Josef Vojvodík prednášal v Bratislave
11. 10. 2007 | videné 1170-krát
Popredná osobnosť českej bohemistiky doc. Josef Vojvodík v stredu 10. októbra navštívil Ústav svetovej literatúry SAV.
V rámci cyklu hosťovských prednášok doc. Dr. phil. Josef Vojvodík, M.A., popredná osobnosť strednej generácie českej bohemistiky, prednášal na tému "Sebareferencia, sebanegácia a »projekt« samovraždy v avantgardách".
Josef Vojvodík (1964) pôsobí ako docent na Ústave českej literatúry a literárnej vedy FF KU v Prahe, je členom Výskumného centra českej umeleckej avantgardy a rediguje pražský časopis pre medziodborové bohemistické štúdiá Slovo a smysl. Dlhší čas pracoval v Inštitúte slavistiky v Mníchove a spolupracoval s kultúrnou redakciou Deutsche Welle / Deutschlandfunk v Kolíne nad Rýnom. Je autorom početných štúdií a viacerých monografických prác o českom symbolizme, resp. umeleckej moderne (Symbolismus im Spannungsfeld zwischen ästhetischer und eschatologischer Existenz: Motivische Semantik im Werk von O. Březina. Mníchov 1998; Od existence k eschatonu. Praha 2004), ale venuje sa aj filozoficky antropologickému výskumu českého romantizmu (H. K. Mácha, J. Erben), ako aj filozofii umeleckých prejavov českých výtvarníkov F. Bíleka, J. Ladu, A. Hoffmeistera, Toyen a J. Štyrského. V posledných rokoch skúma vzťahy literárnej a výtvarnej moderny a avantgardy, momentálne pripravuje monografiu o prepojeniach medzi avantgardným umením k barokom. Jeho posledná monografia Imagines Corporis (Brno 2006), venovaná tematizáciám tela v českej moderne a avantgarde, sa považuje za prelomovú prácu interdisciplinárne orientovanej bohemistiky posledných rokov.
Prednáška Josefa Vojvodíka na pôde ÚSvL SAV bola zameraná tak kultúrno-historicky, ako aj esteticko-filozoficky; venoval sa v nej vnútroestetickým dôvodom, vedúcim k historickému zániku umeleckých avantgárd. Prednášajúci, ktorý počas svojho výkladu i počas živej diskusie s vedeckými pracovníkmi ÚSvL SAV i Ústavu slovenskej literatúry SAV interpretoval viacero kľúčových príkladov z umeleckej produkcie medzivojnového obdobia, poukázal na projektovosť a performatívnosť avantgárd, ktorých kryštalizačným jadrom zostáva žáner manifestu. Hlavnú tézu prednášky, podľa ktorej tieto črty avantgardného umenia vyúsťujú do paradoxného sebapopretia umeleckosti, prednášajúci podporil príkladmi tak z poézie, ako aj z výtvarného umenia daného obdobia. Prednáška, ktorá sa niesla v duchu polemiky s muzeálnymi predstavami o mieste avantgardného umenia v našom historickom vedomí, bola príkladom dôsledného a radikálneho domyslenia estetických tendencií 20. storočia.
Adam Bžoch
Foto: V.Š.
V rámci cyklu hosťovských prednášok doc. Dr. phil. Josef Vojvodík, M.A., popredná osobnosť strednej generácie českej bohemistiky, prednášal na tému "Sebareferencia, sebanegácia a »projekt« samovraždy v avantgardách".
Josef Vojvodík (1964) pôsobí ako docent na Ústave českej literatúry a literárnej vedy FF KU v Prahe, je členom Výskumného centra českej umeleckej avantgardy a rediguje pražský časopis pre medziodborové bohemistické štúdiá Slovo a smysl. Dlhší čas pracoval v Inštitúte slavistiky v Mníchove a spolupracoval s kultúrnou redakciou Deutsche Welle / Deutschlandfunk v Kolíne nad Rýnom. Je autorom početných štúdií a viacerých monografických prác o českom symbolizme, resp. umeleckej moderne (Symbolismus im Spannungsfeld zwischen ästhetischer und eschatologischer Existenz: Motivische Semantik im Werk von O. Březina. Mníchov 1998; Od existence k eschatonu. Praha 2004), ale venuje sa aj filozoficky antropologickému výskumu českého romantizmu (H. K. Mácha, J. Erben), ako aj filozofii umeleckých prejavov českých výtvarníkov F. Bíleka, J. Ladu, A. Hoffmeistera, Toyen a J. Štyrského. V posledných rokoch skúma vzťahy literárnej a výtvarnej moderny a avantgardy, momentálne pripravuje monografiu o prepojeniach medzi avantgardným umením k barokom. Jeho posledná monografia Imagines Corporis (Brno 2006), venovaná tematizáciám tela v českej moderne a avantgarde, sa považuje za prelomovú prácu interdisciplinárne orientovanej bohemistiky posledných rokov.
Prednáška Josefa Vojvodíka na pôde ÚSvL SAV bola zameraná tak kultúrno-historicky, ako aj esteticko-filozoficky; venoval sa v nej vnútroestetickým dôvodom, vedúcim k historickému zániku umeleckých avantgárd. Prednášajúci, ktorý počas svojho výkladu i počas živej diskusie s vedeckými pracovníkmi ÚSvL SAV i Ústavu slovenskej literatúry SAV interpretoval viacero kľúčových príkladov z umeleckej produkcie medzivojnového obdobia, poukázal na projektovosť a performatívnosť avantgárd, ktorých kryštalizačným jadrom zostáva žáner manifestu. Hlavnú tézu prednášky, podľa ktorej tieto črty avantgardného umenia vyúsťujú do paradoxného sebapopretia umeleckosti, prednášajúci podporil príkladmi tak z poézie, ako aj z výtvarného umenia daného obdobia. Prednáška, ktorá sa niesla v duchu polemiky s muzeálnymi predstavami o mieste avantgardného umenia v našom historickom vedomí, bola príkladom dôsledného a radikálneho domyslenia estetických tendencií 20. storočia.
Adam Bžoch
Foto: V.Š.