Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského doc. Anton Eliáš otvára sympózium.

O hudobnom divadle v strednej Európe

21. 9. 2009 | videné 822-krát
Vo štvrtok a piatok 10.–11. septembra v Kongresovom centre Vydavateľstva VEDA SAV v Bratislave bolo medzinárodné interdisciplinárne sympózium Hudobné divadlo v priestore a čase.

Celý názov podujatia je dlhší - Hudobné divadlo v priestore a čase. K dejinám divadelnej praxe v strednej Európe v 19. a 20. storočí. ( Musiktheater in Raum und Zeit. Zur Geschichte der Theaterpraxix in Mitteleuropa in 19. und 20. Jahrhunderts.)

Sympózium bolo výsledkom pracovných kontaktov medzi viacerými inštitúciami s muzikologickým a teatrologickým zameraním. Uskutočnilo sa v spolupráci Katedry hudobnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied a Ústavu pre výskum hudobného divadla Univerzity v Bayreuthe. Podnetom na jeho prípravu bol spoločný výskumný projekt dvoch bratislavských muzikologických pracovísk z dejín hudobného divadla v Bratislave. V rámci tohto projektu vznikol zámer preniesť vedecký dialóg do prostredia viacerých vedných disciplín a na pôdu aktuálneho výskumu hudobného divadla v stredoeurópskom rozsahu. Umelecký žáner hudobného divadla, ukotvený v teritoriálnom a duchovnom priestore strednej Európy 19. a 20. storočia, poskytol na takúto široko koncipovanú formu vedeckej spolupráce dobré predpoklady.

Sympózium otvorili zástupcovia usporiadateľských inštitúcií. Úvodný vstup patril dekanovi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského doc. Antonovi Eliášovi. Na podujatí sa zúčastnili domáci odborníci z viacerých pracovísk základného výskumu, dokumentácie a divadelnej praxe a hostia z Nemecka, Rakúska, Maďarska a Čiech. Interdisciplinárny charakter sympózia zabezpečili príspevky z muzikológie, teatrológie, dejín umenia, historiografie a germanistiky. Priniesli jednak pohľad na hudobné divadlo ako synkretický umelecký žáner, jednak reflexiu jeho kontextov – historických, regionálnych, sociálnych, kultúrnych a etnických. Diskusia v širšom interdisciplinárnom rámci sa sústredila najmä na fenomén identity vo vzťahu k hudobnému divadlu ako reprezentatívnemu umeleckému žánru aj významnej sociálno-kultúrnej inštitúcii.

Rokovanie prebiehalo v troch na seba nadväzujúcich tematických blokoch:
  • Divadlo ako miesto kultúrnej a spoločenskej komunikácie;
  • Aspekty hudobného divadla ;
  • Príklad Bratislava.
V úvodnom bloku, ktorý viedla historička Elena Mannová, dominovali metodologické východiská a interpretačné stratégie z pohľadu historiografie a germanistiky. Konštrukcie autoobrazov a heteroobrazov obyvateľov Prešporku prostredníctvom dobovej tlače a analýza ich povahy (Jozef Tancer), divadlo ako urbárna komunikačná štruktúra a architektúra operných budov ako súčasť nadnárodnej kultúrnej identifikácie (Markus Bauer) – to je len pár príkladov, ako môže prehĺbiť štúdium hudobného divadla v historických sociálno-kultúrnych kontextoch optika iných vedných disciplín.

Druhý blok, venovaný vybraným aspektom hudobného divadla v kultúrnych centrách strednej Európy, vniesol do diskusie komparatívne hľadisko. Pozornosť sa venovala jednotlivým hudobno-divadelným druhom: opere, baletu a operete. Ich umelecká a inštitucionálna emancipácia, prevádzka, publikum a sociálne funkcie boli obsahom príspevkov Gunhildy Oberzaucher-Schüller z Viedne, Tibora Talliána z Budapešti, Marion Linhardt a Thomasa Steierta z Bayreuthu a Marty Ottlovej z Prahy. Úvahy o hudobnom divadle, ukotvené v podmienkach spoločenského a kultúrneho života jedného mesta, obsiahol posledný tematický blok. Priblížil dejiny bratislavského Mestského divadla (1886–1920) a jeho prerod na Slovenské národné divadlo s poukázaním na viaceré paradoxy tohto procesu (Jana Laslavíková, Ladislav Lajcha). Príspevok Jany Lengovej z Ústavu hudobnej vedy SAV z kategórie rodových štúdií mapoval uplatnenie žien v umeleckých profesiách hudobného divadla. Záver patril hlavnému organizátorovi podujatia Vladimírovi Zvarovi z Katedry hudobnej vedy FiF UK. Polemicky zameraným príspevkom k dejinám spoločenskej recepcie opery naznačil, že poznatky formulované v historicko-vývinovom kontexte môžu byť cenným východiskom aj pre usmerňovanie aktuálnej divadelnej praxe na začiatku 21. storočia.

Text: Hana Urbancová, Ústav hudobnej vedy SAV