V Smoleniciach rokovala CEEN
7. 5. 2009 | videné 963-krát
V dňoch 22.-24. apríla sa na svojom dvanástom zasadaní stretli v Smoleniciach zástupcovia Central- and Eastern European Network, ako aj ďalších významných vedeckých organizácií.
Central- and Eastern European Network (CEEN) je sieťou stredoeurópskych a východoeurópskych akadémií vied. Pod predsedníctvom presedu SAV prof. Štefana Lubyho a prvého podpredsedu SAV prof. Jána Slezáka sa na stretnutí zúčastnili zástupcovia národných akadémií z Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Českej republiky, Litvy, Čiernej Hory, Poľska, Rumunska, Srbska, Slovenska, Slovinska, Albánska, Srbska, zástupca SEED (Juhovýchodná európska regionálna divízia) of WAAS (World Academy of Art and Science) prof. Ivo Slaus, ako aj prezident Európskej akadémie vied a umení prof. Felix Unger. Zástupcovia ďalších členských krajín sa na stretnutie z rôznych, predovšetkým finančných dôvodov ospravedlnili. Na rokovaní sa zúčasnil aj európsky komisár pre pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť Ján Figeľ.
Ďalšími hosťami stretnutia boli generálny tajomník Rady pre regionálnu spoluprácu na Balkáne Hido Biščević, tajomník Ministerskej rady vlády SR pre záležitosti EÚ Pavel Holík, námestník ministra školstva ČR Jakub Dürr, Rita Guenther z Národnej akadémie vied USA, ako aj Heiko Prange-Gstoehl a Thomas Sanders z Európskej komisie. Za Slovenskú akadémiu vied sa na stretnutí zúčastnili aj ďalší členovia Predsedníctva SAV Viera Rosová a Ľubomír Falťan, ktorí budú členmi predsedníctva aj v nadchádzajúcom štvorročnom volebnom období, ako aj novozvolený predseda SAV prof. Jaromír Pastorek.
Za podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča, ktorý sa pre služobné povinnosti na poslednú chvíľu zo stretnutia ospravedlnil, vystúpil Pavel Holík, ktorý zdôraznil, že súčasná ekonomická kríza si vyžaduje zvýšenie rozpočtu na vzdelávanie, výskum a vývoj a podporu rozvoja malých a stredne veľkých technologických spoločností. Avšak reakcie na krízu by nemali byť izolovanými akciami jednotlivých členských krajín Európskej únie. Je potrebné prijať spoločné opatrenia na podporu výskumu, vývoja a inovácií. Zároveň je potrebné brať do úvahy, že východiskové postavenie týchto krajín a ich možnosti, ako sú finančné zdroje, ľudský kapitál a infraštruktúra, sú nižšie ako vo vyspelejších krajinách. Konštatoval, že európsky výskum a vývoj stále trpia nedostatkami, ako je nedostatočné financovanie a priaznivejšie prostredie, ktoré by stimulovalo výskum a prenos ich výsledkov do praxe, najmä v deľbe činností a ich zdrojov. Európsky výskumný priestor sa musí stať skutočným trhom vedomostí, kde dochádza k výmene myšlienok bez bariér. To je dôvod, prečo musíme priviesť k životu piatu slobodu spoločne so súčasnými štyrmi slobodami - voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu - a to je voľný pohyb vedomostí. Tak budeme môcť odstrániť prekážky cezhraničného pohybu vedcov a výskumných pracovníkov, študentov aj akademických pracovníkov a vytvoriť podmienky nielen na zvyšovanie ich kvality, ale aj zabezpečenie obehu vedomostí, a to nielen v rámci Európskej únie.
Na záver rokovania účastníci prijali deklaráciu adresovanú predsedovi Európskej komisie, predsedovi Európskeho parlamentu aj vedúcim predstaviteľom všetkých politických strán v Európskom parlamente pred nadchádzajúcimi voľbámi do EP, v ktorej konštatujú, že príčinou súčasnej krízy je hrabivosť a upozorňujú na príklad fínskeho riešenia situácie v roku 1990, keď táto krajina práve v období finančnej krízy vyčlenila na vedu a vývoj podstatne viac prostriedkov a bola úspešná. Pripomínajú však, že riešenie súčasnej globálnej krízy si bude vyžadovať nové prístupy, základné ekonomické, ekologické a spoločenské problémy nemôže vyriešiť ani vyššia podpora vedy a výskumu obratom ruky. Práve národné akadémie vied môžu najlepšie posúdiť a zhodnotiť systémové nedostatky a tým prispieť k vytvoreniu efektívnych varovných mechanizmov do budúcnosti.
Central- and Eastern European Network (CEEN) vznikla pod patronátom Európskej akadémie vied a umení. Je platformou pre neformálny dialóg medzi prezidentmi národných akadémií vied v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy. Vytvorenie CEEN bolo iniciované Európskou akadémiou vied a umení v r. 2003 v súvislosti s prípravou vstupu nových členov do Európskej únie. V súčasnosti sú na stretnutiach predstaviteľov CEN prerokúvané aktuálne záležitosti týkajúce sa vedy a výskumu európskych krajín.
Central- and Eastern European Network (CEEN) je sieťou stredoeurópskych a východoeurópskych akadémií vied. Pod predsedníctvom presedu SAV prof. Štefana Lubyho a prvého podpredsedu SAV prof. Jána Slezáka sa na stretnutí zúčastnili zástupcovia národných akadémií z Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Českej republiky, Litvy, Čiernej Hory, Poľska, Rumunska, Srbska, Slovenska, Slovinska, Albánska, Srbska, zástupca SEED (Juhovýchodná európska regionálna divízia) of WAAS (World Academy of Art and Science) prof. Ivo Slaus, ako aj prezident Európskej akadémie vied a umení prof. Felix Unger. Zástupcovia ďalších členských krajín sa na stretnutie z rôznych, predovšetkým finančných dôvodov ospravedlnili. Na rokovaní sa zúčasnil aj európsky komisár pre pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť Ján Figeľ.
Ďalšími hosťami stretnutia boli generálny tajomník Rady pre regionálnu spoluprácu na Balkáne Hido Biščević, tajomník Ministerskej rady vlády SR pre záležitosti EÚ Pavel Holík, námestník ministra školstva ČR Jakub Dürr, Rita Guenther z Národnej akadémie vied USA, ako aj Heiko Prange-Gstoehl a Thomas Sanders z Európskej komisie. Za Slovenskú akadémiu vied sa na stretnutí zúčastnili aj ďalší členovia Predsedníctva SAV Viera Rosová a Ľubomír Falťan, ktorí budú členmi predsedníctva aj v nadchádzajúcom štvorročnom volebnom období, ako aj novozvolený predseda SAV prof. Jaromír Pastorek.
Za podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča, ktorý sa pre služobné povinnosti na poslednú chvíľu zo stretnutia ospravedlnil, vystúpil Pavel Holík, ktorý zdôraznil, že súčasná ekonomická kríza si vyžaduje zvýšenie rozpočtu na vzdelávanie, výskum a vývoj a podporu rozvoja malých a stredne veľkých technologických spoločností. Avšak reakcie na krízu by nemali byť izolovanými akciami jednotlivých členských krajín Európskej únie. Je potrebné prijať spoločné opatrenia na podporu výskumu, vývoja a inovácií. Zároveň je potrebné brať do úvahy, že východiskové postavenie týchto krajín a ich možnosti, ako sú finančné zdroje, ľudský kapitál a infraštruktúra, sú nižšie ako vo vyspelejších krajinách. Konštatoval, že európsky výskum a vývoj stále trpia nedostatkami, ako je nedostatočné financovanie a priaznivejšie prostredie, ktoré by stimulovalo výskum a prenos ich výsledkov do praxe, najmä v deľbe činností a ich zdrojov. Európsky výskumný priestor sa musí stať skutočným trhom vedomostí, kde dochádza k výmene myšlienok bez bariér. To je dôvod, prečo musíme priviesť k životu piatu slobodu spoločne so súčasnými štyrmi slobodami - voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu - a to je voľný pohyb vedomostí. Tak budeme môcť odstrániť prekážky cezhraničného pohybu vedcov a výskumných pracovníkov, študentov aj akademických pracovníkov a vytvoriť podmienky nielen na zvyšovanie ich kvality, ale aj zabezpečenie obehu vedomostí, a to nielen v rámci Európskej únie.
Na záver rokovania účastníci prijali deklaráciu adresovanú predsedovi Európskej komisie, predsedovi Európskeho parlamentu aj vedúcim predstaviteľom všetkých politických strán v Európskom parlamente pred nadchádzajúcimi voľbámi do EP, v ktorej konštatujú, že príčinou súčasnej krízy je hrabivosť a upozorňujú na príklad fínskeho riešenia situácie v roku 1990, keď táto krajina práve v období finančnej krízy vyčlenila na vedu a vývoj podstatne viac prostriedkov a bola úspešná. Pripomínajú však, že riešenie súčasnej globálnej krízy si bude vyžadovať nové prístupy, základné ekonomické, ekologické a spoločenské problémy nemôže vyriešiť ani vyššia podpora vedy a výskumu obratom ruky. Práve národné akadémie vied môžu najlepšie posúdiť a zhodnotiť systémové nedostatky a tým prispieť k vytvoreniu efektívnych varovných mechanizmov do budúcnosti.
Central- and Eastern European Network (CEEN) vznikla pod patronátom Európskej akadémie vied a umení. Je platformou pre neformálny dialóg medzi prezidentmi národných akadémií vied v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy. Vytvorenie CEEN bolo iniciované Európskou akadémiou vied a umení v r. 2003 v súvislosti s prípravou vstupu nových členov do Európskej únie. V súčasnosti sú na stretnutiach predstaviteľov CEN prerokúvané aktuálne záležitosti týkajúce sa vedy a výskumu európskych krajín.