Predsedníctva SAV s nostalgiou aj nádejami...
3. 6. 2009 | videné 2757-krát
Vo štvrtok 28. mája sa v Kongresom centre Smolenice stretli členovia doterajšieho aj nového Predsedníctva SAV a zástupcovia Snemu SAV, aby rokovali o budúcnosti Akadémie.
Trochu nadchádzajúcej nostalgie, trochu smútku, trochu novej nádeje, ale predovšetkým výmena názorov a odovzdávanie poznatkov, ako to už býva pri generačných výmenách... Hlavnou témou, podľa slov predsedu SAV prof. Štefan Lubyho, bolo zhrnutie poznatkov doterajšieho Predsedníctva SAV o okolnostiach transformácie SAV na verejno-právnu formu hospodárenia.
S hlavným referátom pod názvom SAV – transformácia na verejno-právnu formu hospodárenia a súčasný stav SAV vystúpil prof. Štefan Luby. Na úvod konštatoval, že od vzniku Zákona o SAV v roku 2002 došlo k ďalším pohybom v spoločnosti – pokračovalo odštátňovanie, prehlboval sa princíp verejnosti, na svete je zámer revitalizácie malých a stredných podnikov popri veľkých transnacionálnych korporáciách, novým faktorom je globálna finančná a hospodárska kríza, čím rastie aj význam majetku ako garancie existencie. Pripomenul, že počas funkčného obdobia súčasného Predsedníctva SAV vložila do svojich nehnuteľností rekordných 241 miliónov korún (takmer 8 miliónov €). K tomu približne 150 miliónov korún má hodnotu nová budova Botanického ústavu SAV. Takže akadémia zveľaďuje svoj majetok.
Po stručnej charakteristike geografického rozmiestnenia pracovísk SAV prof. Luby poznamenal, že prakticky celoštátne pokrytie SAV vytvára isté možnosti na získavanie jednak politickej podpory, jednak získavania vyšších prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Podľa Správy o stave vedy na Slovensku za roky 2002 až 2006 SAV tvorí približne 20-percentný podiel zo slovenskej vedecko-výskumnej základne, hoci ešte nedávno to bolo len 17-18 %, čo ani tak nesvedčí o raste akadémie, hoci v posledných rokoch mierne rastie, ako o poklese ostatných zložiek.
V ďalšej časti svojho vystúpenia prof. Štefan Luby charakterizoval vývoj výdavkov na vedu a techniku na Slovensku, SAV v súčasnosti čerpá približne 38% výdavkov na vedu a techniku zo štátneho rozpočtu. Zdôraznil, že nie je pravdou, že vláda nevyužila výdavky na vedu a techniku úmerne rýchlemu rastu HDP v posledných rokoch pred krízou – vládne výdavky vzrástli dokonca o niečo viac, takmer absentuje však súkromný sektor, kde výdavky na vedu a techniku dokonca klesajú. Na rok 2009 je pre SAV rozpočtovaných 1,917 miliardy korún (približne 65 miliónov €), navyše bolo sľúbených 10 miliónov korún na valorizáciu. Poznamenal, že osud valorizácie je však zatiaľ nejasný. SAV našla isté riešenie, ktoré vyplynulo z prechodu Chemického ústavu SAV na príspevkovú formu hospodárenia, takže je predpoklad že konečný rozpočet SAV v tomto roku vyrastie približne na 2,3 miliardy korún (76,236 mil. €). Pravda, možno mať obavy, ako prípadné ďalšie prehlbovanie krízy poznačí vývoj ekonomiky. Na základe rozpočtových opatrení vlády na rok 2009 po vzniku finančnej a hospodárskej krízy bolo zatiaľ zaviazaných z rozpočtovaných prostriedkov 30 miliónov korún (na realokáciu pre udržanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti). Prof. Luby podrobne charakterizoval aj situáciu v ostatných krajinách V-4, kde je situácia podobná alebo relatívne horšia...
Pokiaľ ide o SAV prof. Luby opätovne pripomenul, že na rozdiel od vysokých škôl, ktoré sú budované na regionálnom princípe, akadémia má celoštátne pokrytie, je teda celoštátnou inštitúciou. V januári minulého roka sa otvorila otázka jej prechodu na VVI (Výskumná verejná inštitúcia). Odvtedy sa vyjasnili viaceré otázky, začali sa rokovania najmä s Ministerstvom školstva SR, predovšetkým o istých garanciách riešenia významného problému, a tým je nemožnosť zmeny hospodárskeho systému počas čerpania prostriedkov zo Štrukturálnych fondov EÚ. Tieto rokovania zatiaľ nepriniesli prijateľný výsledok. SAV pri rokovaniach s ministrom školstva podmieňovala prípadný prechod na VVI štyrmi podmienkami – zachovanie integrity SAV, zachovanie kapitoly v štátnom rozpočte, zachovanie financovania prinajmenšom na doterajšej úrovni a možnosť prijímania nevratnej finančnej pomoci pri zmene formy hospodárenia, prípadne aj dotáciu v prechodnom období na odpisy. Ako napokon konštatoval predseda SAV, rokovania zatiaľ uviazli na viacerých vážnych problémoch, bez ktorých riešenia je prechod SAV na VVI problematický a prípadný výber organizačnej štruktúry (jednoúrovňová, ako presadzuje MŠ, ktorý by znamenal prakticky stratu rozpočtovej kapitoly, centralizáciu riadenia, nezodpovedá celoštátnemu poslaniu SAV, či dvojúrovňová ako má AV ČR) a eventuálne aj konkrétny projekt transformácie bude už úlohou nového Predsedníctva SAV... Prof. Luby na záver upozornil, že pri prípadnej transformácii by SAV mala dať dôsledný pozor na pokusy o jej dezintegráciu fúziami s inými pracoviskami, najmä univerzitnými. Keďže na Slovensku neexistuje zákon o VVI, možno postupovať len partikulárne. Podľa jeho predstavy, ak by sa prijala dvojúrovňová štruktúra, orgány SAV by zostali približne v doterajšej podobe, ale pribudli by správne rady v ústavoch.
Po živej diskusii predseda Snemu SAV Karol Iždinský odovzdal členom nového Predsedníctva SAV menovacie dekréty.
Trochu nadchádzajúcej nostalgie, trochu smútku, trochu novej nádeje, ale predovšetkým výmena názorov a odovzdávanie poznatkov, ako to už býva pri generačných výmenách... Hlavnou témou, podľa slov predsedu SAV prof. Štefan Lubyho, bolo zhrnutie poznatkov doterajšieho Predsedníctva SAV o okolnostiach transformácie SAV na verejno-právnu formu hospodárenia.
S hlavným referátom pod názvom SAV – transformácia na verejno-právnu formu hospodárenia a súčasný stav SAV vystúpil prof. Štefan Luby. Na úvod konštatoval, že od vzniku Zákona o SAV v roku 2002 došlo k ďalším pohybom v spoločnosti – pokračovalo odštátňovanie, prehlboval sa princíp verejnosti, na svete je zámer revitalizácie malých a stredných podnikov popri veľkých transnacionálnych korporáciách, novým faktorom je globálna finančná a hospodárska kríza, čím rastie aj význam majetku ako garancie existencie. Pripomenul, že počas funkčného obdobia súčasného Predsedníctva SAV vložila do svojich nehnuteľností rekordných 241 miliónov korún (takmer 8 miliónov €). K tomu približne 150 miliónov korún má hodnotu nová budova Botanického ústavu SAV. Takže akadémia zveľaďuje svoj majetok.
Po stručnej charakteristike geografického rozmiestnenia pracovísk SAV prof. Luby poznamenal, že prakticky celoštátne pokrytie SAV vytvára isté možnosti na získavanie jednak politickej podpory, jednak získavania vyšších prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Podľa Správy o stave vedy na Slovensku za roky 2002 až 2006 SAV tvorí približne 20-percentný podiel zo slovenskej vedecko-výskumnej základne, hoci ešte nedávno to bolo len 17-18 %, čo ani tak nesvedčí o raste akadémie, hoci v posledných rokoch mierne rastie, ako o poklese ostatných zložiek.
V ďalšej časti svojho vystúpenia prof. Štefan Luby charakterizoval vývoj výdavkov na vedu a techniku na Slovensku, SAV v súčasnosti čerpá približne 38% výdavkov na vedu a techniku zo štátneho rozpočtu. Zdôraznil, že nie je pravdou, že vláda nevyužila výdavky na vedu a techniku úmerne rýchlemu rastu HDP v posledných rokoch pred krízou – vládne výdavky vzrástli dokonca o niečo viac, takmer absentuje však súkromný sektor, kde výdavky na vedu a techniku dokonca klesajú. Na rok 2009 je pre SAV rozpočtovaných 1,917 miliardy korún (približne 65 miliónov €), navyše bolo sľúbených 10 miliónov korún na valorizáciu. Poznamenal, že osud valorizácie je však zatiaľ nejasný. SAV našla isté riešenie, ktoré vyplynulo z prechodu Chemického ústavu SAV na príspevkovú formu hospodárenia, takže je predpoklad že konečný rozpočet SAV v tomto roku vyrastie približne na 2,3 miliardy korún (76,236 mil. €). Pravda, možno mať obavy, ako prípadné ďalšie prehlbovanie krízy poznačí vývoj ekonomiky. Na základe rozpočtových opatrení vlády na rok 2009 po vzniku finančnej a hospodárskej krízy bolo zatiaľ zaviazaných z rozpočtovaných prostriedkov 30 miliónov korún (na realokáciu pre udržanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti). Prof. Luby podrobne charakterizoval aj situáciu v ostatných krajinách V-4, kde je situácia podobná alebo relatívne horšia...
Pokiaľ ide o SAV prof. Luby opätovne pripomenul, že na rozdiel od vysokých škôl, ktoré sú budované na regionálnom princípe, akadémia má celoštátne pokrytie, je teda celoštátnou inštitúciou. V januári minulého roka sa otvorila otázka jej prechodu na VVI (Výskumná verejná inštitúcia). Odvtedy sa vyjasnili viaceré otázky, začali sa rokovania najmä s Ministerstvom školstva SR, predovšetkým o istých garanciách riešenia významného problému, a tým je nemožnosť zmeny hospodárskeho systému počas čerpania prostriedkov zo Štrukturálnych fondov EÚ. Tieto rokovania zatiaľ nepriniesli prijateľný výsledok. SAV pri rokovaniach s ministrom školstva podmieňovala prípadný prechod na VVI štyrmi podmienkami – zachovanie integrity SAV, zachovanie kapitoly v štátnom rozpočte, zachovanie financovania prinajmenšom na doterajšej úrovni a možnosť prijímania nevratnej finančnej pomoci pri zmene formy hospodárenia, prípadne aj dotáciu v prechodnom období na odpisy. Ako napokon konštatoval predseda SAV, rokovania zatiaľ uviazli na viacerých vážnych problémoch, bez ktorých riešenia je prechod SAV na VVI problematický a prípadný výber organizačnej štruktúry (jednoúrovňová, ako presadzuje MŠ, ktorý by znamenal prakticky stratu rozpočtovej kapitoly, centralizáciu riadenia, nezodpovedá celoštátnemu poslaniu SAV, či dvojúrovňová ako má AV ČR) a eventuálne aj konkrétny projekt transformácie bude už úlohou nového Predsedníctva SAV... Prof. Luby na záver upozornil, že pri prípadnej transformácii by SAV mala dať dôsledný pozor na pokusy o jej dezintegráciu fúziami s inými pracoviskami, najmä univerzitnými. Keďže na Slovensku neexistuje zákon o VVI, možno postupovať len partikulárne. Podľa jeho predstavy, ak by sa prijala dvojúrovňová štruktúra, orgány SAV by zostali približne v doterajšej podobe, ale pribudli by správne rady v ústavoch.
Po živej diskusii predseda Snemu SAV Karol Iždinský odovzdal členom nového Predsedníctva SAV menovacie dekréty.