Vedomostná spoločnosť v praxi a Slovensko
14. 4. 2009 | videné 1429-krát
Konferencia "Vedomostná spoločnosť v praxi: HI-TECH SLOVENSKO" priblížila súčasnú i budúcu úlohu výskumu a vývoja pre Slovensko, ich možnosti a dopad. Zúčastnil sa na nej aj komisár EÚ Janez Potočnik.
Zámerom konferencie, ktorá sa konala 3. apríla v bratislavskom hoteli Bôrik pod záštitou podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť SR Dušana Čaploviča a ministra školstva a podpredsedu vlády SR Jána Mikolaja, bolo ukázať ktorým smerom je potrebné smerovať budúci rozvoj Slovenskej republiky. Hlavným odborným garantom konferencie bola Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA). Medzi účastníkmi konferencie v plnej sále hotela Bôrik, boli zástupcovia univerzít, vysokých škôl, aplikovaného výskumu zo štátnej i súkromnej sféry a z podnikateľskej sféry nielen zo Slovenska, ale aj z Fínska, Rakúska a Českej republiky. Početné zastúpenie mala aj Slovenská akadémia vied v osobe jej predsedu prof. Štefana Lubyho, podpredsedov SAV, členov súčasného i budúceho Predsedníctva SAV i ďalších riadiacich a vedeckých pracovníkov SAV.
Konferencia, bola rozvrhnutá do dvoch hlavných častí a štyroch tematických blokov. Prvá, politická časť, ktorú moderoval mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Stáleho zastúpenia SR pri Európskej únii Maroš Šefčovič, predstavila témy konferencie z pohľadu politických zástupcov EÚ, Slovenska i Českej republiky.
J. Potočnik: "Vyššie investície do výskumu aj napriek kríze!"
Ako prvý v rámci prvej časti vystúpil komisár EÚ pre vedu a výskum (2004 – 2005) Janez Potočnik, podľa ktorého Slovensko napriek tomu, že vstúpilo do EÚ v máji 2004 nevyužilo úplne svoj vedecký potenciál. Zdôraznil to nielen na odbornej konferencii, ale o niečo neskôr pred zástupcami médií aj na konferencii tlačovej. "V roku 2002 sme sa v Európskej únii zaviazali, že do r. 2010 pôjdu v priemere 3 percentá z HDP na investície pre výskum a vývoj... To, samozrejme neznamená, že všetky krajiny do roku 2010 túto úroveň aj dosiahnu, musia však urobiť čo najviac a rýchlejšie investovať do tejto oblasti. V súčasnosti sme v EÚ na úrovni 1,84 percenta, čo je stále príliš málo. A držíme sa na nej už päť rokov. Neplatí to však pre Slovensko, kde podľa posledných štatistík, je investovanie do výskumu a vývoja 0,46 percenta HDP, čo je porovnaní s ostatnými členskými krajinami EÚ nízke číslo," uviedol J. Potočnik. Zároveň dodal, že Slovensko je teraz na určitej križovatke a musí prijať správne opatrenia. Dobrým signálom podľa neho je napríklad aj prijatie Modernizačného programu "Slovensko 21".
Podľa Janeza Potočnika však v prvom rade treba na Slovensku reštrukturalizovať verejný výskum a vývoj, stanoviť priority s ohľadom na svoje kapacity a potreby, lepšie využívať prenos poznatkov z jednej výskumnej a vývojovej oblasti do druhej, pričom nie menej dôležitá je podľa neho podpora ľudí, ktorí v tejto oblasti pracujú – vedcov a výskumníkov. "Fakt, že som na tejto konferencii, je len vyjadrením toho, že EÚ chce Slovensku v tejto oblasti pomôcť. Myslím si, že najlepšia pomoc je nielen cez rámcové programy pre vedu, výskum a vývoj, ale aj cez štrukturálne fondy.... Je to naozaj jedinečná príležitosť, ktorou možno zvýšiť kapacity a byť v súťaži o tieto fondy úspešnejší. Nemusíte investovať len do infraštruktúry, ciest, čo je síce dôležité, ale môžete investovať aj do vedeckých poznatkov, znalostí, do výskumu a rozvoja". V tejto súvislosti sa J. Potočnik vyjadril aj k súčasnej kríze "V súčasnosti síce žijeme z ekonomického a finančného hľadiska vo veľmi znepokojivých časoch, ale bolo by chybou, keby sme znižovali investície do vedy, výskumu a rozvoja. Práve teraz musíme myslieť aj na budúcnosť a zvyšovať investovanie do týchto oblastí... aby sme boli následne silnejší a pripravení na výzvy, ktoré nám budúcnosť prinesie."
Menej je niekedy viac
O nutnosti reštrukturalizovať výskum a vývoj hovoril aj podpredseda vládyDušan Čaplovič, ktorý okrem iného zdôraznil "Slovensko nepotrebuje dvanásť priorít vo vede a výskume a v oblasti technologického rozvoja. Slovensku stačia tri - štyri, či päť priorít, ktoré majú byť jasne zadefinované... a pre tieto priority musíme sústrediť aj finančné prostriedky. Vtedy budeme aj úspešní...".
Podľa štátneho tajomníka Ministerstva školstva SR Jozefa Habánika kríza potvrdzuje, že orientácia na odvetvia s nízkou pridanou hodnotou bez previazanosti na vzdelávanie, výskum a vývoj je z dlhodobého hľadiska nedostatočná a neudržateľná pre zabezpečenie ekonomického rastu a priblíženie sa k životnej úrovni vyspelejšej krajín EÚ. Aj preto má Ministerstvo školstva SR pripravené viaceré opatrenia na podporu aplikovaného výskumu či už zo zdrojov Operačného programu "Výskum a vývoj" alebo zo zdrojov štátneho rozpočtu vo forme návrhu zákona o stimuloch vykonávaných podnikateľskou sférou alebo podporou projektov prostredníctvom Agentúry na podporu výskum a vývoja (APVV). "Chcem Vám dať do pozornosti, že aj napriek hospodárskej kríze sme prvýkrát v histórii APVV nominálne zvýšili jej rozpočet o 30 percent proti predchádzajúcemu obdobiu. Je to historický nárast a my sme sa rozhodli a vláda nás k tomu aj zaviazala, aby 50 percent týchto alokovaných zdrojov smerovalo do podpory aplikovaného výskumu... Tým sa nám podarí naplniť aj strategické priority uvedené v Modernizačnom programe Slovensko 21," zdôraznil Jozef Habánik tak na odbornej konferencii ako aj pred novinármi. Na tlačovej konferencii taktiež uviedol tri výskumné priority, na ktoré by sa malo orientovať Slovensko – progresívne materiály a technológie (nanotechnológie, biotechnológie, ...) a dva smery, ktoré sú úzko previazané aj so životným prostredím - obnoviteľné zdroje energie a klimatické zmeny.
V prvej časti konferencie vystúpil aj námestník ministra školstva Českej republiky Jakub Dürr, ktorý priblížil prítomnosť a želaný stav v budovaní vedomostnej spoločnosti v ČR predovšetkým cez výskumné centrá v Českej republike. Úvodný blok vystúpení uzavrela diskusia, v rámci ktorej na problémy s financovaním vedy upozornil aj predseda SAV prof. Štefan Luby. "Ak by sa pre rozpočet vedy a techniky na rok 2010 už nedal dosiahnuť rast, malo by sa zabezpečiť, aby aspoň neprišlo k poklesu. Myslím si, že celá vedecká a výskumná komunita by napriek ťažkej situácii privítala, keby došlo k rastu. Financie, ktoré idú do vedy sú také nízke, že pomaly už ťažko zabezpečiť aj to, čo je nevyhnutné".
Výmieňali sa poznatky aj skúsenosti
Druhú časť konferencie, ktorá okrem iného na konkrétnych príkladoch zo zahraničia ukázala ako môže kombinácia aktivít v oblasti vzdelávania, tvorby nových poznatkov a štrukturálnych fondov akcelerovať rozvoj regiónu, tvorili štyri tematické bloky:
- Rozvoj regiónov s dôrazom na vedecko-technologické parky a inovačné klastre
- Prepájanie akademickej sféry a priemyslu / Transfér technológií a poznatkov
- Excelentný výskum a vývoj prostredníctvom výskumných centier
- Kvalita vedy – ľudské zdroje vo vede.
S prednáškou Ako dosiahnuť excelentnosť výskumu a vývoja v slovenských podmienkach vystúpil na konferencii aj riaditeľ Virologického ústavu SAV prof. Jaromír Pastorek. Zaoberal sa v nej definíciou excelentného výskumu, čo je podľa neho veľmi ťažko definovateľný fenomén. Pripomenul, že v súčasnosti sú na Slovensku dve organizácie, ktoré udeľujúce centrá excelentnosti – SAV a APVV. Hovoril tiež o nepísaných kritériách špičkového výskumu, ktorý je postavený na silných vedeckých osobnostiach, napĺňaní scientometrických kritérií ako sú CC publikácie a WOS citácie. Dôležitá je však aj personálna a grantová štruktúra pracoviska s nevyhnutnou podmienkou získavania veľkých medzinárodných projektov, hlavne EÚ a napokon vedecká akceptovateľnosť výskumu v medzinárodnom meradle.
Mobilita slovenských vedcov medzi akademickým sektorom a priemyslom z pohľadu akademického sektora bol zasa názov a téma vystúpenia riaditeľa Molekulárno-medicínskeho centra SAV MUDr. Richarda Imricha, PhD. Ako zdôraznil, vyvážená intersektoriálna mobilita je dôležitým nástrojom efektívnej globálnej výmeny poznatkov ako aj pracovnej sily medzi akadémiou a priemyslom. Špecifikom Slovenska je nevyváženosť tejto mobility s významným únikom mozgov zo slovenskej akademickej sféry najmä do zahraničia. Podľa Richarda Imricha je to dané jednak žalostným stavom akadémie, ako aj tým, že chýba skutočný výskum a vývoj v priemyselnej sfére na Slovensku. Zabrániť tomuto negatívnemu javu možno podľa R. Imricha jedine urýchleným vytvorením atraktívnejších podmienok z hľadiska akademického sektoru ako aj intenzívnejšou podporou výskumu a vývoja v domácom privátnom sektore zo strany štátu.
Zámerom konferencie, ktorá sa konala 3. apríla v bratislavskom hoteli Bôrik pod záštitou podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť SR Dušana Čaploviča a ministra školstva a podpredsedu vlády SR Jána Mikolaja, bolo ukázať ktorým smerom je potrebné smerovať budúci rozvoj Slovenskej republiky. Hlavným odborným garantom konferencie bola Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA). Medzi účastníkmi konferencie v plnej sále hotela Bôrik, boli zástupcovia univerzít, vysokých škôl, aplikovaného výskumu zo štátnej i súkromnej sféry a z podnikateľskej sféry nielen zo Slovenska, ale aj z Fínska, Rakúska a Českej republiky. Početné zastúpenie mala aj Slovenská akadémia vied v osobe jej predsedu prof. Štefana Lubyho, podpredsedov SAV, členov súčasného i budúceho Predsedníctva SAV i ďalších riadiacich a vedeckých pracovníkov SAV.
Konferencia, bola rozvrhnutá do dvoch hlavných častí a štyroch tematických blokov. Prvá, politická časť, ktorú moderoval mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Stáleho zastúpenia SR pri Európskej únii Maroš Šefčovič, predstavila témy konferencie z pohľadu politických zástupcov EÚ, Slovenska i Českej republiky.
J. Potočnik: "Vyššie investície do výskumu aj napriek kríze!"
Ako prvý v rámci prvej časti vystúpil komisár EÚ pre vedu a výskum (2004 – 2005) Janez Potočnik, podľa ktorého Slovensko napriek tomu, že vstúpilo do EÚ v máji 2004 nevyužilo úplne svoj vedecký potenciál. Zdôraznil to nielen na odbornej konferencii, ale o niečo neskôr pred zástupcami médií aj na konferencii tlačovej. "V roku 2002 sme sa v Európskej únii zaviazali, že do r. 2010 pôjdu v priemere 3 percentá z HDP na investície pre výskum a vývoj... To, samozrejme neznamená, že všetky krajiny do roku 2010 túto úroveň aj dosiahnu, musia však urobiť čo najviac a rýchlejšie investovať do tejto oblasti. V súčasnosti sme v EÚ na úrovni 1,84 percenta, čo je stále príliš málo. A držíme sa na nej už päť rokov. Neplatí to však pre Slovensko, kde podľa posledných štatistík, je investovanie do výskumu a vývoja 0,46 percenta HDP, čo je porovnaní s ostatnými členskými krajinami EÚ nízke číslo," uviedol J. Potočnik. Zároveň dodal, že Slovensko je teraz na určitej križovatke a musí prijať správne opatrenia. Dobrým signálom podľa neho je napríklad aj prijatie Modernizačného programu "Slovensko 21".
Podľa Janeza Potočnika však v prvom rade treba na Slovensku reštrukturalizovať verejný výskum a vývoj, stanoviť priority s ohľadom na svoje kapacity a potreby, lepšie využívať prenos poznatkov z jednej výskumnej a vývojovej oblasti do druhej, pričom nie menej dôležitá je podľa neho podpora ľudí, ktorí v tejto oblasti pracujú – vedcov a výskumníkov. "Fakt, že som na tejto konferencii, je len vyjadrením toho, že EÚ chce Slovensku v tejto oblasti pomôcť. Myslím si, že najlepšia pomoc je nielen cez rámcové programy pre vedu, výskum a vývoj, ale aj cez štrukturálne fondy.... Je to naozaj jedinečná príležitosť, ktorou možno zvýšiť kapacity a byť v súťaži o tieto fondy úspešnejší. Nemusíte investovať len do infraštruktúry, ciest, čo je síce dôležité, ale môžete investovať aj do vedeckých poznatkov, znalostí, do výskumu a rozvoja". V tejto súvislosti sa J. Potočnik vyjadril aj k súčasnej kríze "V súčasnosti síce žijeme z ekonomického a finančného hľadiska vo veľmi znepokojivých časoch, ale bolo by chybou, keby sme znižovali investície do vedy, výskumu a rozvoja. Práve teraz musíme myslieť aj na budúcnosť a zvyšovať investovanie do týchto oblastí... aby sme boli následne silnejší a pripravení na výzvy, ktoré nám budúcnosť prinesie."
Menej je niekedy viac
O nutnosti reštrukturalizovať výskum a vývoj hovoril aj podpredseda vládyDušan Čaplovič, ktorý okrem iného zdôraznil "Slovensko nepotrebuje dvanásť priorít vo vede a výskume a v oblasti technologického rozvoja. Slovensku stačia tri - štyri, či päť priorít, ktoré majú byť jasne zadefinované... a pre tieto priority musíme sústrediť aj finančné prostriedky. Vtedy budeme aj úspešní...".
Podľa štátneho tajomníka Ministerstva školstva SR Jozefa Habánika kríza potvrdzuje, že orientácia na odvetvia s nízkou pridanou hodnotou bez previazanosti na vzdelávanie, výskum a vývoj je z dlhodobého hľadiska nedostatočná a neudržateľná pre zabezpečenie ekonomického rastu a priblíženie sa k životnej úrovni vyspelejšej krajín EÚ. Aj preto má Ministerstvo školstva SR pripravené viaceré opatrenia na podporu aplikovaného výskumu či už zo zdrojov Operačného programu "Výskum a vývoj" alebo zo zdrojov štátneho rozpočtu vo forme návrhu zákona o stimuloch vykonávaných podnikateľskou sférou alebo podporou projektov prostredníctvom Agentúry na podporu výskum a vývoja (APVV). "Chcem Vám dať do pozornosti, že aj napriek hospodárskej kríze sme prvýkrát v histórii APVV nominálne zvýšili jej rozpočet o 30 percent proti predchádzajúcemu obdobiu. Je to historický nárast a my sme sa rozhodli a vláda nás k tomu aj zaviazala, aby 50 percent týchto alokovaných zdrojov smerovalo do podpory aplikovaného výskumu... Tým sa nám podarí naplniť aj strategické priority uvedené v Modernizačnom programe Slovensko 21," zdôraznil Jozef Habánik tak na odbornej konferencii ako aj pred novinármi. Na tlačovej konferencii taktiež uviedol tri výskumné priority, na ktoré by sa malo orientovať Slovensko – progresívne materiály a technológie (nanotechnológie, biotechnológie, ...) a dva smery, ktoré sú úzko previazané aj so životným prostredím - obnoviteľné zdroje energie a klimatické zmeny.
V prvej časti konferencie vystúpil aj námestník ministra školstva Českej republiky Jakub Dürr, ktorý priblížil prítomnosť a želaný stav v budovaní vedomostnej spoločnosti v ČR predovšetkým cez výskumné centrá v Českej republike. Úvodný blok vystúpení uzavrela diskusia, v rámci ktorej na problémy s financovaním vedy upozornil aj predseda SAV prof. Štefan Luby. "Ak by sa pre rozpočet vedy a techniky na rok 2010 už nedal dosiahnuť rast, malo by sa zabezpečiť, aby aspoň neprišlo k poklesu. Myslím si, že celá vedecká a výskumná komunita by napriek ťažkej situácii privítala, keby došlo k rastu. Financie, ktoré idú do vedy sú také nízke, že pomaly už ťažko zabezpečiť aj to, čo je nevyhnutné".
Výmieňali sa poznatky aj skúsenosti
Druhú časť konferencie, ktorá okrem iného na konkrétnych príkladoch zo zahraničia ukázala ako môže kombinácia aktivít v oblasti vzdelávania, tvorby nových poznatkov a štrukturálnych fondov akcelerovať rozvoj regiónu, tvorili štyri tematické bloky:
- Rozvoj regiónov s dôrazom na vedecko-technologické parky a inovačné klastre
- Prepájanie akademickej sféry a priemyslu / Transfér technológií a poznatkov
- Excelentný výskum a vývoj prostredníctvom výskumných centier
- Kvalita vedy – ľudské zdroje vo vede.
S prednáškou Ako dosiahnuť excelentnosť výskumu a vývoja v slovenských podmienkach vystúpil na konferencii aj riaditeľ Virologického ústavu SAV prof. Jaromír Pastorek. Zaoberal sa v nej definíciou excelentného výskumu, čo je podľa neho veľmi ťažko definovateľný fenomén. Pripomenul, že v súčasnosti sú na Slovensku dve organizácie, ktoré udeľujúce centrá excelentnosti – SAV a APVV. Hovoril tiež o nepísaných kritériách špičkového výskumu, ktorý je postavený na silných vedeckých osobnostiach, napĺňaní scientometrických kritérií ako sú CC publikácie a WOS citácie. Dôležitá je však aj personálna a grantová štruktúra pracoviska s nevyhnutnou podmienkou získavania veľkých medzinárodných projektov, hlavne EÚ a napokon vedecká akceptovateľnosť výskumu v medzinárodnom meradle.
Mobilita slovenských vedcov medzi akademickým sektorom a priemyslom z pohľadu akademického sektora bol zasa názov a téma vystúpenia riaditeľa Molekulárno-medicínskeho centra SAV MUDr. Richarda Imricha, PhD. Ako zdôraznil, vyvážená intersektoriálna mobilita je dôležitým nástrojom efektívnej globálnej výmeny poznatkov ako aj pracovnej sily medzi akadémiou a priemyslom. Špecifikom Slovenska je nevyváženosť tejto mobility s významným únikom mozgov zo slovenskej akademickej sféry najmä do zahraničia. Podľa Richarda Imricha je to dané jednak žalostným stavom akadémie, ako aj tým, že chýba skutočný výskum a vývoj v priemyselnej sfére na Slovensku. Zabrániť tomuto negatívnemu javu možno podľa R. Imricha jedine urýchleným vytvorením atraktívnejších podmienok z hľadiska akademického sektoru ako aj intenzívnejšou podporou výskumu a vývoja v domácom privátnom sektore zo strany štátu.