárodného monitorovania zemetrasení. Hlavnou úlohou národnej siete je zaznamenať a lokalizovať zemetrasenia, ktoré majú epicentrum na našom území a môžu sa prejaviť makroseizmickými účinkami.
V roku 2006 bolo ukončené budovanie Lokálnej seizmickej siete východné Slovensko (LSSVS), ktorá patrí Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a tvorí ju 6 staníc – MTRL (Veľká Tŕňa), PISL (Piskorovce), LESL (Lesné), MASL (Maškovce), BREL (Blatné Remety) a PODL (Podhoroď). Úlohou lokálnej siete je monitorovať seizmickú aktivitu na území východného Slovenska, ktoré bolo až do vybudovania lokálnej siete najmenej monitorovanou oblasťou Slovenska. V súvislosti s existenciou a prevádzkou jadrových elektrární boli vybudované aj lokálne seizmické siete v okolí elektrární Bohunice a Mochovce. Patria firme Progseis. Ich úlohou je monitorovať najmä mikrozemetrasenia v okolí lokalít elektrární jednak kvôli možnosti včasnej ochrany elektrární, jednak kvôli analýze
dlhodobých charakteristík seizmického ohrozenia.
Prvé tri roky činnosti NSSS potvrdili, že sme za predchádzajúce desaťročia prišli o nenahraditeľné množstvo údajov o seizmickej aktivite územia Slovenska. Nová národná sieť umožnila lokalizovať 118 zemetrasení za 3 roky 2004-2006 (Obr. 3) - (za predchádzajúcich 100 rokov bolo lokalizovaných 92 zemetrasení!). Dvanásť zemetrasení s epicentrom na území Poľska, zahrnutých kvôli príslušnosti k ohniskovej zóne, na tomto konštatovaní nič nemení.
Od roku 2007 sú zemetrasenia na území Slovenska monitorované najmä súčinnosťou NSSS a LSSVS. Dohromady tiež 118 seizmometricky lokalizovaných zemetrasení za obdobie 2 rokov 2007-2008 (Obr. 4) potvrdzuje opodstatnenosť vybudovania seizmických sietí a najmä to, že tektonicky mladé územie Slovenska má nezanedbateľnú úroveň zemetrasnej aktivity. Súčasná zemetrasná aktivita ako aj aktivita počas uplynulých storočí (najmä 4 silné zemetrasenia v rokoch 1443, 1673, 1858 a 1906) znamená, že mieru seizmického ohrozenia nášho územia a obzvlášť záujmových lokalít (husto a technologicky náročne osídlené územia, lokality jadrových elektrární a veľkých vodných diel) je potrebné priebežne analyzovať.
Prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc.