Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Prof. Štefan Luby (vpravo) odovzdáva Pamätnú plaketu jubilantovi doc. Rudolfovi Chmelovi.

Pamätná plaketa pre doc. Rudolfa Chmela

9. 6. 2009 | videné 727-krát
Na návrh vedenia a Vedeckej rady Ústavu slovenskej literatúry SAV udelilo Predsedníctvo SAV pri príležitosti životného jubilea doc. Rudolfovi Chmelovi Pamätnú plaketu.

Pamätnú plaketu prevzal jubilant v priestoroch Predsedníctva SAV v Bratislave 29. mája od predsedu SAV prof. Štefana Lubyho. Na slávnostnom odovzdaní sa zúčastnila podpredsedníčka SAV Viera Rosová, podpredseda SAV Dušan Kováč, zástupkyňa riaditeľky Ústavu slovenskej literatúry SAV doc. Erika Brtáňová a vedecká pracovníčka ústavu doc. Jelena Paštéková.

Predsedníctvo SAV tak ocenilo doc. Rudolfa Chmela za jeho dlhoročnú vedeckú prácu na pôde SAV. V Ústave slovenskej literatúry SAV pracuje s prestávkami od roku 1961. Je aktívnym a dôležitým vedúcim vedeckým pracovníkom ústavu, je pedagogicky činný s mimoriadne širokým kultúrnym i priestorovým (stredoeurópskym) záberom.

Pamätná plaketa pre doc. Rudolfa Chmela

Predseda SAV prof. Štefan Luby v príhovore ocenil aktivity i prácu doc. Rudolfa Chmela, ktorý významne obohatil slovenskú literárnu historiografiu a prispel k presnejšiemu obrazu dejín slovenskej literatúry. Literárny historik a kritik, publicista, editor a politik Rudolf Chmel po štúdiách slovenčiny a ruštiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1956 – 1961) nastúpil do Ústavu slovenskej literatúry SAV, kde pracuje dodnes. Zároveň bol redaktorom časopisu Slovenská literatúra (1972 – 1982), tajomníkom Zväzu československých spisovateľov v Prahe (1982 – 1989), šéfredaktorom časopisu Slovenské pohľady (1988 – 1990), československým veľvyslancom v Budapešti (1990 – 1992), ministrom kultúry SR (2002 – 2005), od roku 1994 pôsobí tiež na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.

Rudolf Chmel vo všetkých svojich činnostiach a výstupoch potvrdzuje metodický prístup, dôslednú znalosť prameňov a literárnu a kultúrno-spoločenskú rozhľadenosť. Jeho základný výskum, východiskovo spájajúci slovakistickú a hungaristickú orientáciu, prebiehal vo viacerých paralelných líniách: z hľadiska literárnej historiografie sa sústreďoval na obdobie 19. a 20. storočia, zároveň sledoval oblasť medziliterárnych a kultúrnych vzťahov a súvislostí: od obdobia polovice 19. storočia sa postupne bádateľsky presunul k prelomu storočí a ďalej k výskumu 20. storočia. Literárnohistorickú prácu vždy dopĺňal literárnokritickými aktivitami, pričom oblasť literárnej kritiky neskôr sledoval aj ako samostatný žáner. Svoj systematický výskum slovenského myslenia o literatúre v slovenskej literárnej kritike a esejistike zhrnul v priekopníckej práci Dejiny slovenskej literárnej kritiky (1991), ktorú materiálovo doplnili aj ním edične pripravené antológie textov z dejín slovenskej literárnej kritiky.

Srdečne blahoželáme!