Slováci chcú byť zdraví, krásni, odpočinutí a mať prácu...
19. 5. 2009 | videné 779-krát
S ďalšími výsledkami reprezentatívneho sociologického výskumu slovenskej verejnosti sa oboznámili novinári 12. mája na tlačovej konferencii Sociologického ústavu SAV.
Výskum na Slovensku sa uskutočnil v rámci medzinárodného výskumného programu "International Social Survey Program" v spolupráci Sociologického ústavu SAV a Katedry sociológie FF UK s výskumnou agentúrou FOCUS a s podporou APVV. Riaditeľka Sociologického ústavu SAV Magdaléna Piscová v úvode tlačovej konferencii uviedla, že výskum sa robil ešte v októbri minulého roku. Vďaka tomu, že takéto výskumy sú aj v iných krajinách po celom svete, je možné situáciu na Slovensku nielen analyzovať, ale aj porovnávať.
Čím starší, tým viac problémov so zdravím
Magdaléna Piscová informovala o výsledkoch časti výskumu nazvanom Otázka zdravia a zodpovednosti za zdravie. Ako povedala, prieskum potvrdil, že zdravie je hodnota, ktorá sa vo všetkých podobných výskumoch umiestňuje na popredných priečkach hodnotového rebríčka. Sebahodnotenie zdravotného stavu však nevychádza najlepšie, len 37 percent opýtaných ho označilo ako veľmi dobrý a podobne veľká skupina ako dobrý, ale s istými obmedzeniami. V tomto hodnotení sa pritom odráža ako vek respondenta čím je starší, tým viac problémov pociťuje, ale aj pohlavie, keď ženy vo všeobecnosti hodnotili svoj zdravotný stav ako horší, čo môže odrážať ich vyššiu mieru citlivosti voči niektorým subjektívnym problémom. Ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú sebahodnotenie zdravotného stavu, boli rodinná anamnéza, vzdelanie, ktoré ako sa ukázalo, zohráva významnú úlohu, keďže čím vyššie vzdelanie respondent mal, tým lepšie bolo jeho sebahodnotenie.
Podľa sociologického výskumu zdravotnú starostlivosť pre ľudí musí zabezpečiť vláda. Takýto názor má až 96,7 percenta Slovákov. Takmer každý tretí z nás si myslí, že súčasnej vláde sa čiastočne darí zabezpečiť dobrú zdravotnú starostlivosť. Každý desiaty Slovák si však myslí, že vláda je v zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti veľmi neúspešná. Tretina ľudí je nerozhodná. Úsilie vlády o zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti nehodnotia ani kladne, ani záporne.
Na Slovensku považujú svoj zdravotný stav za horší skôr ženy ako muži. Na rozdiel od vyspelej Európy, kde nie je rozdiel medzi ženami a mužmi výraznejší. "V západnej Európe príslušnosť k pohlaviu vôbec nefunguje ako rozlišovací faktor," tvrdí Magdaléna Piscová.
Práca v zahraničí síce láka, ale...
Podľa Miloslava Bahnu zo sociologického ústavu SAV, ktorý informoval o časti nazvanej Postoje k migrácii za prácou. Výskum ukázal, že migrácia za prácou do zahraničia je na Slovensku veľmi rozšírený fenomén a je násobne vyššia ako napr. migrácia za prácou z Česka či z Maďarska.
"Otázka, či by respondenti mali o prácu v zahraničí záujem odznela vo viacerých prieskumoch. Odpovede z rokov 2006 a 2008 ukazujú, že približne 13 percent ľudí odpovedalo, že by za prácou do zahraničia boli ochotní odísť aj natrvalo. Približne tretina respondentov sa vyjadrila, že by za prácou do zahraničia odišli len na určitý čas," uviedol Miloslav Bahna.
Podľa neho ľudia sú náchylnejší migrovať za prácou do zahraničia ako hľadať ju v okolitých regiónoch, tento prístup podporujú najmä mladší ľudia, kým starší a obyvatelia menších sídiel preferujú viac migráciu za prácou v rámci Slovenska.
Ako povedal ďalej Miloslav Bahna, ideálne riešenie pre dlhodobý odchod za prácou nie je len odchod s celou rodinou ale aj model tzv. "týždňoviek". Odchod za prácou spolu s rodinou preferujú mladší a vzdelanejší respondenti. Model dochádzania za prácou má viac priaznivcov medzi staršími, ľuďmi bez maturity a mužmi.
Slováci a kilá hmotnosti
Novinárov zaujala aj téma Ideálna postava muža a ženy na Slovensku a v medzinárodnej perspektíve, s ktorou vystúpil Miloslav Bahna. Podľa výsledkov prieskumu, ženy sa snažia chudnúť, aby boli krásne, zrelí Slováci sa obracajú za oblými tvarmi. Ženy so štíhlou postavou sa pozdávajú skôr mladším mužom, starším neprekážajú kilá navyše. "Jedno z možných vysvetlení by bol nástup nového ženského ideálu v priebehu minulého storočia," myslí si Miloslav Bahna.
Ideál mužskej postavy bol podľa neho rovnaký v päťdesiatych aj osemdesiatych rokoch, ideál ženskej krásy podlieha väčším zmenám. Je štíhlejší ako pred tridsiatimi rokmi. Podľa Bahnu je však pravdepodobnejšie, že s rastúcim vekom muži hodnotia postavu ženy realisticky. Teda primerane jej rokom. Celkom chudé ženy sa nepáčia ani mladším ročníkom, teda 25 až 39 ročným. Za ideál u ženy považujú štíhlu, skôr športovú postavu. Ani ženám sa nepáčia vychudnutí, ale mocní chlapi. Čím sú staršie, tým majú radšej silnejších. "Kým u muža s vyššou hmotnosťou sú spoločensky ako partnerky akceptovateľné ženy s akoukoľvek postavou, pre korpulentné ženy sú v pozícii primeraných partnerov skôr iba korpulentní muži," dodal Miloslav Bahna.
Aktivita Slovákov vo voľnom čase
Milan Zeman zo Sociologického ústavu SAV informoval o časti výskumu, ktorý sa venoval Voľnému času a športu na Slovensku, novým formám trávenia voľného času. Podľa neho, žiadnemu športu alebo fyzickej aktivite sa nevenuje takmer 48 percent. Inými slovami presúvajú sa spravidla na štyroch kolesách. Chôdzu obľubuje už len každý piaty Slovák. Fitnes navštevuje, viac či menej pravidelne, okolo 12 percent opýtaných. Približne toľkí si občas zahrajú futbal.
"Slováci sa na kolektívne športy pozerajú radšej ako diváci. Každý piaty oslovený si dá aspoň tú námahu, že občas navštívi športové podujatie na štadióne. Oveľa viac fanúšikov si však nevyzuje ani papuče a nevykročí z obývačky sledujú zápasy v priamom televíznom prenose. Až 72 percent opýtaných trávi svoj voľný čas najradšej pred televízorom. Čoraz viac mladých však uprednostňuje monitor počítača a surfuje na internete," povedal Milan Zeman.
V prieskume sa uvádza, že kým pred desiatimi rokmi využívali pravidelne internet len tri percentá Slovákov, dnes je ich desať ráz viac. Nebola by to konzumná spoločnosť, keby medzi frekventované voľnočasové aktivity nepatrilo aj nakupovanie v supermarketoch s celou rodinou "pre radosť a rozptýlenie". Milan Zeman podotkol, že na Slovensko začali obchodné reťazce vo veľkom prenikať až po roku 2000, preto možno očakávať ďalší rozmach tejto činnosti. "Zatiaľ sa jej venujú najmä ženy a mladí ľudia v mestských sídlach s viac ako desaťtisíc obyvateľmi."
Slováci sa pritom častejšie ako ľudia z okolitých štátov sťažujú na nedostatok času, ktorý im údajne bráni venovať sa oddychu, športovaniu i zábave. Podľa výsledkov výskumu je takto zaneprázdnených takmer 43 percent, kým v Česku len 35 a v Poľsku 31 percent opýtaných. Ďalším vraj bráni v relaxovaní nedostatok peňazí (32 %) a dokonca nevyhnutnosť starať sa o niekoho z príbuzných (19 %). Často udávaným dôvodom však býva aj nedostatok potrebných zariadení na relax v mieste bydliska.
Výskum na Slovensku sa uskutočnil v rámci medzinárodného výskumného programu "International Social Survey Program" v spolupráci Sociologického ústavu SAV a Katedry sociológie FF UK s výskumnou agentúrou FOCUS a s podporou APVV. Riaditeľka Sociologického ústavu SAV Magdaléna Piscová v úvode tlačovej konferencii uviedla, že výskum sa robil ešte v októbri minulého roku. Vďaka tomu, že takéto výskumy sú aj v iných krajinách po celom svete, je možné situáciu na Slovensku nielen analyzovať, ale aj porovnávať.
Magdaléna Piscová informovala o výsledkoch časti výskumu nazvanom Otázka zdravia a zodpovednosti za zdravie. Ako povedala, prieskum potvrdil, že zdravie je hodnota, ktorá sa vo všetkých podobných výskumoch umiestňuje na popredných priečkach hodnotového rebríčka. Sebahodnotenie zdravotného stavu však nevychádza najlepšie, len 37 percent opýtaných ho označilo ako veľmi dobrý a podobne veľká skupina ako dobrý, ale s istými obmedzeniami. V tomto hodnotení sa pritom odráža ako vek respondenta čím je starší, tým viac problémov pociťuje, ale aj pohlavie, keď ženy vo všeobecnosti hodnotili svoj zdravotný stav ako horší, čo môže odrážať ich vyššiu mieru citlivosti voči niektorým subjektívnym problémom. Ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú sebahodnotenie zdravotného stavu, boli rodinná anamnéza, vzdelanie, ktoré ako sa ukázalo, zohráva významnú úlohu, keďže čím vyššie vzdelanie respondent mal, tým lepšie bolo jeho sebahodnotenie.
Podľa sociologického výskumu zdravotnú starostlivosť pre ľudí musí zabezpečiť vláda. Takýto názor má až 96,7 percenta Slovákov. Takmer každý tretí z nás si myslí, že súčasnej vláde sa čiastočne darí zabezpečiť dobrú zdravotnú starostlivosť. Každý desiaty Slovák si však myslí, že vláda je v zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti veľmi neúspešná. Tretina ľudí je nerozhodná. Úsilie vlády o zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti nehodnotia ani kladne, ani záporne.
Na Slovensku považujú svoj zdravotný stav za horší skôr ženy ako muži. Na rozdiel od vyspelej Európy, kde nie je rozdiel medzi ženami a mužmi výraznejší. "V západnej Európe príslušnosť k pohlaviu vôbec nefunguje ako rozlišovací faktor," tvrdí Magdaléna Piscová.
Podľa Miloslava Bahnu zo sociologického ústavu SAV, ktorý informoval o časti nazvanej Postoje k migrácii za prácou. Výskum ukázal, že migrácia za prácou do zahraničia je na Slovensku veľmi rozšírený fenomén a je násobne vyššia ako napr. migrácia za prácou z Česka či z Maďarska.
"Otázka, či by respondenti mali o prácu v zahraničí záujem odznela vo viacerých prieskumoch. Odpovede z rokov 2006 a 2008 ukazujú, že približne 13 percent ľudí odpovedalo, že by za prácou do zahraničia boli ochotní odísť aj natrvalo. Približne tretina respondentov sa vyjadrila, že by za prácou do zahraničia odišli len na určitý čas," uviedol Miloslav Bahna.
Podľa neho ľudia sú náchylnejší migrovať za prácou do zahraničia ako hľadať ju v okolitých regiónoch, tento prístup podporujú najmä mladší ľudia, kým starší a obyvatelia menších sídiel preferujú viac migráciu za prácou v rámci Slovenska.
Ako povedal ďalej Miloslav Bahna, ideálne riešenie pre dlhodobý odchod za prácou nie je len odchod s celou rodinou ale aj model tzv. "týždňoviek". Odchod za prácou spolu s rodinou preferujú mladší a vzdelanejší respondenti. Model dochádzania za prácou má viac priaznivcov medzi staršími, ľuďmi bez maturity a mužmi.
Novinárov zaujala aj téma Ideálna postava muža a ženy na Slovensku a v medzinárodnej perspektíve, s ktorou vystúpil Miloslav Bahna. Podľa výsledkov prieskumu, ženy sa snažia chudnúť, aby boli krásne, zrelí Slováci sa obracajú za oblými tvarmi. Ženy so štíhlou postavou sa pozdávajú skôr mladším mužom, starším neprekážajú kilá navyše. "Jedno z možných vysvetlení by bol nástup nového ženského ideálu v priebehu minulého storočia," myslí si Miloslav Bahna.
Ideál mužskej postavy bol podľa neho rovnaký v päťdesiatych aj osemdesiatych rokoch, ideál ženskej krásy podlieha väčším zmenám. Je štíhlejší ako pred tridsiatimi rokmi. Podľa Bahnu je však pravdepodobnejšie, že s rastúcim vekom muži hodnotia postavu ženy realisticky. Teda primerane jej rokom. Celkom chudé ženy sa nepáčia ani mladším ročníkom, teda 25 až 39 ročným. Za ideál u ženy považujú štíhlu, skôr športovú postavu. Ani ženám sa nepáčia vychudnutí, ale mocní chlapi. Čím sú staršie, tým majú radšej silnejších. "Kým u muža s vyššou hmotnosťou sú spoločensky ako partnerky akceptovateľné ženy s akoukoľvek postavou, pre korpulentné ženy sú v pozícii primeraných partnerov skôr iba korpulentní muži," dodal Miloslav Bahna.
Milan Zeman zo Sociologického ústavu SAV informoval o časti výskumu, ktorý sa venoval Voľnému času a športu na Slovensku, novým formám trávenia voľného času. Podľa neho, žiadnemu športu alebo fyzickej aktivite sa nevenuje takmer 48 percent. Inými slovami presúvajú sa spravidla na štyroch kolesách. Chôdzu obľubuje už len každý piaty Slovák. Fitnes navštevuje, viac či menej pravidelne, okolo 12 percent opýtaných. Približne toľkí si občas zahrajú futbal.
"Slováci sa na kolektívne športy pozerajú radšej ako diváci. Každý piaty oslovený si dá aspoň tú námahu, že občas navštívi športové podujatie na štadióne. Oveľa viac fanúšikov si však nevyzuje ani papuče a nevykročí z obývačky sledujú zápasy v priamom televíznom prenose. Až 72 percent opýtaných trávi svoj voľný čas najradšej pred televízorom. Čoraz viac mladých však uprednostňuje monitor počítača a surfuje na internete," povedal Milan Zeman.
V prieskume sa uvádza, že kým pred desiatimi rokmi využívali pravidelne internet len tri percentá Slovákov, dnes je ich desať ráz viac. Nebola by to konzumná spoločnosť, keby medzi frekventované voľnočasové aktivity nepatrilo aj nakupovanie v supermarketoch s celou rodinou "pre radosť a rozptýlenie". Milan Zeman podotkol, že na Slovensko začali obchodné reťazce vo veľkom prenikať až po roku 2000, preto možno očakávať ďalší rozmach tejto činnosti. "Zatiaľ sa jej venujú najmä ženy a mladí ľudia v mestských sídlach s viac ako desaťtisíc obyvateľmi."
Slováci sa pritom častejšie ako ľudia z okolitých štátov sťažujú na nedostatok času, ktorý im údajne bráni venovať sa oddychu, športovaniu i zábave. Podľa výsledkov výskumu je takto zaneprázdnených takmer 43 percent, kým v Česku len 35 a v Poľsku 31 percent opýtaných. Ďalším vraj bráni v relaxovaní nedostatok peňazí (32 %) a dokonca nevyhnutnosť starať sa o niekoho z príbuzných (19 %). Často udávaným dôvodom však býva aj nedostatok potrebných zariadení na relax v mieste bydliska.