Projekt CONTICA o srdcovej arytmii
21. 2. 2008 | videné 4804-krát
Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV informoval médiá o projekte CONTICA a o výročnej konferencii riešiteľov projektu.
Európska komisia v rámci 6. Rámcového programu STREP vypísala výzvu na riešenie celoeurópskeho problému, ktorým sú poruchy srdcového rytmu. Tie sú jedným z hlavných dôvodov úmrtnosti. Zvíťazil projekt CONTICA, na ktorého riešenie boli prizvaní aj slovenskí vedci. Na tlačovej konferencii 19. februára 2008 v Bratislave na tému Riešenie problémov srdcových arytmií a náhlej srdcovej smrti, informoval vedúci a koordinátor projektu CONTICA prof. Burkert M. Pieske, MD., D.Sc., významný nemecký lekár-vedec, vedúci Katedry Kardiológie Lekárskej univerzity, Grác, Rakúsko, RNDr. Ivan Zahradník, CSc., podpredseda SAV (a vedec z ÚMFG SAV) a Ing. Alexandra Zahradníková, CSc., z ÚMFG SAV, hlavná organizátorka konferencie v Smoleniciach a vedúca slovenského riešiteľského tímu.
"S problémom náhlej srdcovej smrti sa stretávame aj v médiách, keď náhle zomrie nejaký zdanlivo zdravý mladý človek – športovec, a často sa nevie ani prečo," povedal na úvod I. Zahradník. "Tento problém je však dobre známy v lekárskych kruhoch, pretože ľudia majú niekedy problémy zdravotné, ktoré sa niekedy prejavia fatálnymi následkami. To znamená, že riešenie tohto problému si vyžaduje nasadenie značných síl aj značných prostriedkov, ktoré sú nad rámec jednotlivých krajín, a preto EÚ vypísala výzvy, aby oslovila vedeckých pracovníkov v Európe," dodal.
Upozornil novinárov na informácie z médií, že podľa hodnotenia agentúry ARRA, na Slovensku chýbajú špičkoví vedci - lekári svetového významu. "Musím povedať, že je to dosť veľké sklamanie pre veľmi silnú generáciu slovenských vedcov, vrátane lekárov, ktorí sa veľmi sa snažili prispievať k riešeniu závažných problémov," zdôraznil. "Doba im nepriala, máme za sebou veľmi dlhé obdobie zlého financovania vedy, tak dlhého, že mnohí z našich talentovaných ľudí odišli do sveta a tam sa im podarilo dostať do kruhov najvýznamnejších vedeckých pracovníkov. Som preto, veľmi rád, že dnes môžem predstaviť práve prof. Pieskeho, predstaviteľa skupiny svetových lídrov výskumu v lekárskych vedách, a prirodzene, som rád v mene SAV, že máme možnosť sa podieľať na projekte, ktorý vedie."
V Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky SAV pracujú na projektoch rámcového programu EÚ z oblasti lekárskych vied. Je to ojedinelé pracovisko, a to v tom zmysle, že priamo na tom istom pracovisku sa robí aj experiment aj teoretická interpretácia. "Vo všetkých oblastiach sú to projekty, ktoré spájajú teóriu s praxou, alebo experiment s praxou," povedala A. Zahradníková. "To znamená, že sa očakáva od nich, že na jednej strane prispejú k pochopeniu problému, ale že budú mať aj nejaké praktické výsledky. V našom prípade teda ide nielen o pochopenie mechanizmu nejakej choroby, ale aj o zavedenie terapie alebo jej diagnostiku. Na našom pracovisku sa venujeme základnému výskumu, to znamená základným mechanizmom študovania proteínov, ktoré máme v srdci, a ktoré spôsobujú, že srdce môže pravidelne tepať. A preto nás veľmi potešilo, keď nás tím vedený prof. Pieskem, vyzval, aby sme sa aj my zapojili do projektu rámcového programu," zdôraznila A. Zahradníková.
O podrobnostiach projektu CONTICA hovoril prof. B. M. Pieske. "Je všeobecne známe," povedal, "že v Európe, rovnako ako na Slovensku, 50 percent ľudí umiera na srdcovocievne ochorenie. Je to veľký zdravotný a ekonomický problém. Podľa európskych štatistík myslím si, že na Slovensku trpí zlyhaním srdca asi 200 000 ľudí. Najväčší problém je, že títo ľudia neumrú na zlyhanie srdca, alebo zníženie jeho sily, ale na náhlu srdcovú smrť a tá je spôsobená arytmiou alebo poruchou rytmu. Nanešťastie do dnešného dňa neexistuje dobrá liečba. Je tu ešte jeden zaujímavý aspekt – ide o skupinu starých ľudí, ktorí zomierajú na náhlu srdcovú smrť v dôsledku zlyhania srdca. Existuje však aj druhá skupina ľudí, ktorí sú mladí, zdraví, vo väčšine prípadov sú to športovci, a tí tiež umierajú na náhlu srdcovú smrť."
Do projektu CONTICA sa zapojili výskumníci z rôznych vedných odborov od kardiológov, cez molekulárnych biológov, fyziológov, až po biofyzikov, ktorí majú spoločný záujem a dopĺňajú sa v špeciálnych vedomostiach potrebných pre objasnenie problému riadenia vnútrobunkového pohybu vápnika pri srdcovej činnosti. "Najnovší výskum naznačil, že život ohrozujúce poruchy srdcového rytmu, vrátane náhlej srdcovej smrti, sa zbiehajú do poruchy pohybu vápnika v srdcovej bunke. Mimoriadne významnú úlohu v tomto procese hrá bielkovina RyR2, ktorá vytvára riadený kanál pre vápnikové ióny," vysvetlil prof. B. M. Pieske. "Je reálna nádej, že spoznanie komplexných vlastností tejto bielkoviny a jej regulačných princípov povedie k vývoju nových diagnostických a terapeutických stratégii pre efektívnu liečbu smrteľných arytmií," uviedol prof. Pieske.
Ako ďalej konštatoval prof. Pieske, projekt sa končí v roku 2009. Doteraz už identifikovali terapeutický cieľ, to znamená, že získali látku, ktorú skúmajú na zvieracej a bunkovej úrovni. "Keď táto látka, ktorú sme vyvinuli bude úspešná a zistíme, že je efektívna v terapii arytmií, budeme hľadať silných partnerov, ktorí nám dokážu vyvinúť, odskúšať a certifikovať tento liek. Celý proces trvá od výskumu až po praktické užívanie lieku trvá 5 až 10 rokov," dodalprof. Pieske.
Na medzinárodnej Výročnej konferencii riešiteľov projektu CONTICA v dňoch 20. až 22. februára 2008 v Kongresovom centre SAV Smolenice, ktorú zorganizovala Ing. Alexandra Zahradníková, CSc., a prof. Burkert M. Pieske, MD., D.Sc., sa zúčastnili partneri projektu z Nemecka, Rakúska, Holandska, Veľkej Británie, Talianska a Francúzska a vedúci vedeckých tímov z Cardiff University, Cardiff, IRCCS Fondazione Salvatore Maugeri, Pavia, INSERM, Montpellier, University Medical Canter, Utrecht.
Rozhovor s prof. Prieskem a A. Zahradníkovou v televízii TA3 si môžete pozrieť po kliknití na záznam rozhovoru.
Text: Ferdinand Tisovič
Foto: Vladimír Šmihula
Európska komisia v rámci 6. Rámcového programu STREP vypísala výzvu na riešenie celoeurópskeho problému, ktorým sú poruchy srdcového rytmu. Tie sú jedným z hlavných dôvodov úmrtnosti. Zvíťazil projekt CONTICA, na ktorého riešenie boli prizvaní aj slovenskí vedci. Na tlačovej konferencii 19. februára 2008 v Bratislave na tému Riešenie problémov srdcových arytmií a náhlej srdcovej smrti, informoval vedúci a koordinátor projektu CONTICA prof. Burkert M. Pieske, MD., D.Sc., významný nemecký lekár-vedec, vedúci Katedry Kardiológie Lekárskej univerzity, Grác, Rakúsko, RNDr. Ivan Zahradník, CSc., podpredseda SAV (a vedec z ÚMFG SAV) a Ing. Alexandra Zahradníková, CSc., z ÚMFG SAV, hlavná organizátorka konferencie v Smoleniciach a vedúca slovenského riešiteľského tímu.
"S problémom náhlej srdcovej smrti sa stretávame aj v médiách, keď náhle zomrie nejaký zdanlivo zdravý mladý človek – športovec, a často sa nevie ani prečo," povedal na úvod I. Zahradník. "Tento problém je však dobre známy v lekárskych kruhoch, pretože ľudia majú niekedy problémy zdravotné, ktoré sa niekedy prejavia fatálnymi následkami. To znamená, že riešenie tohto problému si vyžaduje nasadenie značných síl aj značných prostriedkov, ktoré sú nad rámec jednotlivých krajín, a preto EÚ vypísala výzvy, aby oslovila vedeckých pracovníkov v Európe," dodal.
Upozornil novinárov na informácie z médií, že podľa hodnotenia agentúry ARRA, na Slovensku chýbajú špičkoví vedci - lekári svetového významu. "Musím povedať, že je to dosť veľké sklamanie pre veľmi silnú generáciu slovenských vedcov, vrátane lekárov, ktorí sa veľmi sa snažili prispievať k riešeniu závažných problémov," zdôraznil. "Doba im nepriala, máme za sebou veľmi dlhé obdobie zlého financovania vedy, tak dlhého, že mnohí z našich talentovaných ľudí odišli do sveta a tam sa im podarilo dostať do kruhov najvýznamnejších vedeckých pracovníkov. Som preto, veľmi rád, že dnes môžem predstaviť práve prof. Pieskeho, predstaviteľa skupiny svetových lídrov výskumu v lekárskych vedách, a prirodzene, som rád v mene SAV, že máme možnosť sa podieľať na projekte, ktorý vedie."
V Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky SAV pracujú na projektoch rámcového programu EÚ z oblasti lekárskych vied. Je to ojedinelé pracovisko, a to v tom zmysle, že priamo na tom istom pracovisku sa robí aj experiment aj teoretická interpretácia. "Vo všetkých oblastiach sú to projekty, ktoré spájajú teóriu s praxou, alebo experiment s praxou," povedala A. Zahradníková. "To znamená, že sa očakáva od nich, že na jednej strane prispejú k pochopeniu problému, ale že budú mať aj nejaké praktické výsledky. V našom prípade teda ide nielen o pochopenie mechanizmu nejakej choroby, ale aj o zavedenie terapie alebo jej diagnostiku. Na našom pracovisku sa venujeme základnému výskumu, to znamená základným mechanizmom študovania proteínov, ktoré máme v srdci, a ktoré spôsobujú, že srdce môže pravidelne tepať. A preto nás veľmi potešilo, keď nás tím vedený prof. Pieskem, vyzval, aby sme sa aj my zapojili do projektu rámcového programu," zdôraznila A. Zahradníková.
O podrobnostiach projektu CONTICA hovoril prof. B. M. Pieske. "Je všeobecne známe," povedal, "že v Európe, rovnako ako na Slovensku, 50 percent ľudí umiera na srdcovocievne ochorenie. Je to veľký zdravotný a ekonomický problém. Podľa európskych štatistík myslím si, že na Slovensku trpí zlyhaním srdca asi 200 000 ľudí. Najväčší problém je, že títo ľudia neumrú na zlyhanie srdca, alebo zníženie jeho sily, ale na náhlu srdcovú smrť a tá je spôsobená arytmiou alebo poruchou rytmu. Nanešťastie do dnešného dňa neexistuje dobrá liečba. Je tu ešte jeden zaujímavý aspekt – ide o skupinu starých ľudí, ktorí zomierajú na náhlu srdcovú smrť v dôsledku zlyhania srdca. Existuje však aj druhá skupina ľudí, ktorí sú mladí, zdraví, vo väčšine prípadov sú to športovci, a tí tiež umierajú na náhlu srdcovú smrť."
Do projektu CONTICA sa zapojili výskumníci z rôznych vedných odborov od kardiológov, cez molekulárnych biológov, fyziológov, až po biofyzikov, ktorí majú spoločný záujem a dopĺňajú sa v špeciálnych vedomostiach potrebných pre objasnenie problému riadenia vnútrobunkového pohybu vápnika pri srdcovej činnosti. "Najnovší výskum naznačil, že život ohrozujúce poruchy srdcového rytmu, vrátane náhlej srdcovej smrti, sa zbiehajú do poruchy pohybu vápnika v srdcovej bunke. Mimoriadne významnú úlohu v tomto procese hrá bielkovina RyR2, ktorá vytvára riadený kanál pre vápnikové ióny," vysvetlil prof. B. M. Pieske. "Je reálna nádej, že spoznanie komplexných vlastností tejto bielkoviny a jej regulačných princípov povedie k vývoju nových diagnostických a terapeutických stratégii pre efektívnu liečbu smrteľných arytmií," uviedol prof. Pieske.
Ako ďalej konštatoval prof. Pieske, projekt sa končí v roku 2009. Doteraz už identifikovali terapeutický cieľ, to znamená, že získali látku, ktorú skúmajú na zvieracej a bunkovej úrovni. "Keď táto látka, ktorú sme vyvinuli bude úspešná a zistíme, že je efektívna v terapii arytmií, budeme hľadať silných partnerov, ktorí nám dokážu vyvinúť, odskúšať a certifikovať tento liek. Celý proces trvá od výskumu až po praktické užívanie lieku trvá 5 až 10 rokov," dodalprof. Pieske.
Na medzinárodnej Výročnej konferencii riešiteľov projektu CONTICA v dňoch 20. až 22. februára 2008 v Kongresovom centre SAV Smolenice, ktorú zorganizovala Ing. Alexandra Zahradníková, CSc., a prof. Burkert M. Pieske, MD., D.Sc., sa zúčastnili partneri projektu z Nemecka, Rakúska, Holandska, Veľkej Británie, Talianska a Francúzska a vedúci vedeckých tímov z Cardiff University, Cardiff, IRCCS Fondazione Salvatore Maugeri, Pavia, INSERM, Montpellier, University Medical Canter, Utrecht.
Rozhovor s prof. Prieskem a A. Zahradníkovou v televízii TA3 si môžete pozrieť po kliknití na záznam rozhovoru.
Text: Ferdinand Tisovič
Foto: Vladimír Šmihula