Vysoké vyznamenania SAV pre prof. Šimáka a prof. Sitára
2. 7. 2009 | videné 1057-krát
V utorok 30. júna predseda SAV prof. Jaromír Pastorek odovzdal vysoké ocenenia SAV významným spolupracovníkom Slovenskej akadémie vied v oblasti fyziky.
Na malej slávnosti v budove Úradu SAV v Bratislave sa zúčastnili aj podpredsedovia SAV Eva Majková a Juraj Lapin, predseda Snemu SAV Karol Iždinský, ale aj spolupracovníci a priatelia ocenených z kooperujúcich ústavov SAV. Zlatú medailu SAV prevzal Prof. RNDr. Vladislav Šimák, DrSc. z Fyzikálneho ústavu AV ČR a Čestnú plaketu SAV Dionýza Ilkoviča za zásluhy vo fyzikálno-chemických vedách prevzal prof. RNDr. Branislav Sitár, DrSc. z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.
Zlatá medaila SAV pre prof. Vladislava Šimáka
Ako pripomenul laudátor, podpredseda SAV Juraj Lapin, prof. RNDr. Vladislav Šimák, DrSc. sa 20. apríla dožil významného životného jubilea – 75 rokov. Je viac ako 40 rokov nerozlučne spätý so životom komunity fyziky vysokých energií na Slovensku. Keď sa v roku 1967 začala v Košiciach rozvíjať metodika spracovania snímok z bublinových komôr, prof. Šimák so svojou skupinou z Fyzikálneho ústavu ČSAV významne pomohol pri budovaní experimentálnych zariadení – prezeracích a meracích stolov, nezištne poskytol cenné metodické skúsenosti a počítačové programy, ktoré umožnili pomerne rýchlo zvládnuť náročnú fyzikálnu metodiku a zapojiť sa do výskumného programu SÚJV v Dubne.
Experimentálna spolupráca sa začala spoločnou účasťou pražských a košických pracovísk v experimente, realizovanom pomocou dvojmetrovej vodíkovej bublinovej komory SÚJV Ludmila na urýchľovači ÚFVE v Protvine. V experimente, v ktorom bol prof. Šimák jednou z vedúcich osobností, z Košíc úspešne participovali aj naši vedci. Jeho kariéra v oblasti metodiky bublinových komôr kulminovala jeho pôsobením vo funkcii predsedu komorového výboru SÚJV v Dubne. Po ukončení analýzy dát z bublinových komôr pokračoval a pokračuje vo vzájomnej spolupráci na analýze dát z elektronických experimentov na urýchľovači Tevatron vo Fermilabe (USA). V súčasnosti spolupráca slovenských fyzikov s prof. Šimákom vrcholí účasťou na experimente ATLAS, ktorý sa realizuje na urýchľovacom komplexe LHC v CERN-e vo Švajčiarsku.
Je významnou medzinárodne uznávanou osobnosťou vo svete subjadrovej fyziky. Toto tvrdenie je možné dokumentovať jeho veľkým vkladom do dnes plodnej spolupráce Slovenska s CERN-om, do zapojenia sa v tom čase československej fyzikálnej obce do experimentu H1 v DESY Hamburg, ale aj do zapojenia sa našich pracovísk do experimentov realizovaných na Tevatrone v USA. Je dlhoročným členom rôznych medzinárodných organizačných komisií prestížnych vedeckých konferencií aj členom rôznych medzinárodných komisií, pracujúcich v oblasti subjadrovej fyziky. Je autorom kníh "High Energy Physics" a "Fyzika vysokých energií". Vniesol aj nemalý vklad do vedecko-popularizačnej činnosti, napr. je autorom viac ako 40 článkov venovaných tomuto účelu. Treba tiež zdôrazniť jeho edukačné zásluhy. Bol dlhoročným členom komisie pre obhajoby dizertačných prác a od roku 1959 pôsobí ako prednášajúci na pôde FJTF ČVUT a MFF UK Praha, ktoré vychovávali a vychovávajú aj študentov zo Slovenska.
Profesor Vladislav Šimák sa významne zaslúžil o rozvoj experimentálnej fyziky vysokých ebergií na košických pracoviskách – Prírodovedeckej fakulte UPJŠ a Ústave experimentálnej fyziky SAV.
Čestná plaketa SAV Dionýza Ilkoviča za zásluhy vo fyzikálno-chemických vedách pre prof. Branislava Sitára
Juraj Lapin v laudácii zdôraznil, že prof. RNDr. Branislav Sitár, DrSc. z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK významne prispel k rozvoju spolupráce Slovenska s CERN-om. Od roku 1993, keď sa Slovensko stalo členským štátom CERN, aktívne pôsobí v jeho riadiacich orgánoch i vo Výbore pre spoluprácu SR s CERN-om pri Ministerstve školstva SR. V rokoch 1993-96 bol delegátom Slovenska vo Finančnom výbore CERN-u, v rokoch 1996-99 a od roku 2002 je vedeckým delegátom Slovenska v najvyššom orgáne CERN-u – jeho Rade. V roku 2007 ho zvoliliza viceprezidenta Rady CERN-u. V rokoch 1993-99 bol podpredsedom Výboru pre spoluprácu SR s CERN-om a od roku 2002 je predsedom tohto výboru. V rokoch 1997-05 pracoval v slovenskom výbore IUPAP.
Prof. Sitár je autorom, resp. spoluautorom viac ako 200 pôvodných vedeckých prác, uverejnených v zahraničných karentovaných časopisoch. Na jeho práce je viac ako 4600 citácií. Je spoluautorom dvoch zahraničných monografií.
Vo svojej vedeckej činnosti prispel najmä k vypracovaniu nových experimentálnych metodík, predovšetkým v oblasti tzv. koordinátnych detektorov, pre registráciu elementárnych častíc pri vysokých energiách. Počas práce v SÚJV v Dubne viedol vývoj nového typu detektorov, tzv. bezelektródových driftových komôr. Rozhodujúcou mierou prispel k vývoju a výrobe mnohovláknových vyčítavacích komôr IROC pre centrálny detektor TPC ALICE, ktorý je najväčším a najzložitejším zariadením svojho druhu. Pri štúdiu reakcie ťažkých iónov na urýchľovači SPS navrhol a skonštruoval pre experiment NA49 v CERNe novú časovo projekčnú komoru Gap TPC a podieľal sa na získaní radu nových fyzikálnych výsledkov. Patria k nim inkluzívne účinné prierezy všetkých izospinových komponent rezonancie delta, ako aj príspevky k CERNom oznámenej evidencii produkcie "nového stavu hmoty" (prvé pozorovanie produkcie kvarkovo-gluónovej plazmy).
So svojou skupinou významne prispel k štúdiu exotických foriem hmoty v zrážkach ťažkých iónov na separátore fragmentov FRS v GSI Darmstadt. Vyvinul a pre experimenty realizoval viacero plynových koordinátnych detektorov, predovšetkým presných komôr TPC. Získal pomocou nich cenné výsledky, najmä zmeranie totálnych účinných prierezov interakcií s výmenou náboja pre ľahké jadrá, bohaté na neutróny a systematické štúdium účinných prierezov a jadrových polomerov izotopov Be, B, C, N, O a F od neutrónovo chudobných až po neutrónovo bohaté izotopy.
Za významný prínos k vybudovaniu experimentálneho komplexu ALICE, za organizátorské aktivity, ktoré pomohli k vybudovaniu veľmi dobre fungujúcej medzinárodnej spolupráce slovenských fyzikálnych pracovísk s CERN-om a za významnú činnosť vo funkcii predsedu Výboru pre spoluprácu SR s CERN, najmä podporu Ústavu experimentálnej fyziky SAV na programe LHC, mu Vedecká rada SAV pri príležitosti dobudovania unikátneho urýchľovacieho komplexu LHC V CERN-e udelila Čestnú plaketu SAV Dionýza Ilkoviča za zásluhy vo fyzikálno-chemických vedách.
Na malej slávnosti v budove Úradu SAV v Bratislave sa zúčastnili aj podpredsedovia SAV Eva Majková a Juraj Lapin, predseda Snemu SAV Karol Iždinský, ale aj spolupracovníci a priatelia ocenených z kooperujúcich ústavov SAV. Zlatú medailu SAV prevzal Prof. RNDr. Vladislav Šimák, DrSc. z Fyzikálneho ústavu AV ČR a Čestnú plaketu SAV Dionýza Ilkoviča za zásluhy vo fyzikálno-chemických vedách prevzal prof. RNDr. Branislav Sitár, DrSc. z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.
Zlatá medaila SAV pre prof. Vladislava Šimáka
Ako pripomenul laudátor, podpredseda SAV Juraj Lapin, prof. RNDr. Vladislav Šimák, DrSc. sa 20. apríla dožil významného životného jubilea – 75 rokov. Je viac ako 40 rokov nerozlučne spätý so životom komunity fyziky vysokých energií na Slovensku. Keď sa v roku 1967 začala v Košiciach rozvíjať metodika spracovania snímok z bublinových komôr, prof. Šimák so svojou skupinou z Fyzikálneho ústavu ČSAV významne pomohol pri budovaní experimentálnych zariadení – prezeracích a meracích stolov, nezištne poskytol cenné metodické skúsenosti a počítačové programy, ktoré umožnili pomerne rýchlo zvládnuť náročnú fyzikálnu metodiku a zapojiť sa do výskumného programu SÚJV v Dubne.
Experimentálna spolupráca sa začala spoločnou účasťou pražských a košických pracovísk v experimente, realizovanom pomocou dvojmetrovej vodíkovej bublinovej komory SÚJV Ludmila na urýchľovači ÚFVE v Protvine. V experimente, v ktorom bol prof. Šimák jednou z vedúcich osobností, z Košíc úspešne participovali aj naši vedci. Jeho kariéra v oblasti metodiky bublinových komôr kulminovala jeho pôsobením vo funkcii predsedu komorového výboru SÚJV v Dubne. Po ukončení analýzy dát z bublinových komôr pokračoval a pokračuje vo vzájomnej spolupráci na analýze dát z elektronických experimentov na urýchľovači Tevatron vo Fermilabe (USA). V súčasnosti spolupráca slovenských fyzikov s prof. Šimákom vrcholí účasťou na experimente ATLAS, ktorý sa realizuje na urýchľovacom komplexe LHC v CERN-e vo Švajčiarsku.
Je významnou medzinárodne uznávanou osobnosťou vo svete subjadrovej fyziky. Toto tvrdenie je možné dokumentovať jeho veľkým vkladom do dnes plodnej spolupráce Slovenska s CERN-om, do zapojenia sa v tom čase československej fyzikálnej obce do experimentu H1 v DESY Hamburg, ale aj do zapojenia sa našich pracovísk do experimentov realizovaných na Tevatrone v USA. Je dlhoročným členom rôznych medzinárodných organizačných komisií prestížnych vedeckých konferencií aj členom rôznych medzinárodných komisií, pracujúcich v oblasti subjadrovej fyziky. Je autorom kníh "High Energy Physics" a "Fyzika vysokých energií". Vniesol aj nemalý vklad do vedecko-popularizačnej činnosti, napr. je autorom viac ako 40 článkov venovaných tomuto účelu. Treba tiež zdôrazniť jeho edukačné zásluhy. Bol dlhoročným členom komisie pre obhajoby dizertačných prác a od roku 1959 pôsobí ako prednášajúci na pôde FJTF ČVUT a MFF UK Praha, ktoré vychovávali a vychovávajú aj študentov zo Slovenska.
Profesor Vladislav Šimák sa významne zaslúžil o rozvoj experimentálnej fyziky vysokých ebergií na košických pracoviskách – Prírodovedeckej fakulte UPJŠ a Ústave experimentálnej fyziky SAV.
Čestná plaketa SAV Dionýza Ilkoviča za zásluhy vo fyzikálno-chemických vedách pre prof. Branislava Sitára
Juraj Lapin v laudácii zdôraznil, že prof. RNDr. Branislav Sitár, DrSc. z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK významne prispel k rozvoju spolupráce Slovenska s CERN-om. Od roku 1993, keď sa Slovensko stalo členským štátom CERN, aktívne pôsobí v jeho riadiacich orgánoch i vo Výbore pre spoluprácu SR s CERN-om pri Ministerstve školstva SR. V rokoch 1993-96 bol delegátom Slovenska vo Finančnom výbore CERN-u, v rokoch 1996-99 a od roku 2002 je vedeckým delegátom Slovenska v najvyššom orgáne CERN-u – jeho Rade. V roku 2007 ho zvoliliza viceprezidenta Rady CERN-u. V rokoch 1993-99 bol podpredsedom Výboru pre spoluprácu SR s CERN-om a od roku 2002 je predsedom tohto výboru. V rokoch 1997-05 pracoval v slovenskom výbore IUPAP.
Prof. Sitár je autorom, resp. spoluautorom viac ako 200 pôvodných vedeckých prác, uverejnených v zahraničných karentovaných časopisoch. Na jeho práce je viac ako 4600 citácií. Je spoluautorom dvoch zahraničných monografií.
Vo svojej vedeckej činnosti prispel najmä k vypracovaniu nových experimentálnych metodík, predovšetkým v oblasti tzv. koordinátnych detektorov, pre registráciu elementárnych častíc pri vysokých energiách. Počas práce v SÚJV v Dubne viedol vývoj nového typu detektorov, tzv. bezelektródových driftových komôr. Rozhodujúcou mierou prispel k vývoju a výrobe mnohovláknových vyčítavacích komôr IROC pre centrálny detektor TPC ALICE, ktorý je najväčším a najzložitejším zariadením svojho druhu. Pri štúdiu reakcie ťažkých iónov na urýchľovači SPS navrhol a skonštruoval pre experiment NA49 v CERNe novú časovo projekčnú komoru Gap TPC a podieľal sa na získaní radu nových fyzikálnych výsledkov. Patria k nim inkluzívne účinné prierezy všetkých izospinových komponent rezonancie delta, ako aj príspevky k CERNom oznámenej evidencii produkcie "nového stavu hmoty" (prvé pozorovanie produkcie kvarkovo-gluónovej plazmy).
So svojou skupinou významne prispel k štúdiu exotických foriem hmoty v zrážkach ťažkých iónov na separátore fragmentov FRS v GSI Darmstadt. Vyvinul a pre experimenty realizoval viacero plynových koordinátnych detektorov, predovšetkým presných komôr TPC. Získal pomocou nich cenné výsledky, najmä zmeranie totálnych účinných prierezov interakcií s výmenou náboja pre ľahké jadrá, bohaté na neutróny a systematické štúdium účinných prierezov a jadrových polomerov izotopov Be, B, C, N, O a F od neutrónovo chudobných až po neutrónovo bohaté izotopy.
Za významný prínos k vybudovaniu experimentálneho komplexu ALICE, za organizátorské aktivity, ktoré pomohli k vybudovaniu veľmi dobre fungujúcej medzinárodnej spolupráce slovenských fyzikálnych pracovísk s CERN-om a za významnú činnosť vo funkcii predsedu Výboru pre spoluprácu SR s CERN, najmä podporu Ústavu experimentálnej fyziky SAV na programe LHC, mu Vedecká rada SAV pri príležitosti dobudovania unikátneho urýchľovacieho komplexu LHC V CERN-e udelila Čestnú plaketu SAV Dionýza Ilkoviča za zásluhy vo fyzikálno-chemických vedách.