V Smoleniciach o globalizácii
17. 10. 2007 | videné 2971-krát
Smolenický zámok tento týždeň patrí účastníkom konferencie "Globalizácia, veda, vzdelávanie, média, politika".
V Kongresovom centre SAV v Smoleniciach sa v pondelok 15. októbra 2007 začala šesťťdňová medzinárodná konferencia GLOBALIZÁCIA, VEDA, VZDELÁVANIE, MÉDIÁ, POLITIKA, ktorú pripravila VEDA, vydavateľstvo SAV s podporou Európskeho sociálneho fondu. Prvú časť konferencie s názvom Vplyv globalizácie na vzdelávanie, vedu, médiá a spoločnosť, ktorá sa skončí v stredu 17. októbra napoludnie, pripravila v rámci projektu ESF redakcia časopisu Forum scientiae et sapientiae.
Účastníkov zo šiestich krajín z oblasti vedy, z vysokých škôl a univerzít, cirkvi a médií privítal predseda SAV prof. Štefan Luby. Osobitne privítal člena Európskej komisie zodpovedného za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež Jána Figeľa, ktorý prevzal nad konferenciou záštitu, exprezidenta SR Michala Kováča, nositeľa Medzinárodnej ceny SAV prof. Tadeusza Zasępu z Katolíckej univerzity v Ružomberku, (ktorý pondelkové predpoludnie na konferencii aj moderoval) a vojenského ordinára Mons. Františka Rábeka.
Pojem globalizácia, uviedol v otváracom príhovore prof. Luby, nie je nový. Datuje sa podľa neho od chvíle ako sa Vasco de Gama vybral do Indie a priniesol do Európy prvé korenie. Odvtedy globalizácia postupne ovládla celý svet. Žiaľ, aj takým spôsobom ako boli napríklad prvá a druhá svetová vojna v minulom storočí, ale tiež celosvetovým uplatnením mnohých skvelých objavov a vynálezov až po dnešnú informačnú explóziu, mobilnú telefóniu a internet.
Globalizácia a jej celosvetové výzvy
Úvodná prednáška patrila Jánovi Figeľovi. Okrem iného v nej zdôraznil tri významné paralelné procesy, ktoré sú charakteristické pre posledné desaťročia. Jedným z nich je koniec studenej vojny, pád komunizmu a hľadanie nového svetového poriadku – čiže usporiadanie medzinárodných vzťahov. Druhým je globalizácia, súčasťou ktorej sú také celosvetové výzvy ako napr. zmena klímy, životné prostredie, ale aj trend migrácie a zdravia. A tretím paralelným procesom je ambícia budovať vedomostnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku. Podľa J. Figeľa je v strednej Európe na všetky tri procesy odpoveďou európska spolupráca. Práve Európska integrácia by podľa neho mala byť odpoveďou nielen na minulosť Európy, ale aj odpoveďou na jej budúcnosť. "Teda už nie vojna, nie revanš za to, čo kto komu spôsobil, ale smerovanie dopredu. Pričom rozhodujúce pre jednotlivca i spoločnosť sú demografia, migrácia a bezpečnosť, energetika, inovácie, ale najmä vzdelávanie, ktoré by malo byť najvýraznejším faktorom v rámci prípravy na život v globalizovanom svete. Od vzdelania sa totiž odvíja aj zamestnanosť, podnikanie, ale aj kultúrne vedomie. Vzdelaný občan vidí globalizáciu ako príležitosť a nie ako hrozbu," zdôraznil J. Figeľ. Pričom vzdelávanie v globalizovanom svete treba podľa neho vnímať ako celoživotný proces. Vynucujú si to neustále zmeny na trhu a stále novšie technológie. Globalizáciu treba však vnímať aj ako kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. A pokiaľ existujú univerzálne hodnoty, treba ich rozvíjať. Patria k nim nielen sloboda a rozum, ale aj láska, solidarita a rešpekt voči ľudskej dôstojnosti.
Globalizačné trendy v médiách
Účastníkov konferencie mimoriadne zaujal aj príspevok prof. Wolfganga Donsbacha z Nemecka o trendoch v médiách a potrebe mediálneho vzdelávania. Na výsledkoch prieskumoch vo viacerých krajín (USA, V.B., Nemecko) poukázal na enormný vplyv médií na život ľudí. A najmä tých médií, ktoré sa orientujú najmä na spotrebiteľa a menej na demokraciu alebo to, čo je pre nás vlastne vhodné. Prieskumy ukazujú, že čítanie novín je stále na zostupe. Naopak, stúpa čerpanie informácií z internetu. Sledovanie televízie dokumentuje určitý stupeň nasýtenia, v posledných rokoch si udržuje približne rovnakú úroveň a ďalší nárast sa ani neočakáva. Vplyv internetu však bude zrejme ďalej rásť. Zaujímavé pritom je, že zatiaľ čo televízia sa vníma ako symbol pasivity, teda pasívneho prijímania informácií a zábavy, počítač a internet sú symbolom aktívity. Pribúdajú tiež rôzne iné elektronické prostriedky, ktoré robia diváka a poslucháča nezávislými od sledovania TV alebo rádia – MP3 prehrávače, DVD rekordéry a pod. "V globalizovanom svete sme tiež svedkami neustáleho zrýchľovania obsahu. Diváci prepínajú kanály a sledujú v rovnakom časovom úseku aj niekoľko programov. Zrýchľuje sa tiež dynamika správ. Správy sa čítajú rýchlejšie a sú kratšie. V 60-tych rokoch napr. v USA mohol špičkový politik dostať v správach až 40 sekúnd. Dnes je to cca 7 sekúnd. Len vo výnimočných prípadoch je to 19-20 sek," uviedol prof. Donsbach.
Čo je však horšie, dodal, klesá potreba byť informovaný o tom, čo sa deje vo vlastnej krajine a vo svete. Najviac informácií o tomto dianí stále prinášajú tlačené média, ktorých obsah sa aj najlepšie pamätá. Ich čítanie, žiaľ, neustále klesá. Je to jav celosvetový, a preto je aj alarmujúci. Ak však chceme lepší svet, potrebujeme aj lepšie médiá. V praxi to znamená viac sprofesionalizovať novinárov, čím rozumie ich vzdelávanie, do ktorého by sa malo viac investovať. A to aj zo strany štátu a politikov. No, bez toho, aby utrpela pritom nezávislosť vydavateľov, zdôraznil prof. Donsbach.
Lepšie poznanie globalizácie - cesta ako zlepšiť svet
O slobode človeka v globalizovanom svete hovoril na konferencii prof. Piotr Mazurkiewicz z Poľska, nad zmyslom umenia v globalizovanom svete sa zamýšľala akademická maliarka Xénia Bergerová, ktorej obrazy plné fascinujúcich farieb dotvorili kongresovú sálu Smolenického zámku krásnou, zaujímavou a inšpirujúcou výstavou a rytmus života z pohľadu globalizácie, a s ním aj zaujímavý pohľad na amerikanizáciu sveta, ale aj vplyv globalizácie na ženy a mužov, vniesla do rokovania riaditeľka Sociologického ústavu SAV Magdaléna Piscová.
Nechýbali ani medicínske a psychologické témy (MUDr. Pierre Mertens, doc. MUDr. Oliver Rácz a MUDr. Daniela Kuzmová, prof. Imrich Ruisel, riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie SAV), vplyv globalizácie a IT veku na duchovnosť a spiritualitu človeka (Baruch Meyers, bratislavský rabín) a samozrejme témy týkajúce sa globalizácie médií a vplyvu médií na myslenie ľudí (Anna Brillová, Slovenský rozhlas, doc. Juraj Spuchľak, gen. riaditeľ Rádia Lumen, prof. Tadeusz Zasępa. Účastníci prvej časti konferencie, ktorá sa končí v stredu 17. októbra napoludnie, si vypočuli ešte prednášky Etika vplyvných osobností v stredoveku (prof. ThDr. Helena Hrehová)Čo môže kresťanstvo priniesť pre vzdelávanie a vedu? (J. E. Mons. František Rábek), Fyzika a kultúra v čase globalizácie (prof. Krempaský), ale napríklad aj prednášky týkajúce sa bezpečnostných zložiek v čase globalizácie, médií a kriminality, témy o vzťahu médií a športu v globalizovanom svete, problematiku o témach a obsahu v globalizovaných médiách, či prednášku o dôvere ľudí v európsku integráciu a prostriedkoch na zvýšenie akceptácie Európskej únie i niektoré ďalšie.
Súčasťou konferencie bola v utorok aj prezentácia knihy nórskej profesorky z Univerzity v Oslo Janne Haaland Matlary Ľudské práva ohrozené mocou a relativizmom, ktorá vyšla u nás na Slovensku v Prešove.
Veda, média a politika
V stredu o 14.00 h sa pod záštitou Dušana Čaploviča, podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, tiež s podporou Európskeho sociálneho fondu, začína druhá časť konferencie o globalizácii nazvaná VEDA, MÉDIA A POLITIKA. Spolu s vydavateľstvom SAV VEDA ju spoluorganizuje aj Ústav politických vied SAV a Katedra žurnalistiky FF UKF v Nitre. Od názvu tejto časti konferencie sa odvíjajú aj prednášky, ktoré na nej odznejú. Sú medzi nimi témy ako vzťah médií a politiky, dôsledky globalizácie na mediálnu politiku, moc a média v demokratickom svete, média a reklama, etický rozmer v politike, slovenská politika a médiá, fenomén vzťahu moci štátu a cirkvi, kresťanské médiá na Slovensku, hodnota slobody slova v politike, diskriminácia a jej prezentácia v médiách, politici verzus médiá, ideologická rola spravodajstva, atď., atď.
Od pondelka 15. septembra do 13-tej hodiny v piatok 19. septembra odznie v oboch častiach konferencie spolu takmer 60 prednášok. Je to množstvo problémov a množstvo rôznych pohľadov na vplyv globalizácie na vzdelávanie, vedu, média, spoločnosť a politiku. Bude to však aj množstvo poznatkov, ktoré môžu prispieť k tomu, aby sme náš globalizovaný svet nielen lepšie spoznali, ale ho vedeli urobiť aj lepším. Zdôraznili to na konferencii mnohí účastníci. Aj prof. Tadeusz Zasępa, ktorý povedal: "Globalizácia je prirodzeným procesom, nedá sa zastaviť. V globalizácii hrajú médiá, vzdelávanie a veda výnimočnú úlohu, preto je potrebné o tom hovoriť. Je dôležité, aby sme vedeli globalizáciu ovplyvňovať a usmerniť, aby bola človeku na osoh a nebola proti nemu."
Po prednáškach konferencia pokračovala v piatok popoludní a v sobotu 20. októbra dopoludnia diskusným fórom účastníkov.
A. Š.
V Kongresovom centre SAV v Smoleniciach sa v pondelok 15. októbra 2007 začala šesťťdňová medzinárodná konferencia GLOBALIZÁCIA, VEDA, VZDELÁVANIE, MÉDIÁ, POLITIKA, ktorú pripravila VEDA, vydavateľstvo SAV s podporou Európskeho sociálneho fondu. Prvú časť konferencie s názvom Vplyv globalizácie na vzdelávanie, vedu, médiá a spoločnosť, ktorá sa skončí v stredu 17. októbra napoludnie, pripravila v rámci projektu ESF redakcia časopisu Forum scientiae et sapientiae.
Účastníkov zo šiestich krajín z oblasti vedy, z vysokých škôl a univerzít, cirkvi a médií privítal predseda SAV prof. Štefan Luby. Osobitne privítal člena Európskej komisie zodpovedného za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež Jána Figeľa, ktorý prevzal nad konferenciou záštitu, exprezidenta SR Michala Kováča, nositeľa Medzinárodnej ceny SAV prof. Tadeusza Zasępu z Katolíckej univerzity v Ružomberku, (ktorý pondelkové predpoludnie na konferencii aj moderoval) a vojenského ordinára Mons. Františka Rábeka.
Pojem globalizácia, uviedol v otváracom príhovore prof. Luby, nie je nový. Datuje sa podľa neho od chvíle ako sa Vasco de Gama vybral do Indie a priniesol do Európy prvé korenie. Odvtedy globalizácia postupne ovládla celý svet. Žiaľ, aj takým spôsobom ako boli napríklad prvá a druhá svetová vojna v minulom storočí, ale tiež celosvetovým uplatnením mnohých skvelých objavov a vynálezov až po dnešnú informačnú explóziu, mobilnú telefóniu a internet.
Globalizácia a jej celosvetové výzvy
Úvodná prednáška patrila Jánovi Figeľovi. Okrem iného v nej zdôraznil tri významné paralelné procesy, ktoré sú charakteristické pre posledné desaťročia. Jedným z nich je koniec studenej vojny, pád komunizmu a hľadanie nového svetového poriadku – čiže usporiadanie medzinárodných vzťahov. Druhým je globalizácia, súčasťou ktorej sú také celosvetové výzvy ako napr. zmena klímy, životné prostredie, ale aj trend migrácie a zdravia. A tretím paralelným procesom je ambícia budovať vedomostnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku. Podľa J. Figeľa je v strednej Európe na všetky tri procesy odpoveďou európska spolupráca. Práve Európska integrácia by podľa neho mala byť odpoveďou nielen na minulosť Európy, ale aj odpoveďou na jej budúcnosť. "Teda už nie vojna, nie revanš za to, čo kto komu spôsobil, ale smerovanie dopredu. Pričom rozhodujúce pre jednotlivca i spoločnosť sú demografia, migrácia a bezpečnosť, energetika, inovácie, ale najmä vzdelávanie, ktoré by malo byť najvýraznejším faktorom v rámci prípravy na život v globalizovanom svete. Od vzdelania sa totiž odvíja aj zamestnanosť, podnikanie, ale aj kultúrne vedomie. Vzdelaný občan vidí globalizáciu ako príležitosť a nie ako hrozbu," zdôraznil J. Figeľ. Pričom vzdelávanie v globalizovanom svete treba podľa neho vnímať ako celoživotný proces. Vynucujú si to neustále zmeny na trhu a stále novšie technológie. Globalizáciu treba však vnímať aj ako kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. A pokiaľ existujú univerzálne hodnoty, treba ich rozvíjať. Patria k nim nielen sloboda a rozum, ale aj láska, solidarita a rešpekt voči ľudskej dôstojnosti.
Globalizačné trendy v médiách
Účastníkov konferencie mimoriadne zaujal aj príspevok prof. Wolfganga Donsbacha z Nemecka o trendoch v médiách a potrebe mediálneho vzdelávania. Na výsledkoch prieskumoch vo viacerých krajín (USA, V.B., Nemecko) poukázal na enormný vplyv médií na život ľudí. A najmä tých médií, ktoré sa orientujú najmä na spotrebiteľa a menej na demokraciu alebo to, čo je pre nás vlastne vhodné. Prieskumy ukazujú, že čítanie novín je stále na zostupe. Naopak, stúpa čerpanie informácií z internetu. Sledovanie televízie dokumentuje určitý stupeň nasýtenia, v posledných rokoch si udržuje približne rovnakú úroveň a ďalší nárast sa ani neočakáva. Vplyv internetu však bude zrejme ďalej rásť. Zaujímavé pritom je, že zatiaľ čo televízia sa vníma ako symbol pasivity, teda pasívneho prijímania informácií a zábavy, počítač a internet sú symbolom aktívity. Pribúdajú tiež rôzne iné elektronické prostriedky, ktoré robia diváka a poslucháča nezávislými od sledovania TV alebo rádia – MP3 prehrávače, DVD rekordéry a pod. "V globalizovanom svete sme tiež svedkami neustáleho zrýchľovania obsahu. Diváci prepínajú kanály a sledujú v rovnakom časovom úseku aj niekoľko programov. Zrýchľuje sa tiež dynamika správ. Správy sa čítajú rýchlejšie a sú kratšie. V 60-tych rokoch napr. v USA mohol špičkový politik dostať v správach až 40 sekúnd. Dnes je to cca 7 sekúnd. Len vo výnimočných prípadoch je to 19-20 sek," uviedol prof. Donsbach.
Čo je však horšie, dodal, klesá potreba byť informovaný o tom, čo sa deje vo vlastnej krajine a vo svete. Najviac informácií o tomto dianí stále prinášajú tlačené média, ktorých obsah sa aj najlepšie pamätá. Ich čítanie, žiaľ, neustále klesá. Je to jav celosvetový, a preto je aj alarmujúci. Ak však chceme lepší svet, potrebujeme aj lepšie médiá. V praxi to znamená viac sprofesionalizovať novinárov, čím rozumie ich vzdelávanie, do ktorého by sa malo viac investovať. A to aj zo strany štátu a politikov. No, bez toho, aby utrpela pritom nezávislosť vydavateľov, zdôraznil prof. Donsbach.
Lepšie poznanie globalizácie - cesta ako zlepšiť svet
O slobode človeka v globalizovanom svete hovoril na konferencii prof. Piotr Mazurkiewicz z Poľska, nad zmyslom umenia v globalizovanom svete sa zamýšľala akademická maliarka Xénia Bergerová, ktorej obrazy plné fascinujúcich farieb dotvorili kongresovú sálu Smolenického zámku krásnou, zaujímavou a inšpirujúcou výstavou a rytmus života z pohľadu globalizácie, a s ním aj zaujímavý pohľad na amerikanizáciu sveta, ale aj vplyv globalizácie na ženy a mužov, vniesla do rokovania riaditeľka Sociologického ústavu SAV Magdaléna Piscová.
Nechýbali ani medicínske a psychologické témy (MUDr. Pierre Mertens, doc. MUDr. Oliver Rácz a MUDr. Daniela Kuzmová, prof. Imrich Ruisel, riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie SAV), vplyv globalizácie a IT veku na duchovnosť a spiritualitu človeka (Baruch Meyers, bratislavský rabín) a samozrejme témy týkajúce sa globalizácie médií a vplyvu médií na myslenie ľudí (Anna Brillová, Slovenský rozhlas, doc. Juraj Spuchľak, gen. riaditeľ Rádia Lumen, prof. Tadeusz Zasępa. Účastníci prvej časti konferencie, ktorá sa končí v stredu 17. októbra napoludnie, si vypočuli ešte prednášky Etika vplyvných osobností v stredoveku (prof. ThDr. Helena Hrehová)Čo môže kresťanstvo priniesť pre vzdelávanie a vedu? (J. E. Mons. František Rábek), Fyzika a kultúra v čase globalizácie (prof. Krempaský), ale napríklad aj prednášky týkajúce sa bezpečnostných zložiek v čase globalizácie, médií a kriminality, témy o vzťahu médií a športu v globalizovanom svete, problematiku o témach a obsahu v globalizovaných médiách, či prednášku o dôvere ľudí v európsku integráciu a prostriedkoch na zvýšenie akceptácie Európskej únie i niektoré ďalšie.
Súčasťou konferencie bola v utorok aj prezentácia knihy nórskej profesorky z Univerzity v Oslo Janne Haaland Matlary Ľudské práva ohrozené mocou a relativizmom, ktorá vyšla u nás na Slovensku v Prešove.
Veda, média a politika
V stredu o 14.00 h sa pod záštitou Dušana Čaploviča, podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, tiež s podporou Európskeho sociálneho fondu, začína druhá časť konferencie o globalizácii nazvaná VEDA, MÉDIA A POLITIKA. Spolu s vydavateľstvom SAV VEDA ju spoluorganizuje aj Ústav politických vied SAV a Katedra žurnalistiky FF UKF v Nitre. Od názvu tejto časti konferencie sa odvíjajú aj prednášky, ktoré na nej odznejú. Sú medzi nimi témy ako vzťah médií a politiky, dôsledky globalizácie na mediálnu politiku, moc a média v demokratickom svete, média a reklama, etický rozmer v politike, slovenská politika a médiá, fenomén vzťahu moci štátu a cirkvi, kresťanské médiá na Slovensku, hodnota slobody slova v politike, diskriminácia a jej prezentácia v médiách, politici verzus médiá, ideologická rola spravodajstva, atď., atď.
Od pondelka 15. septembra do 13-tej hodiny v piatok 19. septembra odznie v oboch častiach konferencie spolu takmer 60 prednášok. Je to množstvo problémov a množstvo rôznych pohľadov na vplyv globalizácie na vzdelávanie, vedu, média, spoločnosť a politiku. Bude to však aj množstvo poznatkov, ktoré môžu prispieť k tomu, aby sme náš globalizovaný svet nielen lepšie spoznali, ale ho vedeli urobiť aj lepším. Zdôraznili to na konferencii mnohí účastníci. Aj prof. Tadeusz Zasępa, ktorý povedal: "Globalizácia je prirodzeným procesom, nedá sa zastaviť. V globalizácii hrajú médiá, vzdelávanie a veda výnimočnú úlohu, preto je potrebné o tom hovoriť. Je dôležité, aby sme vedeli globalizáciu ovplyvňovať a usmerniť, aby bola človeku na osoh a nebola proti nemu."
Po prednáškach konferencia pokračovala v piatok popoludní a v sobotu 20. októbra dopoludnia diskusným fórom účastníkov.
A. Š.