Nositeľ Nobelovej ceny na Slovensku
18. 10. 2007 | videné 1192-krát
Tohtoročný laureát za chémiu, prof. Gerhard Ertl, bol v septembri na zjazde chemikov vo Vysokých Tatrách.
Prof. Gerhard Ertl bol plenárnym prednášateľom na 59. zjazde slovenských a českých chemických spoločností začiatkom tohtoročného septembra v Tatranských Matliaroch na pozvanie Slovenskej chemickej spoločnosti pri SAV. Významné ocenenie nemeckého vedca, bývalého riaditeľa Fritz-Haberovho inštitútu v Spoločnosti Maxa Plancka, sa mimovoľne dotklo aj slovenskej vedy – posledné dva roky v jeho tíme pôsobil aj slovenský vedec Ing. Dušan Velič, PhD. z Katedry fyzikálnej a teoretickej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Prof. Ertl cenu získal za výskum chemických procesov na povrchoch pevných látok.
Na zjazde v Tatranských Matliaroch mu odovzdali aj Zlatú medailu Slovenskej chemickej spoločnosti.
Podrobnejšie informácie v článku Nositeľ Nobelovej ceny mal vo svojom tíme aj Slováka na internetovom portáli denníka Sme.
Niekoľko slov o prof. Gerhardovi Ertlovi od Dušana Veliča
Profesor Ertl sa narodil v Bad Cannstadte v Nemecku. Doktorát na tému Über die Kinetik der katalytischen Oxidation von Wasserstoff an Germanium Einkristallen získal u Prof. Heinza Gerischera v Mníchove v odbore fyzikálna chémia v roku 1961. Svoju habilitáciu vypracoval na tému Untersuchung von Oberflächenstrukturen und -reaktionen mittels Beugung langsamer Elektronen. V tej dobe získal grant na zadováženie si prvého komerčného LEED v Nemecku a tak založil v Nemecku vedný odbor dnes známy ako povrchová veda surface science. Po habilitácii sa vo veku len 31 rokov stal profesorom a riaditeľom Inštitútu fyzikálnej chémie a elektrochémie na Technickej Univerzite v Hannoveri. V roku 1973 sa stal profesorom fyzikálnej chémie na Ludwig-Maximilians Univerzite v Mníchove. Riaditeľom Fritz Haber Inštitútu sa stal v roku 1985, kde naďalej rozvíjal chémiu na tuhých povrchoch so zameraním na fyzikálnu chémiu s kolektívom približne 100 spolupracovníkov. Prof. Ertl bol menovaný čestným profesorom Technickej Univerzity v Berlíne, aj Slobodnej Univerzity v Berlíne. Krátko po 1989 aj čestným profesorom Humboldtovej Univerzity a tak sa prof. Ertl stal prvou osobou, ktorá má titul čestný profesor na všetkých troch univerzitách v Berlíne.
Prof. Ertl je priekopníkom v smerovaní povrchovej vedy a spoluzakladateľom modernej chémie na tuhých povrchoch. Je čestným doktorom 5 svetových univerzít, nositeľom približne 50 prestížnych ocenení najrozličnejších svetových inštitúcií a autorom asi 680 publikácií s tisíckami citácií. Len skôr pre zaujímavosť, výsledky prof. Ertla v podobe oscilačnej povrchovej reakcie boli použité na obálke časopisu Max Planck Spoločnosti a to pri významnej príležitosti osláv 50 rokov od jej založenia (nájdete ju v prílohách).
Od šesťdesiatych rokov sa Prof. Ertl venoval vývoju experimentálnych techník a štúdiu procesov chemisorpcie atómov a molekúl na prevažne kovových povrchoch s priamou spojitosťou na heterogénnu katalýzu. Jeho výskum sa sústredil na štruktúru, reaktivitu a dynamiku na povrchoch, interakcie atómov, plynov, kvapalín s jednoduchými kryštálmi, klastrami, koloidmi a heterogénnymi katalyzátormi so zameraním na povrchovú kinetiku, elektrochémiu, oscilačné reakcie, priestorovo-časový vzor v nelineárnej dynamike, manipuláciu na atomárnej úrovni a ultra rýchlu dynamiku desorpcie a elektrónovej excitácie v reálnom čase. Prof. Ertl sa venoval prevažne fundamentálnym reakciám a jedinečne zhodnotil všetky experimentálne aj teoretické postupy na pochopenie ich podstaty. Študoval najmä molekuly O2, CO, H2, N2, NO, CO2, a NH3. Na počiatku to bola LEED štruktúra so zameraním na reakčnú kinetiku. Cieľom bola Fritz Haberova syntéza amoniaku, za ktorú dostal Haber v roku 1918 Nobelovu cenu. Prof. Ertl bol prvým, ktorý poukázal na kľúčovú atomárnu adsorpciu dusíka a tým vysvetlil otázny a nepoznaný krok v Haberovej syntéze. Prof. Ertl veľmi skoro aplikoval STM do svojich experimentov a medzi prvými demonštroval samotnú rekonštrukciu povrchu pod vplyvom adsorbátov. Bol prvým, kto študoval difúziu na atomárnej úrovni s modifikovaným vysoko rýchlostným STM. Na základe rekonštrukcií povrchu bol tiež popísaný oscilačný charakter CO oxidácie na CO2, ktorý bol v druhej etape elegantne vizualizovaný. Toto zobrazenie priestorovo-časových vzorov bolo uskutočnené po prvý krát za podmienok vákua a to pomocou fotoelektrónovej mikroskopie, poodhaľujúc tranzičnú fázu vo vrstvách adsorbátov. Elektrónová spektroskopia bola kľúčovou pri objasňovaní reaktivity adsorbátov a v osobe prof. Ertla sa dočkala modifikácie v podobe časovo rozlíšenej spektroskopie. Pomocou ultra rýchlych laserov je dnes možné pozorovať deje na povrchu na úrovni femtosekúnd a tak v reálnom čase študovať dynamiku na tuhých povrchoch.
Prof. Ertl je (*pozn.: text vznikol pri príležitosti pozývania prof. Ertla na zjazd do Vysokých Tatier) bez nadsádzky vážnym kandidátom na Nobelovu cenu v odbore chémie na tuhých povrchoch a veľmi dobre ho vystihuje nasledujúci citát z JPC venovaný jeho osobe: Gerhard Ertl has, as no one else, influenced the fate and direction of surface science and we are grateful for it.
Prof. Gerhard Ertl bol plenárnym prednášateľom na 59. zjazde slovenských a českých chemických spoločností začiatkom tohtoročného septembra v Tatranských Matliaroch na pozvanie Slovenskej chemickej spoločnosti pri SAV. Významné ocenenie nemeckého vedca, bývalého riaditeľa Fritz-Haberovho inštitútu v Spoločnosti Maxa Plancka, sa mimovoľne dotklo aj slovenskej vedy – posledné dva roky v jeho tíme pôsobil aj slovenský vedec Ing. Dušan Velič, PhD. z Katedry fyzikálnej a teoretickej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Prof. Ertl cenu získal za výskum chemických procesov na povrchoch pevných látok.
Na zjazde v Tatranských Matliaroch mu odovzdali aj Zlatú medailu Slovenskej chemickej spoločnosti.
Podrobnejšie informácie v článku Nositeľ Nobelovej ceny mal vo svojom tíme aj Slováka na internetovom portáli denníka Sme.
Niekoľko slov o prof. Gerhardovi Ertlovi od Dušana Veliča
Profesor Ertl sa narodil v Bad Cannstadte v Nemecku. Doktorát na tému Über die Kinetik der katalytischen Oxidation von Wasserstoff an Germanium Einkristallen získal u Prof. Heinza Gerischera v Mníchove v odbore fyzikálna chémia v roku 1961. Svoju habilitáciu vypracoval na tému Untersuchung von Oberflächenstrukturen und -reaktionen mittels Beugung langsamer Elektronen. V tej dobe získal grant na zadováženie si prvého komerčného LEED v Nemecku a tak založil v Nemecku vedný odbor dnes známy ako povrchová veda surface science. Po habilitácii sa vo veku len 31 rokov stal profesorom a riaditeľom Inštitútu fyzikálnej chémie a elektrochémie na Technickej Univerzite v Hannoveri. V roku 1973 sa stal profesorom fyzikálnej chémie na Ludwig-Maximilians Univerzite v Mníchove. Riaditeľom Fritz Haber Inštitútu sa stal v roku 1985, kde naďalej rozvíjal chémiu na tuhých povrchoch so zameraním na fyzikálnu chémiu s kolektívom približne 100 spolupracovníkov. Prof. Ertl bol menovaný čestným profesorom Technickej Univerzity v Berlíne, aj Slobodnej Univerzity v Berlíne. Krátko po 1989 aj čestným profesorom Humboldtovej Univerzity a tak sa prof. Ertl stal prvou osobou, ktorá má titul čestný profesor na všetkých troch univerzitách v Berlíne.
Prof. Ertl je priekopníkom v smerovaní povrchovej vedy a spoluzakladateľom modernej chémie na tuhých povrchoch. Je čestným doktorom 5 svetových univerzít, nositeľom približne 50 prestížnych ocenení najrozličnejších svetových inštitúcií a autorom asi 680 publikácií s tisíckami citácií. Len skôr pre zaujímavosť, výsledky prof. Ertla v podobe oscilačnej povrchovej reakcie boli použité na obálke časopisu Max Planck Spoločnosti a to pri významnej príležitosti osláv 50 rokov od jej založenia (nájdete ju v prílohách).
Od šesťdesiatych rokov sa Prof. Ertl venoval vývoju experimentálnych techník a štúdiu procesov chemisorpcie atómov a molekúl na prevažne kovových povrchoch s priamou spojitosťou na heterogénnu katalýzu. Jeho výskum sa sústredil na štruktúru, reaktivitu a dynamiku na povrchoch, interakcie atómov, plynov, kvapalín s jednoduchými kryštálmi, klastrami, koloidmi a heterogénnymi katalyzátormi so zameraním na povrchovú kinetiku, elektrochémiu, oscilačné reakcie, priestorovo-časový vzor v nelineárnej dynamike, manipuláciu na atomárnej úrovni a ultra rýchlu dynamiku desorpcie a elektrónovej excitácie v reálnom čase. Prof. Ertl sa venoval prevažne fundamentálnym reakciám a jedinečne zhodnotil všetky experimentálne aj teoretické postupy na pochopenie ich podstaty. Študoval najmä molekuly O2, CO, H2, N2, NO, CO2, a NH3. Na počiatku to bola LEED štruktúra so zameraním na reakčnú kinetiku. Cieľom bola Fritz Haberova syntéza amoniaku, za ktorú dostal Haber v roku 1918 Nobelovu cenu. Prof. Ertl bol prvým, ktorý poukázal na kľúčovú atomárnu adsorpciu dusíka a tým vysvetlil otázny a nepoznaný krok v Haberovej syntéze. Prof. Ertl veľmi skoro aplikoval STM do svojich experimentov a medzi prvými demonštroval samotnú rekonštrukciu povrchu pod vplyvom adsorbátov. Bol prvým, kto študoval difúziu na atomárnej úrovni s modifikovaným vysoko rýchlostným STM. Na základe rekonštrukcií povrchu bol tiež popísaný oscilačný charakter CO oxidácie na CO2, ktorý bol v druhej etape elegantne vizualizovaný. Toto zobrazenie priestorovo-časových vzorov bolo uskutočnené po prvý krát za podmienok vákua a to pomocou fotoelektrónovej mikroskopie, poodhaľujúc tranzičnú fázu vo vrstvách adsorbátov. Elektrónová spektroskopia bola kľúčovou pri objasňovaní reaktivity adsorbátov a v osobe prof. Ertla sa dočkala modifikácie v podobe časovo rozlíšenej spektroskopie. Pomocou ultra rýchlych laserov je dnes možné pozorovať deje na povrchu na úrovni femtosekúnd a tak v reálnom čase študovať dynamiku na tuhých povrchoch.
Prof. Ertl je (*pozn.: text vznikol pri príležitosti pozývania prof. Ertla na zjazd do Vysokých Tatier) bez nadsádzky vážnym kandidátom na Nobelovu cenu v odbore chémie na tuhých povrchoch a veľmi dobre ho vystihuje nasledujúci citát z JPC venovaný jeho osobe: Gerhard Ertl has, as no one else, influenced the fate and direction of surface science and we are grateful for it.