O nezdravom životnom štýle s médiami i odborníkmi
27. 4. 2009 | videné 1477-krát
Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV usporiadal pri príležitosti Svetového dňa zdravia sympózium "Nezdravý životný štýl: poruchy a ochorenia". Úvodom k nemu bola tlačová konferencia.
Presne v deň vzniku Svetovej zdravotníckej organizácie, 7. apríla, si pripomíname Svetový deň zdravia. Tento sviatok, vyhlasovaný pod záštitou OSN Svetovou zdravotníckou organizáciou sa už od roku 1950 opakovane stáva príležitosťou pripomenúť si význam zdravia pre spoločnosť i jednotlivca. Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV (ÚNPF SAV) usporiadal pri tejto príležitosti 6. apríla tlačovú konferenciu a hneď po nej aj sympózium (6. - 8. apríl 2009) pod názvom "Nezdravý životný štýl: poruchy a ochorenia".
Zdravie a nezdravý životný štýl
Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako "stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen ako stav neprítomnosti choroby a slabosti". Podľa tejto definície je 70-95 percent populácie nezdravých. Ak však za definíciu zdravia budeme považovať telesné, duševné a sociálne blaho a predpokladať, že zdravím je optimálny funkčný stav živého systému, zistíme, že toto optimum sa bude odlišovať nielen u jednotlivých druhov, ale aj v rámci populácií, pohlaví, indivíduí, resp. v jednotlivých štádiách individuálneho vývinu. Zdravie teda nie je trvalý a nepremenný stav. Je to dynamický proces, ktorý vychádza zo sústavného vzájomného pôsobenia organizmu na prostredie a naopak, je to schopnosť organizmu vyvážiť zmeny vonkajšieho prostredia.
V dnešnej dobe zaznamenávame prudký nárast tzv. chorôb z civilizácie, ktorými sú najmä ochorenia srdcovo-cievneho a nervového systému, pričom podstatnou mierou prispieva k ich vzniku a rozvoju práve zlý životný štýl. V roku 2002 Svetová zdravotnícka organizácia pomenovala hlavné rizikové faktory, ktoré významnou mierou prispievajú k vzniku a rozvoju väčšiny ochorení, pričom podstatná časť z nich súvisí so životným štýlom jednotlivcov. Hlavnými rizikovými faktormi, ktoré sa spájajú s nezdravým a nesprávnym životným štýlom sú fajčenie, alkohol, nesprávne stravovacie návyky vyúsťujúce do obezity a stres. Všetky uvedené rizikové faktory vedú k vzniku ďalšieho rizikového faktora, a tým je vysoký krvný tlak - hypertenzia. V neposlednom rade prináša dnešná moderná doba a stresujúci spôsob života aj poruchy spánku, čoraz častejšie pocity smútku, neschopnosti, beznádeje, sklamania, podráždenosti a únavy, ktoré napokon vedú k mentálnym poruchám.
Podpora zdravia, či už na individuálnej alebo spoločenskej úrovni musí vychádzať predovšetkým z vedeckých poznatkov, nakoľko práve skúmanie mechanizmov vedúcich k vzniku a rozvoju patologických stavov a procesov má dopad neskôr na využívanie preventívnych či terapeutických postupov v praxi. Práve výskumné ústavy zamerané na základný a aplikovaný fyziologický výskum sú tými inštitúciami, ktoré prispievajú poznávaním mechanizmov vedúcich k vzniku ochorení súčasne k poznaniu zdravia. Patrí k nim aj Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV, ktorý je zameraný na výskum fyziologických mechanizmov a ich regulácií v oblasti srdcovo-cievneho a nervového systému a v strednej Európe sa ako jediný venuje systémovej integračnej fyziológií oboch spomínaných systémov.
Informovať o výsledkoch tohto výskumu verejnosť i odborníkov, výmena poznatkov o zdravom, resp. nezdravom životnom štýle s inými odbornými pracoviskami a Svetový deň zdravia, boli teda vhodnou príležitosťou na usporiadanie sympózia i tlačovej konferencie.
Tlačová konferencia i sympózium
Na tlačovej konferencii informovali vedeckí pracovníci ústavu o témach a nimi riešených výskumných problémoch, ktoré boli krátko na to aj témami sympózia. Pravda, na sympózium boli okrem domácich prednášateľov pozvaní aj viacerí excelentní prednášatelia zo Slovenska i Českej republiky, ktorých vedeckou prioritou sú kardiovaskulárne ochorenia, metabolický syndróm, mentálne a neurodegeneratívne poruchy ako aj poruchy pohybového aparátu.
Sympózium, rovnako ako predtým tlačovú konferenciu, otvorila riaditeľka ÚNPF SAV RNDr. Oľga Pecháňová, DrSc., ktorej výskumnou doménou sú kardiovaskulárne ochorenia a vysoký krvný tlak. Ako neskôr uviedla pred novinármi i odborníkmi, zatiaľ čo vo vyspelých európskych krajinách úmrtnosť na tieto ochorenia výrazne klesá, na Slovensku sa v posledných rokoch mierne znížila úmrtnosť na srdcovocievne ochorenia u mužov, nie však u žien. A tieto ochorenia sú ako príčina úmrtnosti na Slovensku stále na prvom mieste. Najlepšie je na tom v porovnaní s inými krajinami Európy Francúzsko, najhoršia situácia v úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia je v Maďarsku a u mužov aj v Ruskej federácii.
Zástupca riaditeľky MUDr. Fedor Jagla, CSc. informoval o tom, že ÚNPF SAV prispieva k integrácii poznatkov o základoch telesného i duševného zdravia, čo bol dôvod, aby v rámci Európskej siete pre podporu zdravia na pracovisku (ENWHP), ústav vykonával funkciu národného kontaktného bodu (NCO-National Contact Office).
ENWHP od svojho vzniku iniciovala a koordinovala viaceré aktivity. Poslednou z nich je projekt Pohnime Európou, ktorého národným koordinátorom je práve Fedor Jagla. Ako informoval, pracovisko predstavuje významné a aj výhodné miesto pre ovplyvňovanie životného štýlu, disemináciu nových poznatkov ako i zabezpečenie mnohých podporných aktivít pre zlepšovanie zdravotného stavu danej skupiny zamestnancov. Projekt je zameraný na charakteristiku aktivít v členských štátoch Európskej únie, ktorými zamestnávatelia zabezpečujú inštitucionálne podporu zdravia svojich zamestnancov v nasledujúcich štyroch oblastiach: boj proti tabakizmu (proti fajčeniu), zabezpečovanie zdravej výživy, podporovanie telesných aktivít a boj proti stresu na pracovisku. To všetko sú oblasti, v rámci ktorých zamestnávatelia, ale i sami zamestnanci môžu prispieť k skvalitňovaniu životného štýlu a podporiť tým svoje zdravie. Ako ukázali ďalšie príspevky všetky tieto oblasti sú úzko prepojené s výskytom srdcovo-cievnych či nervových porúch vyúsťujúcich do rôznych ochorení.
Úvodnú prednášku na sympóziu, venovanú prenatálnej a perinatálnej starostlivosti, predniesol prof. Peter G. Fedor-Freybergh , prvý profesor prenatálnej a perinatálnej psychológie a medicíny na Slovensku i na svete. Ďalšie prednášky zamerané na kardiovaskulárne ochorenia, metabolický syndróm, mentálne a iné poruchy predniesli vedeckí pracovníci ÚNPF SAV, ako aj odborníci z Lekárskej fakulty a Prírodovedeckej fakulty UK a iných ústavov SAV.
Text: Soňa Čačányiová
Foto: Miloš Kovář (sympózium), Adela Štrpková (tlač. konf.)
Presne v deň vzniku Svetovej zdravotníckej organizácie, 7. apríla, si pripomíname Svetový deň zdravia. Tento sviatok, vyhlasovaný pod záštitou OSN Svetovou zdravotníckou organizáciou sa už od roku 1950 opakovane stáva príležitosťou pripomenúť si význam zdravia pre spoločnosť i jednotlivca. Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV (ÚNPF SAV) usporiadal pri tejto príležitosti 6. apríla tlačovú konferenciu a hneď po nej aj sympózium (6. - 8. apríl 2009) pod názvom "Nezdravý životný štýl: poruchy a ochorenia".
Zdravie a nezdravý životný štýl
Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako "stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen ako stav neprítomnosti choroby a slabosti". Podľa tejto definície je 70-95 percent populácie nezdravých. Ak však za definíciu zdravia budeme považovať telesné, duševné a sociálne blaho a predpokladať, že zdravím je optimálny funkčný stav živého systému, zistíme, že toto optimum sa bude odlišovať nielen u jednotlivých druhov, ale aj v rámci populácií, pohlaví, indivíduí, resp. v jednotlivých štádiách individuálneho vývinu. Zdravie teda nie je trvalý a nepremenný stav. Je to dynamický proces, ktorý vychádza zo sústavného vzájomného pôsobenia organizmu na prostredie a naopak, je to schopnosť organizmu vyvážiť zmeny vonkajšieho prostredia.
V dnešnej dobe zaznamenávame prudký nárast tzv. chorôb z civilizácie, ktorými sú najmä ochorenia srdcovo-cievneho a nervového systému, pričom podstatnou mierou prispieva k ich vzniku a rozvoju práve zlý životný štýl. V roku 2002 Svetová zdravotnícka organizácia pomenovala hlavné rizikové faktory, ktoré významnou mierou prispievajú k vzniku a rozvoju väčšiny ochorení, pričom podstatná časť z nich súvisí so životným štýlom jednotlivcov. Hlavnými rizikovými faktormi, ktoré sa spájajú s nezdravým a nesprávnym životným štýlom sú fajčenie, alkohol, nesprávne stravovacie návyky vyúsťujúce do obezity a stres. Všetky uvedené rizikové faktory vedú k vzniku ďalšieho rizikového faktora, a tým je vysoký krvný tlak - hypertenzia. V neposlednom rade prináša dnešná moderná doba a stresujúci spôsob života aj poruchy spánku, čoraz častejšie pocity smútku, neschopnosti, beznádeje, sklamania, podráždenosti a únavy, ktoré napokon vedú k mentálnym poruchám.
Podpora zdravia, či už na individuálnej alebo spoločenskej úrovni musí vychádzať predovšetkým z vedeckých poznatkov, nakoľko práve skúmanie mechanizmov vedúcich k vzniku a rozvoju patologických stavov a procesov má dopad neskôr na využívanie preventívnych či terapeutických postupov v praxi. Práve výskumné ústavy zamerané na základný a aplikovaný fyziologický výskum sú tými inštitúciami, ktoré prispievajú poznávaním mechanizmov vedúcich k vzniku ochorení súčasne k poznaniu zdravia. Patrí k nim aj Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV, ktorý je zameraný na výskum fyziologických mechanizmov a ich regulácií v oblasti srdcovo-cievneho a nervového systému a v strednej Európe sa ako jediný venuje systémovej integračnej fyziológií oboch spomínaných systémov.
Informovať o výsledkoch tohto výskumu verejnosť i odborníkov, výmena poznatkov o zdravom, resp. nezdravom životnom štýle s inými odbornými pracoviskami a Svetový deň zdravia, boli teda vhodnou príležitosťou na usporiadanie sympózia i tlačovej konferencie.
Tlačová konferencia i sympózium
Na tlačovej konferencii informovali vedeckí pracovníci ústavu o témach a nimi riešených výskumných problémoch, ktoré boli krátko na to aj témami sympózia. Pravda, na sympózium boli okrem domácich prednášateľov pozvaní aj viacerí excelentní prednášatelia zo Slovenska i Českej republiky, ktorých vedeckou prioritou sú kardiovaskulárne ochorenia, metabolický syndróm, mentálne a neurodegeneratívne poruchy ako aj poruchy pohybového aparátu.
Sympózium, rovnako ako predtým tlačovú konferenciu, otvorila riaditeľka ÚNPF SAV RNDr. Oľga Pecháňová, DrSc., ktorej výskumnou doménou sú kardiovaskulárne ochorenia a vysoký krvný tlak. Ako neskôr uviedla pred novinármi i odborníkmi, zatiaľ čo vo vyspelých európskych krajinách úmrtnosť na tieto ochorenia výrazne klesá, na Slovensku sa v posledných rokoch mierne znížila úmrtnosť na srdcovocievne ochorenia u mužov, nie však u žien. A tieto ochorenia sú ako príčina úmrtnosti na Slovensku stále na prvom mieste. Najlepšie je na tom v porovnaní s inými krajinami Európy Francúzsko, najhoršia situácia v úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia je v Maďarsku a u mužov aj v Ruskej federácii.
Zástupca riaditeľky MUDr. Fedor Jagla, CSc. informoval o tom, že ÚNPF SAV prispieva k integrácii poznatkov o základoch telesného i duševného zdravia, čo bol dôvod, aby v rámci Európskej siete pre podporu zdravia na pracovisku (ENWHP), ústav vykonával funkciu národného kontaktného bodu (NCO-National Contact Office).
ENWHP od svojho vzniku iniciovala a koordinovala viaceré aktivity. Poslednou z nich je projekt Pohnime Európou, ktorého národným koordinátorom je práve Fedor Jagla. Ako informoval, pracovisko predstavuje významné a aj výhodné miesto pre ovplyvňovanie životného štýlu, disemináciu nových poznatkov ako i zabezpečenie mnohých podporných aktivít pre zlepšovanie zdravotného stavu danej skupiny zamestnancov. Projekt je zameraný na charakteristiku aktivít v členských štátoch Európskej únie, ktorými zamestnávatelia zabezpečujú inštitucionálne podporu zdravia svojich zamestnancov v nasledujúcich štyroch oblastiach: boj proti tabakizmu (proti fajčeniu), zabezpečovanie zdravej výživy, podporovanie telesných aktivít a boj proti stresu na pracovisku. To všetko sú oblasti, v rámci ktorých zamestnávatelia, ale i sami zamestnanci môžu prispieť k skvalitňovaniu životného štýlu a podporiť tým svoje zdravie. Ako ukázali ďalšie príspevky všetky tieto oblasti sú úzko prepojené s výskytom srdcovo-cievnych či nervových porúch vyúsťujúcich do rôznych ochorení.
Úvodnú prednášku na sympóziu, venovanú prenatálnej a perinatálnej starostlivosti, predniesol prof. Peter G. Fedor-Freybergh , prvý profesor prenatálnej a perinatálnej psychológie a medicíny na Slovensku i na svete. Ďalšie prednášky zamerané na kardiovaskulárne ochorenia, metabolický syndróm, mentálne a iné poruchy predniesli vedeckí pracovníci ÚNPF SAV, ako aj odborníci z Lekárskej fakulty a Prírodovedeckej fakulty UK a iných ústavov SAV.
Text: Soňa Čačányiová
Foto: Miloš Kovář (sympózium), Adela Štrpková (tlač. konf.)