Archeologický výskum paleolitickej lokality bol úspešný
14. 9. 2009 | videné 1424-krát
Tematicky výskum lokality zo staršej doby kamennej v katastri Trenčianskych Teplíc, známej už z predchádzajúcich prieskumov Archeologického ústavu SAV, priniesol množstvo pozoruhodných nálezov.
Už počas predchádzajúcich prieskumov v katastri Trenčianskych Teplíc našli archeológovia z Archeologického ústavu SAV pomerne početné kamenné nástroje, medzi ktorými boli výrazným typom listovité hroty z červenohnedého radiolaritu. Hroty tohto typu sa našli už predtým aj v Moravanoch nad Váhom a podľa tohto náleziska nesú aj pomenovanie - hrot typu Moravany-Dlhá. Radiolarit je miestna kvalitná kamenná surovina, ktorej zdroje ležia v Bielych Karpatách, odkiaľ sa dostávala aj do koryta Váhu. Táto hornina nahrádzala ľuďom dôb kamenných nedostatok pazúrika na území Slovenska a používali ju veľmi často na štiepanie kamenných nástrojov.
Výskumom počas letných mesiacov tohto roku sme odkryli časť z plochy pôvodného táboriska. Získali sme početný súbor kamenných nástrojov vyrobených z radiolaritu. Medzi nimi sa nachádzal aj listovitý hrot, driapadlá, škrabadlá či zúbkované nástroje. Nápadný je veľký počet úštepov, ktoré sú odpadom pri štiepaní nástrojov a dokladajú ich výrobu priamo na mieste – v areáli vtedajšieho táboriska. Odvápnená pôda, v ktorej sa pamiatky nachádzali, však, žiaľ, nezachovala zvieracie kosti. Tým sme prišli nielen o možnosť zistiť, ktoré zvieratá slúžili na obživu obyvateľom táboriska, ale aj o materiál vhodný na datovanie, čo je veľmi dôležité pre presnejšie zaradenie nálezov.
Nálezisko v katastri Trenčianskych Teplíc patrí kultúre nazvanej szeletien (podľa jaskyne Szeleta v Maďarsku), ktorá existovala v poslednej dobe ľadovej na rozhraní stredného a mladého paleolitu (40 000 – 35 000 rokov pred n.l.). Teda v období, keď sa v Európe rozširoval človek dnešného typu, ale súčasne s ním dožíval aj neandertálec. Na szeletienskych lokalitách sa zatiaľ kostrové pozostatky nenašli a tak s určitosťou nevieme, ktorý z dvoch ľudských druhov bol nositeľom szeletienskej kultúry. Ale na základe podobnosti časti kamenných nástrojov najmä s predchádzajúcou stredopaleolitickou kultúrou zvanou micoquien, ktorá patrila neandertálcom (nález z jaskyne Kůlna na Morave) sa domnievame, že táto sa na prechode medzi stredným a mladým paleolitom pretransformovala na szeletien a šírili ju ešte dožívajúci neandertálci. Na Slovensku máme pre túto kultúru zatiaľ len dva dátumy (jaskyňa Čertova pec pri Radošine a Moravany nad Váhom-Dlhá), ktoré sa pohybujú v rozmedzí 39 000 – 38 000 rokov pred n.l.
Z vrstvy s nálezmi kamenných nástrojov sa nám podarilo získať aj drevené uhlíky a dúfame, že bude možné ich použiť na datovanie náleziska. Tým by sme získali ucelenejšiu predstavu o čase, do ktorého patrilo vystriedanie neandertálcov modernými ľuďmi.
Uvedený tematický výskum sme mohli realizovať aj vďaka finančným prostriedkom, ktoré na tento účel poskytla Vláda SR.
Text: Doc. PhDr. Ľubomíra Kaminská, CSc., vedúca výskumu
Archeologický ústav SAV Nitra, pracovisko Košice
Foto: Ľ. Kaminská (1-3), Alica Marková (4)
Už počas predchádzajúcich prieskumov v katastri Trenčianskych Teplíc našli archeológovia z Archeologického ústavu SAV pomerne početné kamenné nástroje, medzi ktorými boli výrazným typom listovité hroty z červenohnedého radiolaritu. Hroty tohto typu sa našli už predtým aj v Moravanoch nad Váhom a podľa tohto náleziska nesú aj pomenovanie - hrot typu Moravany-Dlhá. Radiolarit je miestna kvalitná kamenná surovina, ktorej zdroje ležia v Bielych Karpatách, odkiaľ sa dostávala aj do koryta Váhu. Táto hornina nahrádzala ľuďom dôb kamenných nedostatok pazúrika na území Slovenska a používali ju veľmi často na štiepanie kamenných nástrojov.
Výskumom počas letných mesiacov tohto roku sme odkryli časť z plochy pôvodného táboriska. Získali sme početný súbor kamenných nástrojov vyrobených z radiolaritu. Medzi nimi sa nachádzal aj listovitý hrot, driapadlá, škrabadlá či zúbkované nástroje. Nápadný je veľký počet úštepov, ktoré sú odpadom pri štiepaní nástrojov a dokladajú ich výrobu priamo na mieste – v areáli vtedajšieho táboriska. Odvápnená pôda, v ktorej sa pamiatky nachádzali, však, žiaľ, nezachovala zvieracie kosti. Tým sme prišli nielen o možnosť zistiť, ktoré zvieratá slúžili na obživu obyvateľom táboriska, ale aj o materiál vhodný na datovanie, čo je veľmi dôležité pre presnejšie zaradenie nálezov.
Nálezisko v katastri Trenčianskych Teplíc patrí kultúre nazvanej szeletien (podľa jaskyne Szeleta v Maďarsku), ktorá existovala v poslednej dobe ľadovej na rozhraní stredného a mladého paleolitu (40 000 – 35 000 rokov pred n.l.). Teda v období, keď sa v Európe rozširoval človek dnešného typu, ale súčasne s ním dožíval aj neandertálec. Na szeletienskych lokalitách sa zatiaľ kostrové pozostatky nenašli a tak s určitosťou nevieme, ktorý z dvoch ľudských druhov bol nositeľom szeletienskej kultúry. Ale na základe podobnosti časti kamenných nástrojov najmä s predchádzajúcou stredopaleolitickou kultúrou zvanou micoquien, ktorá patrila neandertálcom (nález z jaskyne Kůlna na Morave) sa domnievame, že táto sa na prechode medzi stredným a mladým paleolitom pretransformovala na szeletien a šírili ju ešte dožívajúci neandertálci. Na Slovensku máme pre túto kultúru zatiaľ len dva dátumy (jaskyňa Čertova pec pri Radošine a Moravany nad Váhom-Dlhá), ktoré sa pohybujú v rozmedzí 39 000 – 38 000 rokov pred n.l.
Z vrstvy s nálezmi kamenných nástrojov sa nám podarilo získať aj drevené uhlíky a dúfame, že bude možné ich použiť na datovanie náleziska. Tým by sme získali ucelenejšiu predstavu o čase, do ktorého patrilo vystriedanie neandertálcov modernými ľuďmi.
Uvedený tematický výskum sme mohli realizovať aj vďaka finančným prostriedkom, ktoré na tento účel poskytla Vláda SR.
Text: Doc. PhDr. Ľubomíra Kaminská, CSc., vedúca výskumu
Archeologický ústav SAV Nitra, pracovisko Košice
Foto: Ľ. Kaminská (1-3), Alica Marková (4)