Zlaté medaily SAV prof. Dubinskému a doc. Štolcovi...
8. 6. 2009 | videné 1155-krát
V stredu 27. mája im ocenenia odovzdal predseda SAV prof. Štefan Luby. Medailu SAV za podporu vedy prevzal prof. László Miklós.
Na slávnosti v priestoroch Úradu SAV v Bratislave sa zúčastnili prvý podpredseda SAV prof. Ján Slezák, podpredseda SAV Ivan Zahradník, predseda Učenej spoločnosti SAV prof. Fedor Čiampor, ďalší členovia Predsedníctva SAV, spolupracovníci aj priatelia ocenených.
Medailu SAV za zásluhy v biologických vedách prevzal prof. RNDr. László Miklós, CSc., vedúci vedecký pracovník Ústavu krajinnej ekológie SAV v Bratislave. Zlaté medaily SAV prof. Štefan Luby odovzdal významnému vedcovi, donedávna riaditeľovi Parazitologického ústavu SAV v Košiciach prof. MVDr. Pavlovi Dubinskému, DrSc. a významnému farmakológovi doc. MUDr. Svoradovi Štolcovi, DrSc. z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV v Bratislave.
Medaila SAV za podporu vedy prof. Lászlóvi Miklósovi
Ako v laudácii na počesť oceneného pripomenul prof. Ján Slezák, prof. László Miklós v roku 1973 ukončil štúdium fyzickej a regionálnej geografie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, v roku 1983 obhájil kandidátsku prácu na Prírodovedeckej fakulte J. E. Purkyněho v Brne, v roku 1993 sa stal docentom na Fakulte ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene. Vedeckú hodnosť doktora vied získal v roku 1994 a za profesora TU vo Zvolene ho vymenovali v roku 1997. Od roku 2006 je poslancom NR SR, v rokoch 1998-2006 bol ministrom životného prostredia SR. Ako hosťujúci profesor pôsobil v Rakúsku a Dánsku.
László Miklós je spoluzakladateľom slovenskej krajinnoekologickej školy, spoluautorom metodiky LANDEP, ktorá sa ako jedna z odporúčaných metodík pri riešení problémov životného prostredia dostala do Agendy 21 z Rio Summit 92. Systematizoval rozhodovací proces v krajine, hodnotil priestorové vzťahy v geosystémoch, interpretoval morfometrické ukazovatele reliéfu a venoval sa tvorbe účelových vlastností krajiny. Tieto aktivity predstavovali významný prelom v oblasti krajinnoekologického výskumu. Je jedným z hlavných tvorcov metodiky tvorby Územných systémov ekologickej stability (ÚSES) na Slovensku. Je iniciátorom implementácie metodík do projekčnej praxe, a do environmentálnej legislatívy v Slovenskej republike. Zaslúžil sa o kompatibilitu slovenskej legislatívy s európskou. Ako minister životného prostredia Slovenskej republiky, za Slovensko prijal celý rad legislatívnych a ekonomických nástrojov na ochranu a tvorbu životného prostredia. Slovensko sa pripojilo k implementácii trvalo udržateľného rozvoja. V rámci tvorivej vedeckej práce realizoval 2 veľké projekty ako je spracovanie Atlasu krajiny Slovenska a Atlasu reprezentatívnych geoekosystémov Slovenska, ktorý bol ocenený Prémiou za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2006 v rámci Literárneho fondu, a cenou Zlatý kosák na výstave INCHEBA 2007. Ide o diela, ktoré sú výsledkom celoživotnej vedeckej práce menovaného.
László Miklós je autorom alebo spoluautorom viac ako 60 záverečných správ z vedeckých projektov, 16 kníh alebo samostatných kapitol v knižných publikáciách (9 v zahraničí), 5 editovaných publikácií, l3 učebných textov, viac ako l60 vedeckých a odborných článkov v časopisoch a zborníkoch na Slovensku, viac ako 50 v zahraničí a ďalších publikácií. Má vyše 170 citácií vedeckých prác, z toho viac ako 50 v zahraničí.
Zlatá medaila SAV pre prof. Pavla Dubinského
Laudáciu na počesť prof. Dubinského predniesol Člen Predsedníctva SAV prof. Ivan Chodák, ktorý konštatoval, že ocenený v roku 1962 ukončil štúdium na Veterinárskej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Košiciach. Na vedeckú výchovu, vtedajšiu ašpirantúru nastúpil na Helmintologickom ústave SAV. Témou jeho práce bol vplyv fyzikálnych faktorov na devitalizáciu zárodkov parazitov hydiny chovanej na hlbokej podstielke. Po obhajobe a získaní titulu CSc. v roku 1968 ostal pracovať na ústave v Oddelení morfológie a fyziológie. Tu sa venoval výskumu fyziológie vývinových štádií helmintov, ich adaptácie na parazitický spôsob výživy a vplyvu na fyziológiu hydiny pri rôznej výžive. Zaviedol rozsiahly experimentálny chov kurčiat a vtedy novú metódu analýzy aminokyselín pomocou automatického analyzátora. V roku 1983 úspešne obhájil doktorskú dizertáciu. Zahrnul v nej zásadné poznatky o fyziológii rozmnožovania parazitických nematódov. Od roku 1981 viedol Oddelenie fyziológie a morfológie helmintov.
Za riaditeľa ústavu ho vymenovali v januári 1988 a po zmene spôsobu výberu riaditeľov v SAV bol ustanovený do tejto funkcie Predsedníctvom SAV na základe konkurzov a voľby tvorivými pracovníkmi ústavu opakovane v rokoch 1991, 1995, 1999 a 2003. Ako začínajúci riaditeľ viedol ústav v období, ktoré patrí v histórii SAV medzi najzložitejšie a najťažšie. Na redukciu finančných prostriedkov nadväzovala redukcia počtu pracovníkov. Avšak i v tomto období sa podarilo zachovať tvorivé jadro perspektívnych vedeckých pracovníkov, pokračovať vo vedeckej výchove a pripraviť kolektív na nové podmienky financovania vedy.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky bolo potrebné vytvoriť základňu pre komplexný výskum v parazitológii. Prof Dubinský v spolupráci s vedeckou radou navrhol novú, širšiu koncepciu ústavu. Nadväzne v roku 1993 bol Helmintologický ústav premenovaný na Parazitologický ústav SAV.
Významné sú aj jeho medzinárodné aktivity, ako organizácia vedeckých podujatí, predovšetkým tradičné Medzinárodné helmintologické sympózia. Medzinárodné kontakty jubilant budoval počas pobytov na zahraničných univerzitách v rámci spoluprác, alebo ako hosťujúci profesor. Jeho pobyty vo Švajčiarsku, Anglicku, USA, Rakúsku, Dánsku, Japonsku, ale aj v susedných štátoch výrazne prispievali k rozširovaní medzinárodnej spolupráce ústavu. Jeho vedecká erudovanosť, ale aj medzinárodné kontakty prispeli k tomu, že v roku 1999 bol zvolený do výboru Svetovej federácie parazitológov a v druhom funkčnom období bol viceprezidentom tejto celosvetovej organizácie. V roku 1996 bol zvolený do Medzinárodnej komisie pre trichinelózu ako zástupca pre Slovensko a je tiež členom Svetovej asociácie pre pokrok vo veterinárnej parazitológii. Medzinárodnému postaveniu predchádzalo pôsobenie doma. Od roku 1982 bol členom výboru a od roku 1988 podpredsedom Československej parazitologickej spoločnosti pri ČSAV. Výrazne sa podieľal na založení Slovenskej parazitologickej spoločnosti pri SAV a bol jej predsedom od roku 1994 až do minulého roka.
Pedagogickú činnosť vykonáva od roku 1987 formou vybraných prednášok z parazitológie na Katedre infekčných a parazitárnych chorôb UVL v Košiciach, Prírodovedeckej fakulte a Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach. Krátkodobo pôsobil ako pozvaný profesor na Univerzite v Keele (Veľká Británia) a na Univerzite v Zürichu. Na docenta habilitoval v roku 1991 a inauguroval na profesora v roku 2001. Je predsedom Spoločnej odborovej komisie pre vedný odbor parazitológia so sídlom v Parazitologickom ústave SAV. Prof. Dubinský je vedúcim Národného referenčného laboratória trichinelózy, zriadeného Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR na Parazitologickom ústave SAV.
Prof. Dubinský je držiteľom mnohých významných ocenení jeho vedeckej aj organizačnej práce doma aj v zahraničí. Prezident Slovenskej republiky mu v roku 2007 udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o sociálno-hospodársky rozvoj.
Zlatá medaila SAV doc. Svoradovi Štolcovi
Ako v laudácii zdôraznil podpredseda SAV Ivan Zahradník, Vedecká rada Slovenskej akadémie vied udeľuje toto ocenenie významnej osobnosti slovenskej vedy, spoluobjaviteľovi novej skupiny liečiv, významnému farmakológovi v celosvetovom meradle, v súčasnosti vedúcemu Oddelenia mikroPET, akciovej spoločnosti BIONT.
Hlavný vedecký prínos doc. Štolca, významného predstaviteľa silnej generácie lekárov-vedcov, je vo vytvorení školy modernej farmakológie nervového, kardiovaskulárneho a tráviaceho systému, v inovačnom prepojení základného a aplikovaného výskumu.
Doc Svorad Štolc v roku 1962 absolvoval štúdium na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Na životnú dráhu výskumníka ho priviedol akademik profesor MUDr. Juraj Antal, DrSc., ktorého prednášky boli plné demonštrácií, experimentov, úvah, interpretácií. Ďalším impulzom mu bola návšteva laboratória akademika Jozefa Zachara vo vtedajšom Ústave experimentálnej medicíny SAV. V roku 1965, nastúpil do Farmakologického ústavu ČSAV v Bratislave.
Vedeckú hodnosť CSc. dosiahol v r. 1969 pred Vedeckým kolégiom lekárskych vied ČSAV v Prahe obhájením práce Reaktivita mezenteriálneho riečiska psa na angiotenzín a niektoré iné vazokonstrikčné látky a jej závislosť od cievneho tonusu. Hodnosť DrSc. získal v SAV za prácu Molekulárne aspekty pôsobenia vybraných farmák inhibujúcich iónové kanály bunkových membrán v roku 1999. V tom istom roku sa habilituje na Jeseniovej lekárskej fakulte UK v Martine.
V r. 1969/1970 pôsobil ako assistant professor na Department of Pharmacology, University of Oregon Medical School, Portland, USA, u profesora Willama F. Rikera. Tu mal možnosť dostať sa ku pravej elektrofyziológii priamo. Neskôr absolvoval množstvo krátkodobých pobytov na významných pracoviskách v Maďarsku, v ZSSR, vo Veľkej Británii, v USA, či v Indii.
Počas svojej kariéry pôsobil v mnohých slovenských vedeckých spoločnostiach nielen ako člen, ale aj v ich výboroch. Je zakladajúcim člena Učenej spoločnosti SAV, kde pôsobil v prvom funkčnom období ako tajomník. Neoceniteľný kus práce pre SAV vykonal ako predseda Akreditačnej komisie 2. OV SAV. Podobne veľký význam pre slovenskú vedu malo jeho pôsobenie v Grantovej agentúre pre vedu, neskôr VEGA, ako aj v Rada pre lekárske vedy APVV, odborovej komisii pre farmaceutickú chémiu, Slovenskej komisii pre udeľovanie vedeckých hodností, či viacerých komisiách SAV.
Rozsiahla je aj pedagogická činnosť doc. Štolca. Celkovo vychoval 10 doktorandov. Vedecké výsledky zahŕňajú základný aj aplikovaný výskum lokálnych anestetík, proti radikálových a široko spektrálnych liečiv radu pyridoindolov, publikácie v renomovaných časopisoch ako aj zahraničné patenty. Celkovo vytvoril viac ako 300 prác, z toho 52 publikoval v časopisoch evidovaných v databáze CC, ktoré boli citované viac ako 500 krát. Podal 22 patentov, prispel kapitolami do vysokoškolských učebníc a monografii.
Na slávnosti v priestoroch Úradu SAV v Bratislave sa zúčastnili prvý podpredseda SAV prof. Ján Slezák, podpredseda SAV Ivan Zahradník, predseda Učenej spoločnosti SAV prof. Fedor Čiampor, ďalší členovia Predsedníctva SAV, spolupracovníci aj priatelia ocenených.
Medailu SAV za zásluhy v biologických vedách prevzal prof. RNDr. László Miklós, CSc., vedúci vedecký pracovník Ústavu krajinnej ekológie SAV v Bratislave. Zlaté medaily SAV prof. Štefan Luby odovzdal významnému vedcovi, donedávna riaditeľovi Parazitologického ústavu SAV v Košiciach prof. MVDr. Pavlovi Dubinskému, DrSc. a významnému farmakológovi doc. MUDr. Svoradovi Štolcovi, DrSc. z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV v Bratislave.
Medaila SAV za podporu vedy prof. Lászlóvi Miklósovi
Ako v laudácii na počesť oceneného pripomenul prof. Ján Slezák, prof. László Miklós v roku 1973 ukončil štúdium fyzickej a regionálnej geografie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, v roku 1983 obhájil kandidátsku prácu na Prírodovedeckej fakulte J. E. Purkyněho v Brne, v roku 1993 sa stal docentom na Fakulte ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene. Vedeckú hodnosť doktora vied získal v roku 1994 a za profesora TU vo Zvolene ho vymenovali v roku 1997. Od roku 2006 je poslancom NR SR, v rokoch 1998-2006 bol ministrom životného prostredia SR. Ako hosťujúci profesor pôsobil v Rakúsku a Dánsku.
László Miklós je spoluzakladateľom slovenskej krajinnoekologickej školy, spoluautorom metodiky LANDEP, ktorá sa ako jedna z odporúčaných metodík pri riešení problémov životného prostredia dostala do Agendy 21 z Rio Summit 92. Systematizoval rozhodovací proces v krajine, hodnotil priestorové vzťahy v geosystémoch, interpretoval morfometrické ukazovatele reliéfu a venoval sa tvorbe účelových vlastností krajiny. Tieto aktivity predstavovali významný prelom v oblasti krajinnoekologického výskumu. Je jedným z hlavných tvorcov metodiky tvorby Územných systémov ekologickej stability (ÚSES) na Slovensku. Je iniciátorom implementácie metodík do projekčnej praxe, a do environmentálnej legislatívy v Slovenskej republike. Zaslúžil sa o kompatibilitu slovenskej legislatívy s európskou. Ako minister životného prostredia Slovenskej republiky, za Slovensko prijal celý rad legislatívnych a ekonomických nástrojov na ochranu a tvorbu životného prostredia. Slovensko sa pripojilo k implementácii trvalo udržateľného rozvoja. V rámci tvorivej vedeckej práce realizoval 2 veľké projekty ako je spracovanie Atlasu krajiny Slovenska a Atlasu reprezentatívnych geoekosystémov Slovenska, ktorý bol ocenený Prémiou za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2006 v rámci Literárneho fondu, a cenou Zlatý kosák na výstave INCHEBA 2007. Ide o diela, ktoré sú výsledkom celoživotnej vedeckej práce menovaného.
László Miklós je autorom alebo spoluautorom viac ako 60 záverečných správ z vedeckých projektov, 16 kníh alebo samostatných kapitol v knižných publikáciách (9 v zahraničí), 5 editovaných publikácií, l3 učebných textov, viac ako l60 vedeckých a odborných článkov v časopisoch a zborníkoch na Slovensku, viac ako 50 v zahraničí a ďalších publikácií. Má vyše 170 citácií vedeckých prác, z toho viac ako 50 v zahraničí.
Zlatá medaila SAV pre prof. Pavla Dubinského
Laudáciu na počesť prof. Dubinského predniesol Člen Predsedníctva SAV prof. Ivan Chodák, ktorý konštatoval, že ocenený v roku 1962 ukončil štúdium na Veterinárskej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Košiciach. Na vedeckú výchovu, vtedajšiu ašpirantúru nastúpil na Helmintologickom ústave SAV. Témou jeho práce bol vplyv fyzikálnych faktorov na devitalizáciu zárodkov parazitov hydiny chovanej na hlbokej podstielke. Po obhajobe a získaní titulu CSc. v roku 1968 ostal pracovať na ústave v Oddelení morfológie a fyziológie. Tu sa venoval výskumu fyziológie vývinových štádií helmintov, ich adaptácie na parazitický spôsob výživy a vplyvu na fyziológiu hydiny pri rôznej výžive. Zaviedol rozsiahly experimentálny chov kurčiat a vtedy novú metódu analýzy aminokyselín pomocou automatického analyzátora. V roku 1983 úspešne obhájil doktorskú dizertáciu. Zahrnul v nej zásadné poznatky o fyziológii rozmnožovania parazitických nematódov. Od roku 1981 viedol Oddelenie fyziológie a morfológie helmintov.
Za riaditeľa ústavu ho vymenovali v januári 1988 a po zmene spôsobu výberu riaditeľov v SAV bol ustanovený do tejto funkcie Predsedníctvom SAV na základe konkurzov a voľby tvorivými pracovníkmi ústavu opakovane v rokoch 1991, 1995, 1999 a 2003. Ako začínajúci riaditeľ viedol ústav v období, ktoré patrí v histórii SAV medzi najzložitejšie a najťažšie. Na redukciu finančných prostriedkov nadväzovala redukcia počtu pracovníkov. Avšak i v tomto období sa podarilo zachovať tvorivé jadro perspektívnych vedeckých pracovníkov, pokračovať vo vedeckej výchove a pripraviť kolektív na nové podmienky financovania vedy.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky bolo potrebné vytvoriť základňu pre komplexný výskum v parazitológii. Prof Dubinský v spolupráci s vedeckou radou navrhol novú, širšiu koncepciu ústavu. Nadväzne v roku 1993 bol Helmintologický ústav premenovaný na Parazitologický ústav SAV.
Významné sú aj jeho medzinárodné aktivity, ako organizácia vedeckých podujatí, predovšetkým tradičné Medzinárodné helmintologické sympózia. Medzinárodné kontakty jubilant budoval počas pobytov na zahraničných univerzitách v rámci spoluprác, alebo ako hosťujúci profesor. Jeho pobyty vo Švajčiarsku, Anglicku, USA, Rakúsku, Dánsku, Japonsku, ale aj v susedných štátoch výrazne prispievali k rozširovaní medzinárodnej spolupráce ústavu. Jeho vedecká erudovanosť, ale aj medzinárodné kontakty prispeli k tomu, že v roku 1999 bol zvolený do výboru Svetovej federácie parazitológov a v druhom funkčnom období bol viceprezidentom tejto celosvetovej organizácie. V roku 1996 bol zvolený do Medzinárodnej komisie pre trichinelózu ako zástupca pre Slovensko a je tiež členom Svetovej asociácie pre pokrok vo veterinárnej parazitológii. Medzinárodnému postaveniu predchádzalo pôsobenie doma. Od roku 1982 bol členom výboru a od roku 1988 podpredsedom Československej parazitologickej spoločnosti pri ČSAV. Výrazne sa podieľal na založení Slovenskej parazitologickej spoločnosti pri SAV a bol jej predsedom od roku 1994 až do minulého roka.
Pedagogickú činnosť vykonáva od roku 1987 formou vybraných prednášok z parazitológie na Katedre infekčných a parazitárnych chorôb UVL v Košiciach, Prírodovedeckej fakulte a Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach. Krátkodobo pôsobil ako pozvaný profesor na Univerzite v Keele (Veľká Británia) a na Univerzite v Zürichu. Na docenta habilitoval v roku 1991 a inauguroval na profesora v roku 2001. Je predsedom Spoločnej odborovej komisie pre vedný odbor parazitológia so sídlom v Parazitologickom ústave SAV. Prof. Dubinský je vedúcim Národného referenčného laboratória trichinelózy, zriadeného Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR na Parazitologickom ústave SAV.
Prof. Dubinský je držiteľom mnohých významných ocenení jeho vedeckej aj organizačnej práce doma aj v zahraničí. Prezident Slovenskej republiky mu v roku 2007 udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o sociálno-hospodársky rozvoj.
Zlatá medaila SAV doc. Svoradovi Štolcovi
Ako v laudácii zdôraznil podpredseda SAV Ivan Zahradník, Vedecká rada Slovenskej akadémie vied udeľuje toto ocenenie významnej osobnosti slovenskej vedy, spoluobjaviteľovi novej skupiny liečiv, významnému farmakológovi v celosvetovom meradle, v súčasnosti vedúcemu Oddelenia mikroPET, akciovej spoločnosti BIONT.
Hlavný vedecký prínos doc. Štolca, významného predstaviteľa silnej generácie lekárov-vedcov, je vo vytvorení školy modernej farmakológie nervového, kardiovaskulárneho a tráviaceho systému, v inovačnom prepojení základného a aplikovaného výskumu.
Doc Svorad Štolc v roku 1962 absolvoval štúdium na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Na životnú dráhu výskumníka ho priviedol akademik profesor MUDr. Juraj Antal, DrSc., ktorého prednášky boli plné demonštrácií, experimentov, úvah, interpretácií. Ďalším impulzom mu bola návšteva laboratória akademika Jozefa Zachara vo vtedajšom Ústave experimentálnej medicíny SAV. V roku 1965, nastúpil do Farmakologického ústavu ČSAV v Bratislave.
Vedeckú hodnosť CSc. dosiahol v r. 1969 pred Vedeckým kolégiom lekárskych vied ČSAV v Prahe obhájením práce Reaktivita mezenteriálneho riečiska psa na angiotenzín a niektoré iné vazokonstrikčné látky a jej závislosť od cievneho tonusu. Hodnosť DrSc. získal v SAV za prácu Molekulárne aspekty pôsobenia vybraných farmák inhibujúcich iónové kanály bunkových membrán v roku 1999. V tom istom roku sa habilituje na Jeseniovej lekárskej fakulte UK v Martine.
V r. 1969/1970 pôsobil ako assistant professor na Department of Pharmacology, University of Oregon Medical School, Portland, USA, u profesora Willama F. Rikera. Tu mal možnosť dostať sa ku pravej elektrofyziológii priamo. Neskôr absolvoval množstvo krátkodobých pobytov na významných pracoviskách v Maďarsku, v ZSSR, vo Veľkej Británii, v USA, či v Indii.
Počas svojej kariéry pôsobil v mnohých slovenských vedeckých spoločnostiach nielen ako člen, ale aj v ich výboroch. Je zakladajúcim člena Učenej spoločnosti SAV, kde pôsobil v prvom funkčnom období ako tajomník. Neoceniteľný kus práce pre SAV vykonal ako predseda Akreditačnej komisie 2. OV SAV. Podobne veľký význam pre slovenskú vedu malo jeho pôsobenie v Grantovej agentúre pre vedu, neskôr VEGA, ako aj v Rada pre lekárske vedy APVV, odborovej komisii pre farmaceutickú chémiu, Slovenskej komisii pre udeľovanie vedeckých hodností, či viacerých komisiách SAV.
Rozsiahla je aj pedagogická činnosť doc. Štolca. Celkovo vychoval 10 doktorandov. Vedecké výsledky zahŕňajú základný aj aplikovaný výskum lokálnych anestetík, proti radikálových a široko spektrálnych liečiv radu pyridoindolov, publikácie v renomovaných časopisoch ako aj zahraničné patenty. Celkovo vytvoril viac ako 300 prác, z toho 52 publikoval v časopisoch evidovaných v databáze CC, ktoré boli citované viac ako 500 krát. Podal 22 patentov, prispel kapitolami do vysokoškolských učebníc a monografii.