Medaila SAV Vladimírovi Petríkovi
30. 7. 2004 | videné 4174-krát
Výnimočné ocenenie, Medailu SAV za podporu vedy, odovzdal 29. 7. 2004 PhDr. Vladimírovi Petríkovi predseda Slovenskej akadémie vied prof. Štefan Luby.
Literárny historik a kritik Vladimír Petrík je pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV. Jeho vedecké zistenia a koncepčné pohľady na slovenskú literatúru 20. storočia, najmä v medzivojnovom období, sú dôležitou súčasťou a podkladom jej vecného poznávania. Je nositeľom štátneho vyznamenania Rad Ľ. Štúra II. triedy (2002), striebornej i zlatej čestnej plakety Ľ. Štúra (1989, 1994) a v súčasnosti je predsedom Klubu nezávislých spisovateľov (od r. 1998).
Spočiatku sa venoval výskumu literárnej tvorby Ladislava Nádašiho-Jégé a vydal o ňom monografiu „Človek v Jégého diele“. V rámci príprav 6. zväzku akademického vydania Dejín slovenskej literatúry sa zameral na vývin slovenskej literatúry po roku 1945 a výsledky zhrnul v diele „Hľadanie prítomného času“ (1970). Ďalšie štúdie uverejnil v knihách „Hodnoty a podnety“ (1980), „Proces a tvorba“ (1990) a literárny vývoj po roku 1989 zhodnotil v knihe „Desaťročie nádejí a pochybností“ (2000). Významnou súčasťou jeho vedeckej práce sú syntetizujúce „Dejiny slovenskej literatúry“ (1065, 1987), „Rukověť české a slovenské literatury od roku 1918“ (1966), „Biele miesta v slovenskej literatúre“ (1991) a „Slovenská exilová literatúra po roku 1945“ (1991). Pre zahraničného príjemcu sú určené publikácie „Slovakia and its Literature“ (2001), „Contemporary Slovak Literature“ (2003) a ďalšie.
Literárny historik a kritik Vladimír Petrík je pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV. Jeho vedecké zistenia a koncepčné pohľady na slovenskú literatúru 20. storočia, najmä v medzivojnovom období, sú dôležitou súčasťou a podkladom jej vecného poznávania. Je nositeľom štátneho vyznamenania Rad Ľ. Štúra II. triedy (2002), striebornej i zlatej čestnej plakety Ľ. Štúra (1989, 1994) a v súčasnosti je predsedom Klubu nezávislých spisovateľov (od r. 1998).
Spočiatku sa venoval výskumu literárnej tvorby Ladislava Nádašiho-Jégé a vydal o ňom monografiu „Človek v Jégého diele“. V rámci príprav 6. zväzku akademického vydania Dejín slovenskej literatúry sa zameral na vývin slovenskej literatúry po roku 1945 a výsledky zhrnul v diele „Hľadanie prítomného času“ (1970). Ďalšie štúdie uverejnil v knihách „Hodnoty a podnety“ (1980), „Proces a tvorba“ (1990) a literárny vývoj po roku 1989 zhodnotil v knihe „Desaťročie nádejí a pochybností“ (2000). Významnou súčasťou jeho vedeckej práce sú syntetizujúce „Dejiny slovenskej literatúry“ (1065, 1987), „Rukověť české a slovenské literatury od roku 1918“ (1966), „Biele miesta v slovenskej literatúre“ (1991) a „Slovenská exilová literatúra po roku 1945“ (1991). Pre zahraničného príjemcu sú určené publikácie „Slovakia and its Literature“ (2001), „Contemporary Slovak Literature“ (2003) a ďalšie.