Odišiel profesor Miloš Tomčík
16. 10. 2009 | videné 1726-krát
Posledná rozlúčka s vynikajúcim literárnym vedcom, slovakistom a bohemistom bude v utorok 20. októbra o 11.00 h predpoludním v bratislavskom krematóriu.
Vo štvrtok 15. októbra 2009 od nás vo veku 87 po ťažkej chorobe navždy odišiel profesor Miloš Tomčík. Meno prof. PhDr. Miloša Tomčíka, DrSc. je späté s vyše polstoročím výskumu dejín slovenskej, českej i francúzskej literatúry, s výskumom poézie, ale aj s dlhoročným dialógom medzi slovenskou a českou kultúrou.
Profesor Miloš Tomčík sa narodil 19. septembra 1922 v Ploštíne, v rokoch 1942 až 1947 vyštudoval slovenčinu a nemčinu na univerzite v Bratislave, tam pôsobil začas aj ako pedagóg. Roku 1963 odišiel na Karlovu univerzitu do Prahy, kde prednášal do roku 1975 dejiny slovenskej literatúry. 1976-1979 pracoval ako lektor českej a slovenskej literatúry v Bordeaux, po návrate z Francúzska pôsobil až do dôchodku ako vedecký pracovník v Literárnovednom ústave SAV.
Už počas vysokoškolských štúdií redigoval časopis Slovo mladých a publikoval literárnokritické články v Národných novinách a Novom rode. V roku 1949 mu vyšla prvá vedecká knižná publikácia s názvom Slovenská nadrealistická poézia, venovaná problémom slovenskej literárnej avantgardy. Roku 1961 nasledovala kniha štúdií Na prelome epoch, ktorá priniesla pohľady na širší kontext domácej medzivojnovej literatúry. Po rehabilitácii slovenskej avantgardy sa profesor Tomčík v šesťdesiatych rokoch opakovane výskumne vracal k tejto téme, no rozpracoval aj problematiku vývinu slovenskej poézie od 19. storočia po avantgardu (Básnické retrospektívy, 1974). Jeho nasledujúce knihy Literárne dvojobrazy (1976) a Epické súradnice (1980) obohatili pohľad na domácu literatúru o súvis s českým literárnym kontextom. Roku 1983 uverejnil syntetickú literárnohistorickú prácu Poézia na križovatkách času a päť rokov neskôr výber svojich statí a článkov pod názvom Tvorba a kritika. Pôsobil aj ako hlavný redaktor 4-zväzkovej antológie Slovenská literárna kritika (1977-84) a roku 1985 sa autorsky zúčastnil na piatom zväzku Dejín slovenskej literatúry, no v deväťdesiatych rokoch stál aj pri zrode kolektívneho diela Dejiny francúzskej literatúry (K. Bednárová / Š. Povchanič / S. Šimková).
Tým, ktorí poznali profesora Tomčíka osobne, navždy zostane v pamäti obraz veľkej osobnosti, charakterného a zároveň tichého a pracovitého človeka. Napriek nepriazňam doby vždy presadzoval tie najvyššie hodnoty, ku ktorým patrí udržiavanie kultúrnosti poctivou vedeckou prácou i dialógom medzi kultúrami a národmi. On, ktorý v srdci nosil ako veľký vzor odkaz romanistu Jozefa Felixa, pôsobil na Slovensku i v Čechách bezmála na dve generácie literárnych vedcov a dnes pripomína v slovenskej i českej vedeckej obci potrebu spojenia výskumu s poslaním ľudskosti.
Posledná rozlúčka s vynikajúcim literárnym vedcom, slovakistom a bohemistom prof. Milošom Tomčíkom bude v utorok 20. októbra o 11.00 h v bratislavskom krematóriu.
A. B.
Vo štvrtok 15. októbra 2009 od nás vo veku 87 po ťažkej chorobe navždy odišiel profesor Miloš Tomčík. Meno prof. PhDr. Miloša Tomčíka, DrSc. je späté s vyše polstoročím výskumu dejín slovenskej, českej i francúzskej literatúry, s výskumom poézie, ale aj s dlhoročným dialógom medzi slovenskou a českou kultúrou.
Profesor Miloš Tomčík sa narodil 19. septembra 1922 v Ploštíne, v rokoch 1942 až 1947 vyštudoval slovenčinu a nemčinu na univerzite v Bratislave, tam pôsobil začas aj ako pedagóg. Roku 1963 odišiel na Karlovu univerzitu do Prahy, kde prednášal do roku 1975 dejiny slovenskej literatúry. 1976-1979 pracoval ako lektor českej a slovenskej literatúry v Bordeaux, po návrate z Francúzska pôsobil až do dôchodku ako vedecký pracovník v Literárnovednom ústave SAV.
Už počas vysokoškolských štúdií redigoval časopis Slovo mladých a publikoval literárnokritické články v Národných novinách a Novom rode. V roku 1949 mu vyšla prvá vedecká knižná publikácia s názvom Slovenská nadrealistická poézia, venovaná problémom slovenskej literárnej avantgardy. Roku 1961 nasledovala kniha štúdií Na prelome epoch, ktorá priniesla pohľady na širší kontext domácej medzivojnovej literatúry. Po rehabilitácii slovenskej avantgardy sa profesor Tomčík v šesťdesiatych rokoch opakovane výskumne vracal k tejto téme, no rozpracoval aj problematiku vývinu slovenskej poézie od 19. storočia po avantgardu (Básnické retrospektívy, 1974). Jeho nasledujúce knihy Literárne dvojobrazy (1976) a Epické súradnice (1980) obohatili pohľad na domácu literatúru o súvis s českým literárnym kontextom. Roku 1983 uverejnil syntetickú literárnohistorickú prácu Poézia na križovatkách času a päť rokov neskôr výber svojich statí a článkov pod názvom Tvorba a kritika. Pôsobil aj ako hlavný redaktor 4-zväzkovej antológie Slovenská literárna kritika (1977-84) a roku 1985 sa autorsky zúčastnil na piatom zväzku Dejín slovenskej literatúry, no v deväťdesiatych rokoch stál aj pri zrode kolektívneho diela Dejiny francúzskej literatúry (K. Bednárová / Š. Povchanič / S. Šimková).
Tým, ktorí poznali profesora Tomčíka osobne, navždy zostane v pamäti obraz veľkej osobnosti, charakterného a zároveň tichého a pracovitého človeka. Napriek nepriazňam doby vždy presadzoval tie najvyššie hodnoty, ku ktorým patrí udržiavanie kultúrnosti poctivou vedeckou prácou i dialógom medzi kultúrami a národmi. On, ktorý v srdci nosil ako veľký vzor odkaz romanistu Jozefa Felixa, pôsobil na Slovensku i v Čechách bezmála na dve generácie literárnych vedcov a dnes pripomína v slovenskej i českej vedeckej obci potrebu spojenia výskumu s poslaním ľudskosti.
Posledná rozlúčka s vynikajúcim literárnym vedcom, slovakistom a bohemistom prof. Milošom Tomčíkom bude v utorok 20. októbra o 11.00 h v bratislavskom krematóriu.
A. B.